Miznúca rieka, hviezdna pevnosť, akvárium a krémeš, ktorý je národným pokladom. Chorvátsko nadchne aj mimo leta

Na jeseň nemusíte vyškrtnúť Chorvátsko zo svojho itineráru. Naopak, konečne máte šancu spoznať jeho čarovné miesta aj mimo pláží. Stačí odbočiť od diaľnice vedúcej k Jadranu a vydať sa do miest, kde rieky miznú pod zemou, na horských štítoch sa podľa povestí stretávali čarodejnice a obyčajný krémeš má takmer kultový status. Tri chorvátske mestečká ukazujú, prečo sa oplatí spoznávať aj krajinu za pobrežím.

Video

Chorvátsko aj bez mora: TOP 5 tipov, čo robiť, keď vás na dovolenke stihne zlé počasie

Väčšina turistov má pri slove Chorvátsko pomerne jasnú predstavu. Modré more, kamienkové pláže, ostrovy, promenády a reštaurácie s výhľadom na prístav. Lenže trochu ďalej od pobrežia krajina začne rozprávať celkom iný príbeh.

Namiesto ležadiel sa objavia staré pevnosti, namiesto morských vĺn rieky strácajúce sa v krasových priepastiach a namiesto letných davov námestia, na ktorých sa život na jeseň odohráva v pokojnejšom rytme.

A čo je najlepšie, tieto miesta sa dajú spojiť do výletu, na ktorý postačí predĺžený víkend.

Ogulin, Karlovac a Samobor majú každý inú povahu. Jeden si pestuje rozprávkovú minulosť a legendy o čarodejniciach, druhý pripomína geometrický experiment vojenských staviteľov a tretí má sladkú atrakciu, ktorej sláva dávno prekročila hranice regiónu.

Ogulin: Mesto, nad ktorým držia nočné stráže čarodejnice

Predstavte si mesto, v ktorom sa rieka stratí priamo pod vašimi nohami a nad strechami domov sa týči hora, na ktorej sa podľa starej povesti stretávajú čarodejnice. Nie je to kulisa fantasy filmu. Takýto príbeh má skutočný Ogulin v strednom Chorvátsku.

V jeho centre sa nachádza Đulin ponor, miesto, kde rieka Dobra náhle mizne pod strmými skalnými stenami. Voda tu nekončí, iba sa vydáva na podzemnú cestu. Ponor je prepojený s jaskyňou Medvedica a celý systém patrí k najdlhším preskúmaným jaskynným systémom v Chorvátsku. Doteraz zmapovali viac ako 15,7 kilometra jeho chodieb.

Miesto však dostalo meno podľa oveľa smutnejšieho príbehu. Dievčina Đula sa údajne zamilovala do kapitána Milana. Keď sa dozvedela, že zahynul v boji, skočila do priepasti. Na skalnej stene vraj dodnes vidieť profil mužskej tváre. Podľa legendy je to Milan, ktorý sa pozerá za svojou milovanou.

Či ho tam uvidíte, závisí zrejme aj od predstavivosti. Samotný pohľad na obrovský skalný otvor uprostred mesta však nepotrebuje žiadne prikrášľovanie.

Mohutná hora Klek nad Ogulinom vyzerá za pochmúrneho jesenného počasia ako ideálne miesto na stretnutie všetkých bytostí, ktorým sa ľudia radšej vyhýbajú. Legenda o kleckých čarodejniciach je pritom doložená už v 17. storočí. Zapísal ju slovinský bádateľ Janez Vajkard Valvasor.

Podľa povesti sa počas búrlivých nocí okolo polnoci na vrchole Kleku zhromažďujú čarodejnice, víly a škriatkovia z celého sveta. Ich tanec a výkriky vraj počuť až v Oguline.

Miestni majú pre túto legendu dokonca vlastnú turistickú atrakciu. Návštevníkov môžu sprevádzať kostýmovaní sprievodcovia, ktorí im vystavia aj symbolický vodičský preukaz do kráľovstva čarodejníc. Príbeh zaznamenáva aj miestne múzeum.

Ogulin má však aj podstatne prívetivejšiu rozprávkovú stránku. Narodila sa tu Ivana Brlić-Mažuranić, jedna z najvýznamnejších chorvátskych autoriek detskej literatúry, ktorú často prirovnávajú k svetovým rozprávkarom.

Jej meno dnes nesie Ivanin dom rozprávok, interaktívne centrum, ktoré spája literatúru, fantáziu a moderné technológie. Nejde len o múzeum jednej spisovateľky, ale o priestor venovaný rozprávkam a ich autorom z celého sveta.

Keď sa nasýtite príbehov, môžete zamieriť k jazeru Sabljaci alebo na turistické chodníky v okolí Kleku. A ak by ste si chceli z Ogulinu odviezť aj niečo jedlé, miestnou špecialitou je kyslá kapusta. Nie hocijaká – Ogulinski kiseli kupus má európsku chránenú značku pôvodu. Jej pestovanie a spracovanie sú pevne späté s týmto regiónom.

Dom rozprávok v Oguline stojí za návšetvu s deťmi aj bez nich Foto: CNTB Domagoj Blažević Dom rozprávok v Oguline stojí za návšetvu s deťmi aj bez nich

Karlovac: Keď sa na mesto pozriete zhora, pochopíte jeho zvláštny tvar

Z Ogulinu sa presuňme do Karlovca. Na prvý pohľad pôsobí ako príjemné chorvátske provinčné mesto s parkmi, starými domami a riečnymi promenádami. Lenže jeho najväčšia zvláštnosť sa ukáže až pri pohľade na mapu.

Historické jadro má totiž tvar pravidelnej šesťcípej hviezdy.

Karlovac nevznikol postupným rozrastaním malej osady. Jeho výstavbu naplánovali vojenskí stavitelia ako strategickú pevnosť na obranu pred osmanskými vpádmi. Presný dátum začiatku výstavby poznajú dodnes: 13. júl 1579. Mesto dostalo meno po rakúskom arcivojvodovi Karolovi II. Habsburskom.

Pevnosť mala šesť bastiónov, obranné priekopy a pravidelnú sieť ulíc. V čase svojho vzniku predstavovala premyslený renesančný vojenský projekt.

Zaujímavé je, že jej geometrická podoba sa v historickom centre zachovala dodnes. Pri prechádzke ulicami tak vlastne kráčate po pôdoryse niekoľkostoročného vojenského plánu.

Karlovac má ešte jednu zvláštnosť, ktorú si nemožno nevšimnúť. Leží na štyroch riekach – Kupa, Korana, Mrežnica a Dobra. Práve voda výrazne ovplyvňuje jeho charakter a ponúka možnosti na oddych aj aktívne výlety.

Ak však vonku prší a prechádzka popri rieke nie je dobrý nápad, zachráni program Aquatika. Sladkovodné akvárium predstavuje podvodný svet chorvátskych riek a jazier.

V 25 akváriách žije približne sto druhov sladkovodných rýb vrátane dvadsiatich endemických druhov. Návštevníci tu spoznajú ekosystémy, ktoré by pri bežnej prechádzke okolo rieky pravdepodobne prehliadli.

Zaujímavá je aj samotná budova – jej architektúra pripomína tok krasovej rieky a nadväzuje na hviezdicový tvar historického Karlovca.

Za návštevu stojí aj hrad Dubovac, ktorý sa týči nad mestom. Jeho história siaha do stredoveku, teda do čias, keď Karlovac ako plánovaná pevnosť ešte vôbec neexistoval. Je to príjemný kontrast k pravidelnej renesančnej geometrii centra.

A akáže by to bola návšteva mesta bez ochutnania miestneho slávneho piva? Karlovac je totiž domovom značky Karlovačko, ktorú mnohí poznajú z chorvátskych reštaurácií a barov pri Jadrane.

História pivovaru sa začala písať v roku 1854. Založil ho maďarský barón Nikola Vranyczany a prvý pivovar vyrástol na kopci Dubovac. Pivo sa v meste vyrábalo dokonca ešte pred jeho založením – najstarší známy dokument, ktorý spomína miestne pivovarníctvo, pochádza z roku 1779.

Karlovac si svoju pivnú identitu pestuje dodnes. Od roku 1984 sa tu konajú aj pivné dni, ktoré patria k najznámejším mestským podujatiam. Takže ak ste si niekedy pri Jadrane objednali Karlovačko, je celkom možné, že ste už ochutnali jeden z najznámejších produktov tohto mesta bez toho, aby ste poznali jeho príbeh.

Pohľad na mesto Karlovac a jeho centrum v tvare hviezdy Foto: Visit Karlovac Pohľad na mesto Karlovac a jeho centrum v tvare hviezdy

Samobor: Do tohto mesta sa chodí na zákusok. A nie je to obyčajný krémeš

Posledná zastávka má trochu inú atmosféru. Samobor leží neďaleko Záhrebu a medzi Chorvátmi má povesť miesta, kam sa chodí na výlet, dobré jedlo a predovšetkým na jeden konkrétny zákusok.

Samoborská kremšnita je tu takmer inštitúciou. Na prvý pohľad vyzerá ako klasický krémeš: nadýchaná žltá vanilková plnka medzi vrstvami lístkového cesta. Lenže miestni by vám rýchlo vysvetlili, že nie je krémeš ako krémeš.

Jej príbeh sa začal v 20. rokoch minulého storočia. Cukrár Đuro Lukačić vtedy vytvoril vlastnú receptúru, ktorou sa inšpiroval pri starších zákuskoch zo záhrebských cukrární. Pôvodný recept sa postupne stal súčasťou identity mesta.

Lukačić pripravoval svoje kremšnity až do roku 1966 a potom ešte pomáhal pri ich výrobe. Receptúru a cukrárske know-how neskôr odovzdali cukrárky Višnja Vukmanović a Branka Žganjer podnikom Kavana Livadić a U prolazu.

V januári 2021 získala samoborská kremšnita oficiálny status nehmotného kultúrneho dedičstva Chorvátska. Nechráni sa teda len samotný dezert, ale aj tradícia jeho výroby a odovzdávania cukrárskeho remesla ďalším generáciám.

V Samobore je to takmer povinný rituál: prejsť sa historickým centrom, sadnúť si na námestí a objednať si zákusok, pre ktorý sa sem vracajú celé generácie Chorvátov.

Lenže bolo by škoda zostať iba pri sladkom. Samobor má aj vlastnú alkoholickú špecialitu s názvom bermet. Ide o aromatizované červené víno, do ktorého sa pridáva vybrané ovocie a bylinky. Jeho výroba sa odovzdáva v rodinách a jednotliví producenti si svoje receptúry strážia. Najstaršia známa rodinná receptúra patrí rodine Filipecovcov.

S bermetom sa spája aj ďalšia miestna špecialita – muštarda. Nie je to obyčajná horčica zo supermarketu, ale hustá pikantná omáčka pripravovaná z horčičných semienok, hroznového muštu a ďalších prísad. Výborne sa hodí k mäsu a miestnym klobásam.

Ak si chcete výlet trochu predĺžiť, nad mestom sa nachádzajú ruiny Starého gradu Samobor. Stredoveká pevnosť vznikla v 13. storočí a dnes z nej zostali romantické kamenné múry ukryté v zeleni. Výstup môžete spojiť s prechádzkou cez lesopark Anindol.

A ak máte chuť na dlhší pobyt v prírode, neďaleko sa rozprestiera prírodný park Žumberak – Samoborsko gorje. Zaberá 333 štvorcových kilometrov a ponúka turistické trasy, lesy, lúky, vodopády aj historické dediny. Jednou zo zaujímavostí oblasti je Okić, stredoveké opevnenie na skalnom brale.

A ešte jeden dôvod, prečo sa tu zdržať: v neďalekej obci Rude vzniká Rudarska greblica, slaný koláč, ktorého tradícia siaha podľa miestnej ústnej tradície až do 16. storočia. Pripravoval sa v rodinách baníkov a plnil sa čerstvým syrom, prípadne ďalšími prísadami, napríklad špenátom či orechmi. Aj on má dnes chránený status a patrí k miestnym gastronomickým symbolom.

Mesto Samobor a pohľad na centrum Foto: CNTB Ivo Biočina Mesto Samobor a pohľad na centrum

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅