Pondelok 2. novembra 2026 (1713. deň vojny)
Tragický ruský útok na obec Komyšuvacha
Rusko na začiatku týždňa pokračovalo v rozsiahlych útokoch bezpilotnými lietadlami, v noci zaútočilo 193 útočnými dronmi typu Shahed. Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že zneškodnili 154 z nich. Napriek tomu boli zaznamenané zásahy na 26 miestach. Ruské útoky pokračovali aj počas dňa, keď Rusko (podľa ukrajinských vzdušných síl) nasadilo ďalších 171 dronov, z toho 103 s prúdovým pohonom. Ukrajinská protivzdušná obrana počas dňa zneškodnila alebo potlačila 139 z nich, z toho bolo 78 prúdových. Okrem toho Rusko použilo desať mikro striel s plochou dráhou letu S8000 Banderoľ, z ktorých osem ukrajinská obrana zneškodnila.
Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat uviedol, že Rusko počas septembra vypustilo proti Ukrajine viac ako 4 000 prúdových bezpilotných lietadiel a ďalších 360 mikrostriel s plochou dráhou letu S8000 Banderoľ, ako aj 4 740 konvenčných dronov. Okrem toho Rusko nasadilo 150 balistických rakiet a 80 riadených striel a leteckých rakiet. Po dramatickom náraste podielu prúdových dronov na celkovom počte útokov v predchádzajúcich mesiacoch došlo k zastabilizovaniu ich podielu, čo naznačuje, že v tejto oblasti Ruská federácia dosiahla strop svojich súčasných priemyselných kapacít.
Počas dňa sa udial mimoriadne tragický opakovaný ruský letecký útok na obec Komyšuvacha v Záporožskej oblasti. Ruské lietadlá pri útoku kĺzavými riadenými bombami zasiahli školu, v ktorej sa pravidelne distribuovala humanitárna pomoc miestnym obyvateľom. Po prvom zásahu nasledoval ďalší útok najmenej deviatimi riadenými leteckými bombami FAB-3000, ktoré zasiahli aj priestor úkrytu. Večerná aktualizácia ukrajinských úradov uvádzala 26 mŕtvych, päť zranených a 27 nezvestných osôb. Medzi obeťami boli príslušníci polície a záchranných zložiek.
Ukrajinský generálny štáb zverejnil záznam z dronov, ktorý zdokumentoval zneužitie humanitárneho prímeria v okolí okupovaných Olesiek v Chersonskej oblasti. Počas prímeria, ktoré trvalo od 27. októbra do večera 1. novembra, ruské jednotky vykonávali rotáciu síl, posilňovali obranné pozície, budovali protidronovú ochranu komunikácií a rozširovali logistické zabezpečenie vrátane prepravy munície. Zverejnené zábery Sky News zachytili presun ruskej ťažkej techniky a pechoty do mesta počas prímeria.
V obci Petropavlivska Borščahivka pri Kyjeve došlo vo večerných hodinách k nepokojom, vyvolaným dezinformáciami na sociálnych sieťach, ktoré hovorili o údajnom zadržiavaní a mučení mužov v súkromnom dome. Na miesto incidentu dorazil vedúci prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov a veliteľ Národnej gardy generál Oleksandr Pivnenko, ktorý sa snažili situáciu upokojiť, čo dokumentuje význam, ktorý venuje ukrajinská vláda potieraniu dezinformácií ovplyvňujúcich verejnú mienku. Ukrajinské úrady potvrdili, že objekt slúžil ako tranzitná základňa Národnej gardy pre mobilizovaných vojakov a zbehov, pričom incident prerástol do stretov s davom a viedol k identifikácii desiatok podozrivých osôb.
Hlavné riaditeľstvo rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny zverejnilo technické údaje nového ruského bezpilotného lietadla Gerbera-2. Podľa zverejnených informácií má dron rozpätie krídel 3 metre a dĺžku trupu 2,6 metra. Lietadlo má dolet 1 200 kilometrov a môže niesť bojovú hlavicu s hmotnosťou do 25 kg. Pôvodne boli drony Gerbera vyvíjané predovšetkým ako lacné klamlivé ciele, určené na zahltenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Nový dron dostal (podľa ukrajinských informácií) sofistikovanejšie vybavenie, vrátane navigačných systémov Kometa, mesh modemu, IP kamier vrátane kamier na sledovanie zadnej polosféry pre ochranu pred vzdušnými útokmi a v niektorých prípadoch stabilizovanú prieskumnú kameru.
Poradca ukrajinského prezidenta a odborník na rádiové technológie Serhij Flash Beskrestnov upozornil, že Rusko čoraz intenzívnejšie nasadzuje na Kryme a pozdĺž línie kontaktu systémy pre rušenie systému Starlink. Jeden rušiaci systém s pravdepodobným označením Volna Kupol Garant, má podľa informácií Serhija Beskrestnova zabezpečovať rušenie približne na ploche 25 km². Rusko má pokrývať týmto spôsobom takmer všetky významné objekty na Kryme. Systémy pracujú vo frekvenčnom pásme 14 – 14,5 GHz a ich konštrukcia umožňuje rozmiestnenie antén na viacerých miestach, čím sa znižuje možnosť ich odhalenia. Serhij Beskrestnov zároveň pripomenul aj jeho predchádzajúce informácie o objednávkach ruských spoločností na nákup komponentov na výrobu ďalších 300 až 400 takýchto komplexov. Beskrestnov taktiež informoval, že Ukrajina vybudovala nad Kyjevom rozsiahly systém rádioelektronickej ochrany, ktorý má narúšať mesh rádiové spojenie, používané ruskými operátormi na diaľkové riadenie dronov typu Shahed. Podľa Beskrestnova sa na jeho vytvorení v priebehu niekoľkých týždňov podieľali hlavní ukrajinskí výrobcovia systémov REB, pričom zariadenia boli vyrábané a inštalované nepretržite. Na operácii spolupracovali generálny štáb, ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra a ďalšie bezpečnostné zložky.
Ukrajinská Pravda (s odvolaním sa na vyjadrenia úradníka amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorý hovoril s novinármi pod podmienkou anonymity) informovala, že dodávky 500 kusov amerických rakiet PAC-3 pre systémy Patriot sa uskutočnia v období od štvrtého štvrťroka 2030 do štvrtého štvrťroka 2033. Dohoda o dodávke týchto rakiet ešte musí prejsť schvaľovacím procesom v americkom Kongrese. Nákup striel má byť financovať medzinárodní partneri vrátane Kanady, Nemecka a Nórska, ako aj prostriedkami z 90-miliardového úveru Európskej únie pre Ukrajinu. Súčasne prebiehajú rokovania o možnosti, aby spojenecké štáty prenechali Ukrajine svoje skoršie výrobné termíny, alebo poskytli rakety z existujúcich zásob.
Podľa vyjadrenia manželky amerického prezidenta Melánie Trumpovej sa operácia na evakuáciu obyvateľov okupovaných Olesiek skončila, pričom umožnila evakuáciu takmer 800 ľudí. Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec zároveň uviedol, že Kyjev a Moskva nebudú zverejňovať presné počty ľudí, ktorí sa rozhodli vrátiť na územie kontrolované Ukrajinou, a tých, ktorí odišli na územie kontrolované Ruskom. Podľa sociálnych sietí, vrátane tých ruských, však prevažná väčšina evakuovaných obyvateľov zvolila evakuáciu na Ukrajinu. Ruská federácia následne prostredníctvom hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova odmietla možnosť uskutočnenia ďalších podobných humanitárnych lokálnych prímerí.
Český prezident Petr Pavel varoval pred situáciou, v ktorej by o budúcnosti Ukrajiny rozhodovali Rusko, USA a Čína bez účasti Európy a vyhlásil, že Európa môže premárniť príležitosť zapojiť sa do rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Podľa neho existuje priestor na rokovania s Ruskom, ale ak budú európske štáty čakať na úplnú zhodu všetkých členských krajín, môžu stratiť možnosť ovplyvniť ich výsledok.
Agentúra Bloomberg informovala, že ruské ministerstvo obrany pripravilo návrh nariadenia, podľa ktorého sa od roku 2026 majú decembrové mzdy vojakov vyplácať v januári nasledujúceho roka. Ministerstvo obrany sa tak snaží administratívne znížiť dramaticky nárast deficitu rozpočtu.
Utorok 3. novembra 2026 (1714. deň vojny)
Ruský útok na ukrajinskú nemocnicu
Ruská armáda uskutočnila v noci ďalší masívny kombinovaný vzdušných útokov. Podľa ukrajinských vzdušných síl nasadili balistické rakety Iskander-M/KN-23, protilodné strely Zircon, 59 riadených striel typu Ch-101, Ch-59, Ch-69 a Iskander-K a 289 útočných bezpilotných lietadiel typu Shahed, z toho120 prúdových. Ukrajinská protivzdušná obrana pri tomto útoku do 9:00 zneškodnila 309 vzdušných cieľov. Išlo o tri balistické rakety, 49 riadených striel a 257 bezpilotných lietadiel rôznych typov. Zásahy ruských rakiet a dronov zaznamenali v 23 cieľových lokalitách, ďalších 14 lokalít zasiahli trosky zostrelených prostriedkov. Hlavnými smermi útoku boli Kyjevská, Charkovská, Vinnycká a Dnepropetrovská oblasť. Ruské útoky pokračovali aj počas dňa, pričom ukrajinská protivzdušná obrana oznámila, že zneškodnila ďalších 62 ruských útočných dronov.
Ůtoky boli opäť zamerané na ukrajinskú civilnú energetickú infraštruktúru. Podľa informácií ukrajinských energetických predstaviteľov Rusko počas nočného útoku zasiahlo energetické zariadenia v desiatich oblastiach Ukrajiny. Z prevádzky boli vyradené tri tepelné elektrárne a poškodená bola aj rozvodňa spoločnosti Ukrenergo v Rivnenskej oblasti. Po útoku boli zavedené núdzové odstávky elektriny v Kyjeve a ďalších šiestich oblastiach. V Charkove a Kyjeve zaznamenali aj prerušenia dodávok vody. Kyjevské mestské vedenie začalo pripravovať ďalšie vykurovacie centrá pre obyvateľov.
Ruske ozbrojené sily pokračovali v útokoch prostredníctvom kĺzavých riadených bômb. Jeden z ruských útokov, realizovaný bombou FAB-250 s navádzacím modulom UMPK-5R, smeroval voči nemocnici v Nemýšľanskom okrese Charkova. Pri útoku bolo zranených 73 ľudí, vrátane pacientov, zdravotníkov a obyvateľov okolitých domov. Po útoku bolo potrebné evakuovať 226 pacientov nemocnice.
Bilancia útoku z predchádzajúceho dňa na školu v Komyšuvache, kde sa distribuovala humanitárna pomoc, vzrástla na 33 mŕtvych. Medzi obeťami boli štyria policajti a dvaja príslušníci záchranných zložiek.
Ukrajinské bezpilotné lietadlá naopak opätovne zaútočili na Jaroslavľský ropný závod Slavneft-JANOS v Ruskej federácii. Podľa ruských sociálnych sietí, ktoré zverejnili fotografie a videá z útoku, vypukol v areáli rafinérie rozsiahly požiar. Rafinéria Slavneft patrí medzi päť najväčších ruských rafinérskych podnikov a zásobuje centrálnu a severozápadnú časť Ruska, vrátane Moskovskej oblasti. Dodáva pohonné látky subjektom ruského vojensko-priemyselného komplexu.
Na pozemnej línii kontaktu zaznamenal ukrajinský generálny štáb za predchádzajúci deň 206 bojových stretov v desiatich smeroch. Najintenzívnejšie boje prebiehali v Kostiantynivskom smere a v Pokrovskom smere.
Náčelník oddelenia podporných síl veliteľstva výsadkových a útočných síl Ozbrojených síl Ukrajiny, plukovník Dmytro Piško, v rozhovore pre ukrajinské média informoval, že ukrajinské sily vybudovali takmer šesťkilometrový podzemný tunel medzi dvoma obcami v Doneckej oblasti. Podľa plukovníka Dmytra Piška umožňuje skrytý presun vojakov, motocyklov, štvorkoliek, munície a zásob, ako aj zdravotnícku evakuáciu.
Dobrovoľník a odborník na bezpilotné systémy Serhij Sternenko informoval, že Ukrajina plánuje do konca roka 2026 započať sériovú výrobu stíhacích dronov na zachytávanie ruských prúdových dronov typu Shahed. V súčasnosti sa vyvíja niekoľko typov stíhacích dronov, od prototypov až po výrobu overovacích serií. Ide o systémy s elektrickými motormi aj o konštrukcie využívajúce malé prúdové motory. Elektrické stíhacie drony dosahujú podľa Sternenka predpokladanú maximálnu rýchlosť 550 až 600 km/h, ktorú však dokážu udržiavať iba niekoľko minút. Práve rýchlostné obmedzenia predstavujú hlavný problém pri zachytávaní rýchlych prúdových dronov Shahed.
Ukrajinská spoločnosť TENETA Defence predstavila nový štvorranný systém na vrhanie protidronových sieti z dronov. Celková hmotnosť systému je približne 800 gramov, pričom jeden vymeniteľný náboj váži 165 gramov. Kompletné zariadenie možno umiestniť na štandardný desaťpalcový FPV dron. Spoločnosť predstavila aj pozemnú verziu aktívnej ochrany, ktorá dokáže vystreliť a rozvinúť záchytnú sieť vo vzdialenosti približne 7 až 10 metrov od chráneného vozidla. Detekciu cieľov zabezpečuje optoelektronický systém s algoritmom strojového videnia založeným na umelej inteligencii.
Zakladateľ spoločnosti HIMERA Miša Rudominskij informoval ukrajinské média o aktuálnom stave projektu Obria, v rámci ktorého bol na začiatku októbra vynesený na nízku obežnú dráhu prvý testovací ukrajinský komunikačný satelit Obria NANO. Na jeho vývoji sa podieľala ukrajinská spoločnosť HIMERA a dánsky partner GomSpace. Satelit slúži ako testovacia platforma s hmotnosťou približne desať kilogramov a má overiť technické riešenia a schopnosť prevádzkovať vlastnú komunikačnú sieť. Projekt počíta s vybudovaním konštelácie približne sto satelitov, ktoré by mali zabezpečiť nepretržité pokrytie územia Ukrajiny. Sériové družice majú mať hmotnosť približne 250 kilogramov. Plné rozvinutie siete sa pri priaznivých podmienkach odhaduje na jeden až dva roky. Hlavným strategickým cieľom projektu je vytvoriť alternatívu k americkému systému Starlink, od ktorého je ukrajinská armáda v súčasnosti významne závislá.
Podľa informácií agentúry Bloomberg plánujú Spojené štáty americké požiadať spojencov v NATO o dodatočné financovanie nákupov amerických zbraní pre Ukrajinu v ramci programu PURL. Na už schválené balíky dodávok zbraní podľa agentúry Bloomberg chýbajú približne dve miliardy dolárov. Washington by mal o ďalšie financovanie požiadať ešte v novembri. USA pritom pokračujú v dodávkach zbraní aj pred tým, ako spojenecké štáty poskytnú potrebné finančné prostriedky. Prípadné ďalšie dodávky Pentagónu môžu existujúci finančný deficit ešte zvýšiť.
Agentúra Bloomberg informovala, že Ruská federácia plánuje využiť politické oslabenie Donalda Trumpa po amerických kongresových voľbách na presadzovanie ďalšieho zmiernenia sankcií proti Ruskej federácii. Podľa zdrojov blízkych Kremľu, Moskva počíta s možnosťou rozširovania hospodárskej spolupráce so Spojenými štátmi bez toho, aby predtým musela ukončiť vojnu na Ukrajine. Rusko pritom údajne pripravuje pokračovanie vojenského tlaku a intenzívnejšie útoky na ukrajinskú kritickú a energetickú infraštruktúru. Tento prístup naznačuje, že Moskva sa snaží oddeliť ekonomické rokovania s Washingtonom od otázky ukončenia vojny a zachovať si priestor na pokračovanie agresie.