Bojí sa vaše dieťa pavúkov? Neznamená to, že z neho vyrastie človek, ktorý nemá rád prírodu
Les a motýle áno, pavúky nie. Deti môžu milovať prírodu aj napriek strachu.
Ilustračné foto.
Nie každé dieťa nadšene objavuje les, hmyz či divokú prírodu. Niektoré uprednostňujú upravené záhrady a bezpečné prostredie. Nový výskum však ukázal, že strach z konkrétnych živočíchov nemusí znamenať, že dieťa nemá rado prírodu. Práve naopak, obe emócie môžu existovať súčasne.
Ak sa dieťa bojí pavúkov, hadov alebo chrobákov, neznamená to, že si nedokáže vytvoriť pozitívny vzťah k prírode. Nová štúdia amerických vedcov z Dukeovej univerzity naznačuje, že strach z niektorých živočíchov a záujem o prírodné prostredie sú dve odlišné psychologické reakcie. Dieťa tak môže s nadšením objavovať les, pozorovať motýle či skúmať rastliny, hoci pri pohľade na pavúka radšej utečie.
Video
V Bratislave rozkvitol najsmradľavejší kvet sveta. Na tento prírodný úkaz sa čaká celé roky
Vysielané 19.10.2026
Zdroj: TASR
Výskumníci skúmali 295 detí vo veku od troch do 13 rokov. Do výskumu sa zapojili deti v zoologickej záhrade v Severnej Karolíne v USA a v centre na ochranu bonobov v konžskom Kinshase. Vedci zisťovali, ako deti vnímajú rôzne živočíchy, čoho sa boja a aké prírodné prostredia uprednostňujú. Zaujímalo ich napríklad, či by chceli mať na dvore záhradu plnú hmyzu alebo či by ich lákali stretnutia s divokými zvieratami a cestovanie do prírodne bohatých oblastí.
Výsledky priniesli zaujímavé zistenie. Deti, ktoré sa báli pavúkov, hadov, chrobákov či iných živočíchov, mali často rovnako pozitívny vzťah k prírode ako ich rovesníci, ktorí podobné obavy nepociťovali. Strach z konkrétneho tvora teda automaticky neznamenal odmietanie biodiverzity. Vedci tým spochybnili predstavu, podľa ktorej má každý človek vrodenú a približne rovnakú náklonnosť k prírode. Podľa nich je vzťah k prírodnému prostrediu skôr individuálnou vlastnosťou, ktorá sa môže u každého dieťaťa prejavovať inak.
Anketa
Bojíte sa pavúkov?
Celkovo hlasov: 0
Rozdiely medzi deťmi sa objavovali už v ranom veku a výskumníci ich pozorovali v rôznych kultúrnych prostrediach. Niektoré deti prirodzene vyhľadávali rozmanité a divoké prostredie, iné sa cítili lepšie v upravených záhradách a na miestach, kde mali jednotlivé podnety viac pod kontrolou. To však neznamená, že majú k prírode slabší vzťah. Vedci upozorňujú, že pri environmentálnej výchove by sa malo viac prihliadať na individuálne záujmy a mieru pohodlia každého dieťaťa.
Zistenia môžu zmeniť aj prístup rodičov a pedagógov k výchove detí k ochrane prírody. Nie je potrebné nútiť dieťa, aby prekonávalo strach zo všetkého, čo sa pohybuje v tráve alebo lezie po strome. Oveľa dôležitejšie je ponúknuť mu také zážitky, pri ktorých sa bude cítiť bezpečne a prirodzene.
Ak sa bojí hmyzu, môže začať pozorovaním motýľov, ak nemá rado divoký les, možno ho zaujme botanická záhrada. Postupne tak môže objavovať rozmanitosť prírody vlastným tempom. Ako upozorňuje výskumníčka Vanessa Woodsová z Dukeovej univerzity, rodičia by nemali nad svojím dieťaťom lámať palicu len preto, že sa bojí jedného lesného tvora. Aj v takom prípade je v ňom stále priestor na úžas a objavovanie.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗