Jedna reakcia môže pacientov dohnať až na pokraj zúfalstva. Hovorí to aj váš lekár?
Pacienti hľadali pomoc, namiesto pochopenia však prišla pochybnosť. Výskum odhalil vážny problém.
Video
Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie: Keď ľudia rozprávajú o duševnom zdraví, nezatajujú to. Búrame hanbu, búrame stigmu, skôr vyhľadáme pomoc a naše problémy sa nezhoršujú
Vysielané 3.9.2026
Zdroj: Katarína Ondrejovičová
Pacienti sa po návšteve lekára niekedy cítili až takí zúfalí, že uvažovali o samovražde. Mali totiž pocit, že lekár ich ťažkosti považuje za niečo, čo si iba namýšľajú alebo čo sa odohráva „len v ich hlave“. Vyplýva to z výskumu Univerzity Východného Anglicka a Univerzity v Cambridge.
Nová štúdia upozorňuje na problémy s nesprávnou diagnózou, stigmatizáciou a nejednotným prístupom k starostlivosti o ľudí s autoimunitnými ochoreniami, ktorým zároveň diagnostikovali funkčnú neurologickú poruchu (FND).
Výskum odhalil aj výrazné nezhody medzi lekármi v otázke diagnostikovania tejto poruchy.
Výskumníci tvrdia, že na zlepšenie výsledkov liečby je potrebná lepšia komunikácia, užšia spolupráca odborníkov z rôznych medicínskych odborov a komplexnejší prístup k pacientom.
Hlavná autorka štúdie, doktorka Melanie Sloan z Norwich Medical School na Univerzite Východného Anglicka a Katedry verejného zdravotníctva Univerzity v Cambridge, vysvetlila: „Funkčná neurologická porucha je uznávané neurologické ochorenie, ktoré môže spôsobovať príznaky, ako sú svalová slabosť, tras, zmeny pohybu alebo citlivosti a neepileptické záchvaty."
Dodáva, že tieto príznaky sú skutočné. Pacienti si ich nevymýšľajú a nemajú nad nimi priamu kontrolu.
"Chceli sme lepšie pochopiť, aké problémy vznikajú pri diagnostikovaní zložitých neurologických príznakov u ľudí s autoimunitnými ochoreniami a prečo môžu pacienti a lekári niekedy vnímať situáciu úplne odlišne. Naším cieľom bolo nájsť praktické spôsoby, ako zlepšiť komunikáciu, zmierniť psychickú záťaž a pomôcť zabezpečiť, aby pacienti dostávali najvhodnejšiu starostlivosť a podporu," hovorí ďalej.
Výskumný tím skúmal, ako sa funkčná neurologická porucha diagnostikuje a chápe u ľudí s autoimunitnými ochoreniami a v ktorých oblastiach vznikajú nezhody medzi pacientmi a lekármi.
Vedci analyzovali odpovede z medzinárodných prieskumov, do ktorých sa zapojilo 1 853 pacientov, 400 zdravotníckych pracovníkov a 463 členov verejnosti. Súčasťou výskumu boli aj podrobné rozhovory s pacientmi a lekármi.
Zamerali sa na to, ako sa v bežnej zdravotníckej praxi diagnostikujú, interpretujú a vysvetľujú zložité neurologické príznaky spojené s autoimunitnými ochoreniami.
Zistili, že 86 percent pacientov súhlasilo s diagnózou depresie. S diagnózou fibromyalgie súhlasilo 53 percent a s diagnózou funkčnej neurologickej poruchy iba 30 percent opýtaných.
Výrazné rozdiely medzi pacientmi a lekármi
Iba sedem percent pacientov súhlasilo s tým, že ich príznaky boli označené za „psychosomatické“.
Lekári zapojení do štúdie opisovali, aké náročné môže byť určiť skutočnú príčinu pacientových ťažkostí. Mnohí uviedli, že majú len obmedzené vzdelanie v oblasti funkčných neurologických porúch. Iní mali na túto diagnózu veľmi vyhranený názor – buď ju výrazne podporovali, alebo ju odmietali.
Pacienti aj lekári uvádzali prípady, keď boli príznaky pripísané nesprávnej príčine. K nesprávnym diagnózam teda dochádzalo oboma smermi.
Doktorka Sloan upozornila, že vedci stále nemajú dostatok poznatkov o tom, ako niektoré autoimunitné ochorenia ovplyvňujú mozog a nervový systém. Preto nie je vždy možné s istotou určiť, čo konkrétny príznak spôsobuje.
„Funkčná neurologická porucha je skutočné ochorenie a ľudia, ktorí ňou trpia, potrebujú správnu liečbu. Musíme však byť opatrní a nepredpokladať, že poznáme príčinu každého príznaku, ani nerobiť unáhlené závery. Neurologické príznaky pri autoimunitných ochoreniach môžu mať viacero rôznych príčin, ktoré je veľmi ťažké od seba odlíšiť,“ uviedla.
Podľa nej by zrozumiteľnejšie vysvetľovanie diagnóz mohlo pacientom pomôcť lepšie im porozumieť a prijať ich. Lekári by zároveň mali postupovať obozretne vždy, keď príčina príznakov nie je jednoznačná.
Štúdia ukázala, že spôsob, akým lekár pacientovi vysvetlí diagnózu, môže výrazne ovplyvniť, ako ju pacient prijme. Významnú úlohu pritom zohráva aj stigma spojená s duševným zdravím.
Až 72 percent lekárov uviedlo, že príznaky súvisiace s duševným zdravím sa vnímajú prijateľnejšie alebo sú menej stigmatizované, ak sa predpokladá, že priamo súvisia s telesným ochorením pacienta. Rovnaký názor malo 50 percent pacientov a 48 percent širokej verejnosti.
Výsledky tak poukazujú na rozdiely v tom, ako lekári, pacienti a verejnosť vnímajú psychické príznaky v súvislosti s telesnými ochoreniami.
Niektorí pacienti uvažovali o samovražde
Niektorí účastníci výskumu opisovali výrazné psychické utrpenie po tom, ako nadobudli dojem, že diagnóza funkčnej neurologickej poruchy znamená, že ich príznaky sú iba psychického pôvodu alebo že ich dokážu sami ovládať.
Nedostatočné či necitlivé vysvetlenie diagnózy mohlo viesť k pocitom viny a hanby, k strate dôvery v lekárov a v niektorých prípadoch až k samovražedným myšlienkam.
Na problém stigmatizácie upozornil aj profesor Guy Leischziner, neurológ z nemocníc Guy’s and St Thomas’ v Londýne.
„Funkčná neurologická porucha sa v minulosti označovala rôznymi zastaranými a urážlivými výrazmi, napríklad ako ‚hystéria‘. Niektoré staré predstavy spojené s týmto pojmom, žiaľ, pretrvali aj v tom, ako ľudia túto poruchu vnímajú dnes,“ uviedol.
V minulosti sa predpokladalo, že funkčná neurologická porucha má takmer vždy psychologický spúšťač. Súčasné poznatky však ukazujú, že to tak nemusí byť. Vedci zároveň čoraz viac skúmajú, akú úlohu môžu pri jej vzniku zohrávať telesné ochorenia vrátane autoimunitných chorôb.
Prečo je dôležité pacientov počúvať?
Pacienti s väčšou pravdepodobnosťou prijali diagnózu vtedy, keď ich lekári pozorne počúvali, vysvetlili im, prečo sa domnievajú, že príznak má konkrétnu príčinu, a objasnili rozdiel medzi príznakmi funkčnej neurologickej poruchy a prejavmi ich autoimunitného ochorenia.
Výskumníci preto zdôrazňujú potrebu lepšej spolupráce medzi reumatológmi, neurológmi, psychiatrami, pacientmi a ďalšími odborníkmi.
Dôležité je pritom počúvať nielen opis príznakov, ale aj pacientove vlastné úvahy o tom, čo ich môže spôsobovať.
Michael Bosley, pacient a jeden zo spoluautorov štúdie, upozornil, že mimoriadne dôležité je aj to, ako lekár komunikuje neistotu.
„Ľudia potrebujú vedieť, že ich príznaky berieme vážne. Musia rozumieť tomu, prečo sa lekár prikláňa ku konkrétnej diagnóze, a zároveň mať pocit, že sa môžu vrátiť, ak sa ich stav zmení,“ povedal.
Podľa neho boli dôsledky nejasného, uponáhľaného vysvetlenia alebo nedostatočného zohľadnenia pacientovej skúsenosti zjavné. Viacerí účastníci výskumu uviedli, že po necitlivej diagnostickej konzultácii uvažovali o samovražde.
Spoluautorka štúdie a pacientka Lucy Calderwoodová považuje za jedno z najznepokojujúcejších zistení možnosť, že stanovenie diagnózy môže niekedy viac závisieť od osobných názorov a predpokladov lekára než od samotných príznakov.
„Ten istý pacient s rovnakými príznakmi môže navštíviť dvoch rôznych lekárov. Jeden dospeje k záveru, že príznaky súvisia s autoimunitným ochorením, druhý ich označí za funkčné. Výsledkom môže byť úplne odlišná liečba,“ uviedla.
Úlohu hrajú aj rodové predsudky
Nové zistenia nadväzujú na predchádzajúci výskum toho istého tímu, podľa ktorého ženy častejšie než muži uvádzali, že ich príznaky boli v minulosti pripisované psychiatrickým alebo „psychosomatickým“ príčinám.
Obe štúdie zdôrazňujú potrebu pozorne počúvať pacientov, otvorene hovoriť o hraniciach súčasných medicínskych poznatkov a vysvetľovať diagnózy jasne a citlivo. Upozorňujú tiež na potrebu väčšej vnímavosti voči rodovým a ďalším predsudkom v zdravotníctve.
Profesor James Bourgeois, psychiater z Kalifornskej univerzity, ktorý sa na štúdii podieľal ako senior odborník, pripomenul, že mozog a telo sú úzko prepojené.
„Príznaky súvisiace s mozgom, ako sú depresívna alebo úzkostná nálada, zmätenosť či podráždenosť, sa môžu vyskytovať spolu s bolesťou, slabosťou a ďalšími prejavmi ochorenia v iných častiach tela,“ uviedol.
Príznaky súvisiace s mozgom môžu byť dokonca prvým prejavom ochorenia. Lekári by preto mali posudzovať psychické aj telesné ťažkosti spoločne. Ani príznaky súvisiace s mozgom pritom nie sú automaticky pod priamou kontrolou pacienta.
Komplexná starostlivosť podľa Bourgeoisa vyžaduje spoločné riešenie telesných aj neurologických či psychických príznakov a úprimnú komunikáciu o tom, čo medicína zatiaľ nedokáže s istotou vysvetliť.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗