Moskva mu ležala pri nohách, robil si žarty z ČSSR. Legendu Sovietskeho zväzu zničila vodka

Keď sa človek stane olympijským víťazom, ľahko uverí, že už navždy bude mať kam patriť. Sovietsky hokejista Alexander Almetov je jedným z tých, ktorý mal všetko a nezostalo mu nič.

Bývalý hokejista ZSSR Alexander Almetov.

Mal zlato zo zimných olympijských hier 1964 v Innsbrucku, päť titulov majstra sveta so Sovietskym zväzom. Spoluhráči i novinári mu hovorili šachista. A predsa ukončil kariéru v 27 rokoch na vrchole. Dôvod? Bol nahnevaný.

A okrem hnevu nakoniec utopil svoj život v alkohole (obľúbenej vodke) a sebaľútosti. Veľmi rýchlo sa z jedného z najšikovnejších hokejistov svojej doby stal neskôr hrobár, výčapník či brigádnik v kúpeľoch, čo nosil trebárs vysokopostaveným členom KGB uteráky.

,,Prefíkaný Saša Almetov bol jeden z najlepších hokejistov svojej doby. Lenže keď vám hlava vypovedá službu, nie je cesty späť," napísal Sovietskij Sport.

Raz med, raz bič

Almetov sa narodil 18. januára 1940 v Kyjeve. Keď o rok a pol na to začala Operácia Barbarossa, s rodinou utiekli do Moskvy a vyrastal neďaleko štadióna Dynama.

K hokeju ho priviedol a nakoniec aj prikoval slávny Vševolod Bobrov. Ďalšia sovietska legenda videla nielen šikovnosť malého Sašu, ale aj srdce.

Video

Fair Play - Slafkovský bude ťahať Montreal

V NHL uvidíme pravidelne sedmičku slovenských hokejistov. ,,Všetci dostanú veľa priestoru na ľade, aby ukázali svoje kvality," povedal bývalý reprezentant Andrej Šťastný v relácii Fair Play.

,,Mal zápal, chuť pracovať, ale vedel si tú drinu aj užívať," spomínal Bobrov.

Zachovala sa dobová fotografia, na ktorej ako osemročný sledoval zápasy moskovského tímu s pražským LTC, ktorý do sovietskej metropoly pricestoval v roku 1948.

Bolo to v čase, keď československí hokejisti pomáhali s prvými písmenkami hokejovej abecedy. Nasledujúce roky ukázali, že Sovieti boli naozaj učenliví...

K najlepším "hokejovým študentom" tej doby bol aj Almetov. Z Dynama si ho vytiahlo armádne CSKA, kde sa presadil na konci päťdesiatych rokov. Bol skvelým centrom, ktorý vedel zakončovať, vytvoriť šancu, aj si zorganizovať svojich spoluhráč. Niekedy medom, inokedy bičom.

,,Keď som spravil nejakú chybu, vedel to skôr ako ja. A častokrát mi to dal vedieť spôsobom, že na to prišli aj ostatní spoluhráči," zasmial sa Konstantin Loktev.

Práve s ním a Veniaminom Alexandrovom vytvorili obávanú prvú formáciu CSKA i ruskej zbornej. Na jej odkaz neskôr nadviazali neskôr Charlamov, Petrov a Michajlov. Pritom sa v Moskve tradovalo, že práve Loktev bol proti presunu Almetova na prvého centra.

,,Nie, to je lož!" ohradil sa Loktev. ,,Mne sa páčil od začiatku. Šiel som za trénerom Tarasovom a poprosil ho: Anatolij Vladimirovič, dajte ho k nám a uvidíte."

V Tarasovovych memoároch sa však písal opak. A po rokoch Loktev pre Sovietskij sport znova zaprel:

,,Gólovu akciu viete vytvoriť vtedy, ak ste o minimálne krok dopredu ako súper. Almetov a Alexandrov boli takí vždy. Sadli sme si aj ako ľudia. Boli sme parťáci."

Vtipkoval na úkor ČSSR

Nech to bolo s príchodom Almetova z Dynama i do prvého útoku CSKA alebo reprezentácie akokoľvek, v Rusku si vyslúžil prezývku prefíkaný Saša. Prečo? Najverjnejšie to opísal bývalý spoluhráč Anatolij Firsov.

,,Bol dušou a mozgom útoku. Neprestajne privádzal súpera do rozpakov, nedržal puk pri úpornom hľadaní najlepšieho riešenia. Nachádzal ho okamžite a súperi len lietali po ľade.

Mal mimoriadnu techniku a schopnosť robiť zázraky aj v najzložitejších situáciách,“ spomínal Firsov na duel, kedy dal Almetov šesť gólov Dynamu Moskva.

Firsov vytiahol aj humornú stránku šikovného praváka. Na MS v Ľubľane 1966 viedli Sovieti po dvoch tretinách nad Československom 6:1.

Tréner Tarasov napriek tomu žiadal, aby poslednú tretinu začali, akoby bolo 0:0. Almetov podľa Firsovovej spomienky trénerovi so všetkou vážnosťou pritakal:

,,Samozrejme, stav je 0:0. Ale dnes už bolo aj 6:1,“ oponoval s úsmevom na tvári Almetov.

Časom sa z neho stal iba tieň skvelého hokejistu, ktorý sa premenil na pochmúrny obraz muža s fľašou, cigaretami a zatrpknutosťou. Almetov vedel spoluhráčov rozosmiať, uvoľniť napätie. V kolektíve bol obľúbený.

Z olympiády 1960 v Squaw Valley si odniesol bronz. O štyri roky neskôr získal v Innsbrucku zlato. V rokoch 1963 až 1967 bol päťkrát za sebou majstrom sveta. V tejto bilancii sa počíta aj olympijský turnaj 1964, ktorý mal zároveň štatút svetového šampionátu.

S armádnym CSKA Moskva vyhral sedem ligových titulov. Na olympiádach a majstrovstvách sveta spolu strelil 37 gólov v 50 zápasoch.

Ešte na jar 1967 patril medzi najlepších. Z Viedne si odniesol ďalšie zlato, pätnásť bodov a miesto v najlepšej zostave turnaja. Nebol veteránom, ktorému už všetci videli na korčuliach koniec. Mal dvadsaťsedem.

Nasledujúca olympiáda v Grenobli bola vzdialená necelý rok. Z vrcholu síl však Almetov spadol postupne na úplné dno a do Francúzska sa nepozrel.

Veselý život s fľašou v ruke

Za športovým leskom absolútnej svetovej hokejovej hviezdy sa skrývali problémy s režimom a alkoholom. Samotný Almetov ich po rokoch nepopieral.

Začali však pretekať na verejnosť. A dostali sa aj k trénerovi Tarasovovi. Ako minca má dve strany, tak aj tento príbeh dve línie. Svedectvá od Volgy sa rozchádzajú v tom, kto urobil rozhodujúci krok.

Odstavil ho Tarasov? Alebo sa Almetov urazil kvôli degradácii v zostave, problémom s Komunistickou stranou a KGB a odmietol pokračovať?

Najvýrečnejšia je Almetovova vlastná verzia pre Sovietskij sport:

„Aj predtým som mal problémy s režimom, ale rýchlo som sa zotavil a hru som nekazil. Po víťazstve na majstrovstvách sveta vo Viedni však chýry o mojom veselom živote došli až k vedeniu CSKA.

A keďže som úplne zanedbal letnú prípravu, Tarasov mi stále vravel, že málo trénujem, že nepracujem dosť. Všetko sa ešte dalo napraviť, ale akoby do mňa vošiel čert: Hotovo, končím s hraním! Povedal som to v hneve, bez rozmýšľania, bez toho, aby som čokoľvek zvážil."

Tarasov ho podľa vlastných slov neprehováral. Nová sezóna sa začala bez neho.

„Keď som uvidel svoje mužstvo v televízii - a nehanbím sa to priznať - rozplakal som sa," priznal Almetov.

Video

Fair Play: Športové legendy - Zázrak na ľade v Lake Placid 1980

Vypočujte si ďalšiu epizódu zo série podcastov Športové legendy. Tentokrát o Miracle on Ice (Zázraku na ľade) z olympiády v Lake Placid 1980.

Mal množstvo ponúk, aby sa vrátil. Všetky so zaslepenou hrdosťou a neutíchajúcim hnevom odmietal. A tak na jeseň 1967 prišla rozlúčka s kariérou v 27 rokoch. Nechýbali kvety, výpočet úspechov, spoluhráči i súperi a tiež krútenie hlavou.

,,Viem, že sa raz skončí hokejová kariéra každého hráča. Ale keď som tam stál, nerozumel som ničomu," reagoval po rokoch jeden z nejho výbalých kolegov Boris Majorov.

Život? More, v ktorom sa topil

Po konci v profesionálnom hokeji hľadal Almetov uplatnenie. Skúšal trénovať, ale nenašiel sa v tom. Hru videl príliš rýchlo a komplexne ako mladíci, ktorí takí šikovní neboli. Nedokázal sa vyrovnať so životom po kariére.

„Nedokázal som pochopiť, že sláva a popularita sú už minulosťou a nikto vás nepotrebuje. Na ihrisku som sa nebál nikoho, žil vo mne bojovný duch, ale na plavbu životným morom som pripravený nebol.

Topil som sa v ňom. Myslel som si, že zásluhy v hokeji mi umožňujú dúfať vo väčšiu pozornosť, ale nestalo sa to,“ vysvetľoval podľa Sovietského sportu.

Almetov sa postupne prepadol z vrcholných častí spoločnosti k úplnej spodine. Symbolickým miestom sa stal Vagaňkovský cintorín. Práve tam si podľa niektorých sovietskych zdrojov privyrábal ako hrobár.

,,Bol to tichý a pokojný muž. Ani som nevedel, že bol taká hviezda," vravel vtedajší správca cintorína Jurij Čipčuk.

Šampión ZOH nebude nosiť pečivo

Na začiatku deväťdesiatych rokov sa rozhodol pre radikálny krok. Krajinu, ktorú (najmä hokejovo) neznášal, chcel vymeniť za rodné Rusko.

S druhou manželkou Galinou odcestoval do Spojených štátov amerických. Snaha zmeniť svoj život, odtrhnúť sa od alkoholu, cigariet a podradných prác vydržala niekoľko mesiac. Navyše, z USA sa vrátil sám.

Americkú epizódu opísal novinár Jevgenij Rubin, ktorý mu pomáhal a istý čas ho aj ubytoval.

,,Manželke Galine sa podarilo nájsť si prácu pri dieťati. Almetov uvažoval aj o manuálnom zamestnaní. Oslovil som známeho, aby dohodol pohovor. Lenže Almetov prišiel na dohodnuté stretnutie neskoro a pod vplyvom alkoholu.

Muž, ktorý ho mal predstaviť možným zamestnávateľom, to v takom stave odmietol urobiť. Almetov sa obhajoval, že ho spoznal fanúšik, pristúpili ďalší ľudia a on nevedel odmietnuť pohostenie," napísal Rubin.

A dodal aj krutý detail jeho polovičky, ktorá sa snažila bývalej hokejovej legende pomôcť z blúdneho kruhu.

,,Galina si popri práci privyrábala pečením. Manželovi však prekážalo nosiť pohostenie na pláž. Vraj olympijskí víťazi také veci nerobia."

Výčitky legendy

Almetov sa vrátil do Moskvy, Galina zostala v Amerike. Skúšal to aj ako pomocná sila v kúpeľoch, nosil pivo zákazníkom. Častokrát si však upíjal aj v práci. Prefíkaný Saša dokázal v kariére obalamutiť každého súpera. S tým najväčím však dostával rok čo rok debakel.

Posledným bol 1992. Almetov zomrel vo veku 52 rokov na zápal pľúc. Jeho telo bolo zničené alkoholom. Symbolicky ho pochovali na Vagaňkovskom cintoríne, kde sám aj istý čas pracoval.

Pomník čiernej farby v tvare puku zdobí hokejista v reprezentačnom drese. Je krehkou spomienkou, že ani najväčšie športové úspechy neprinášajú garanciu zmierenia sa so slávou i koncom kariéry.

Boris Majorov sa po rokoch vrátil ku chvíli rozlúčky, kedy sa zamýšľal nad krokom Almetova o predčasnom konci. Po smrti cítil vinu.

„A čo sme urobili pre to, aby sme mu pomohli zostať medzi nami? Aby sme predĺžili hokejový život výnimočného majstra a skvelého človeka, pre ktorého bol predčasný odchod nešťastím? Veď on hokej miloval a náš život bol jeho životom. A pritom sme sa považovali za jeho priateľov. Sme zlí a slabí priatelia, ak nám sily stačia iba na utešovanie,“ spomínal Majorov.

Almetov dokázal na ľade podvihnúť svojich spoluhráčov. Keď však po kariére potreboval pomôcť on, zostal sám. V nebrániteľnom oslabení proti súperovi, čo sa nikdy neunaví. Alkoholu.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅