Od nástupu televízneho vysielania u nás až do prvého desaťročia 21. storočia väčšina Slovákov získavala informácie z televízie. Sociálne siete a internet to však dramaticky zmenili. Slovensko už nemá dominantný informačný zdroj ani dominantný spôsob získavania informácií.
Najrozšírenejším informačným modelom zostáva síce sledovanie televízie a rozhlasu, ale týka sa iba 21 percent populácie. To znamená, že viac ako štyria z piatich občanov získavajú informácie iným spôsobom. TV/Rádio ako spôsob konzumácie informácií je najčastejší medzi nevoličmi (29 percent), čo naznačuje silnejšiu orientáciu na tradičné médiá a zároveň nižšiu mieru aktívneho vyhľadávania rozmanitých zdrojov informácií. Naopak, medzi voličmi opozičných a mimoparlamentných strán je zastúpenie tejto skupiny nižšie ako priemer (16, resp. 15 percent).
Dve súvisiace slobody
Niektorí kombinujú televíziu so sociálnymi sieťami, ďalší s online médiami, iní sa opierajú najmä o digitálne platformy, podcasty alebo osobné kontakty. Vzniká tak mozaika desiatok rôznych informačných kombinácií.
„Sloboda prejavu a sloboda médií sú dve spolu súvisiace slobody, ktoré v 21. storočí získali vďaka digitálnym technológiám a exponenciálnemu nárastu nového digitálneho mediálneho priestoru silu, ktorá transformuje verejnú sféru. A do veľkej miery má túto transformáciu na svedomí zmena komunikačných kanálov,“ upozorňuje Martin Kasarda, vedúci výskumného tímu Fakulty masmédií PEVŠ.
Výskum zisťoval vzájomné väzby a podmienenosť viacerých charakteristík, ktoré sa týkajú postojov k demokracii a získavania informácií z mediálnych zdrojov. Základné otázky sa týkali najmä spôsobu získavania informácií: Koľko zdrojov informácií občania používajú, odkiaľ rôzne informácie získavajú, ako zdroje kombinujú a, prirodzene, ako dôverujú rôznym zdrojom a kombináciám informácií. Súčasťou výskumu bolo aj to, aký vzťah majú zdroje informácií a politické preferencie.
Rozdielne skúsenosti
V minulosti sa veľká časť spoločnosti stretávala s rovnakými správami a podobným výkladom udalostí. Dnes jednotlivé skupiny obyvateľov vstupujú do verejnej diskusie s rozdielnymi informačnými skúsenosťami. Tento posun má zásadný význam pre fungovanie demokracie.