Patrím k 99 percentám, čo tvrdo nepracujú, tvrdí veľmajster z Bojníc

Je jediný slovenský majster sveta v šachu. Stal sa ním v kategórii do 18 rokov ako šestnásťročný, čím upútal pozornosť šachového sveta. Už o štyri roky neskôr získal titul veľmajstra.

Viktor Gažík na M-SR 2025 v Piešťanoch.

Bojnický rodák Viktor Gažík, ktorý o mesiac oslávi 25. narodeniny, študuje aktuálne na prestížnej univerzite v Saint Louis a chystá sa na významný krok v jeho živote.

Slovenská šachová jednotka v rozhovore spoza oceánu priznáva, že šach v súčasnosti trochu zanedbáva.

Pred začiatkom nášho rozhovoru ste prezradili, že ste práve absolvovali pohovor. O čo išlo?

Hľadám si prácu. Už som zvládol niekoľko online testov. Toto bol prvý pohovor. Zistil som, že sa musím naučiť pekne a súvislo hovoriť.

Máte problém s angličtinou?

To nie, ale moje myšlienky často predbiehajú slová. Niečo hovorím, ale už myslím na to, čo chcem ešte len povedať.

Nie je to typické pre šachistu? Ťahá figúrkami a myslí vždy o niekoľko ťahov dopredu...

To je pravda, ale so šachom by som to neporovnával. Myslím si, že je to celkom normálne, poznajú to akiste aj iní. Občas sa zapletú do toho, čo chcú povedať, nesústredia sa na to.

Prečo si hľadáte prácu, keď ešte študujete?

Som v poslednom semestri a v decembri ukončím štúdium, musím vyriešiť, čo budem robiť ďalej. Zohnať prácu v USA nie je jednoduché. Tu je to ešte komplikovanejšie ako na Slovensku. Mnohí ju zháňajú vo väčšom predstihu, ako ja teraz. Je to dosť komplikovaný a zdĺhavý proces. Najprv robím online písomky, nasleduje niekoľko interview, potom príde pozvanie na pohovor do firmy.

Čomu by ste sa chceli venovať?

Mám trochu obmedzené možnosti, musím sa zamestnať len v oblasti, ktorú som vyštudoval. Nemôžem byť čašníkom alebo čímkoľvek iným, to by som musel mať zelenú kartu. Absolvoval som bakalárske štúdium v odbore ekonómia a financie na univerzite v Texase. Teraz finišujem s magisterským štúdiom v Saint Louis.

Video

Talentovaná šachista Agátka: Remíza od Karpova? Lepšia ako prehra!

 Šach opantal jedenásťročné dievčatko Agátu Berkovú. Obrovský talent v nej objavil otec. Agáta prijala remízu od Anatolija Karpova. Ale - nebolo to jednoduché!

Aký ste boli študent?

Mal som jednotky, áčka, dobré známky. Lepšie ako na Gymnáziu Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi, kde som maturoval. Mám občas pocit, že to bolo teraz dokonca ľahšie, možno aj preto, že som už starší. Ale je to, samozrejme, iný typ štúdia, ťažko sa porovnáva.

Plánujete svoj ďalší život v Amerike? Cítite sa tam už ako doma?

V Amerike nikdy nebudem doma. Doma som v Bojniciach a to sa nezmení. Keď som prišiel do Ameriky, nepadal som z nej na zadok. Nekričal som ani hurá, ale ani fuj. Viem, aké sú plusy i mínusy tunajšieho života v porovnaní so Slovenskom. Vážim si veľa vecí, ktoré máme doma. Chcem si teraz nájsť prácu a potom sa uvidí. Ešte som sa nerozhodol, ale je možné, že sa vrátim na Slovensko. Myslím, že aj doma by ma zamestnali s diplomom, ktorý som získal.

Mohli by ste sa v Amerike živiť aj šachom?

Dalo by sa to. Ale ja nie. Môžem získať v turnaji nejakú finančnú prémiu, ale nemôžem v šachu pracovať. Nemohol by som byť šachový profesionál, ani tréner. Nedostal by som povolenie na takú prácu, pretože som nevyštudoval šachový odbor.

Do histórie slovenského šachu ste vstúpili unikátnym výkonom - v roku 2020 ste získali titul v klasickom i bleskovom šachu, stali ste sa len tretím v histórii, komu sa to podarilo v jednom roku...

V tom roku som sa stal aj majstrom v rapide, teda som vyhral vo všetkých troch šachových súťažiach. Pamätám si najmä titul v klasickom šachu. Aj preto, že sa mi v ňom na domácom šampionáte dosť dlho nedarilo. Prelomil som to v roku 2020.

V klasickom šachu som vtedy zvíťazil prvý raz. Získal som deväť bodov z deviatich, čo je tiež rarita, to sa u nás nepodarilo nikomu inému. Druhý v poradí Jerguš Pecháč ich mal sedem. A rok predtým stačilo Štefanovi Mazúrovi na titul 5,5 bodu. V klasickom šachu mám odvtedy už štyri tituly, naposledy som ho získal v júni v Bratislave.

A v bleskovom šachu?

V ňom to bolo presne naopak. Bol som úspešnejší už predtým. V roku 2020 to bol môj tretí titul. A odvtedy ani jeden. Pravda, niektoré majstrovstvá som nestihol, lebo v Amerike pôsobím od roku 2021. Väčšina šachistov sa sústreďuje na klasický šach. Mikuláš Maník, ktorý v roku 2003 vybojoval ako druhý v histórii titul v klasickom i bleskovom šachu, sa dosť zameriaval na bleskový. Tomu sa venuje dosť špecialistov.

Hráte pravidelne klasický, bleskový a aj rapid šach. Ktorý vás najviac baví?

(po krátkom váhaní) Asi klasický... Aj v ňom sa však často dostávam do časovej tiesne. Míňam veľa času.

V roku 2018 ste získali titul mládežníckeho svetového šampióna. Kam ste sa odvtedy posunuli v šachu?

Na šampionáte som patril k najmladším. Ďalšie roky hodnotím skôr ako priemerné. V 2022 som sa stal veľmajstrom, mal som niekoľko pekných výsledkov, za školu, za Slovensko, o rok neskôr som bol členom strieborného družstva na ME, hral som na druhej šachovnici... Ale keď sa pozriem na môj rejting, pohybujem sa stále na podobnej úrovni. Mám výrazne nad 2 500 Elo bodov.

7-ročný Viktor Gažík na M-SR v rapid šachu v apríli 2009. Foto: Pavol Remiaš, TASR 7-ročný Viktor Gažík na M-SR v rapid šachu v apríli 2009.

Čakali ste viac?

Odišiel som do Ameriky a šachu sa natoľko nevenujem. Na prvom mieste je škola. Zúčastňujem sa na turnajoch, ale kvalitných tu nie je príliš veľa a hrá sa aj trochu iným systémom. U nás trvá turnaj, povedzme, desať dní, každý deň odohráte jeden zápas. Tu sa hrajú turnaje zväčša cez víkend, za deň odohráte dve i tri partie. Často ide o to, čím skôr ju skončiť. Je to namáhavé a nejde sa viac do kvality.

Hovorí sa, že Saint Louis je šachová mekka. Platí to?

To je pravda. Je tu bohatý sponzor a filantrop Rex Sinquefield, ktorý podporuje rôzne aktivity a medzi nimi aj šach. V meste je svetová sieň slávy, silný šachový klub, pred niekoľkými dňami sa tu konali majstrovstvá USA mužov i žien, stretávajú sa tu špičkoví šachisti. Nedávno hrali proti sebe uzavretý turnaj štyria vynikajúci hráči - aktuálny vyzývateľ majstra sveta Sindarov z Uzbekistanu, Američania Nakamura a Caruana, druhý a tretí vo svetovom rebríčku a Ind Praggnanandhaa, ktorý má vyše 2 700 Elo bodov.

Vaše univerzitné družstvo je silné, na majstrovstvách sveta skončilo druhé. Akú máte v ňom pozíciu?

Máme kvalitný medzinárodný tím, v ktorom je málo Američanov. Striebro sme získali na prvých oficiálnych majstrovstvách sveta, ktoré sa konali v lete tohto roku v Kazachstane. Hral som na tretej šachovnici, na dvoch prvých boli indickí veľmajstri, na štvrtej Kubánec. V družstve máme aj Taliana, Gruzínca... hráčov z celého sveta. Všetko sú to veľmajstri, na šampionáte USA vieme postaviť aj dva silné výbery.

Aktuálny majster sveta Ind Gukeš získal titul pred dvoma rokmi ako 18-ročný. Je najmladším šampiónom v histórii šachu. V minulosti tento prestížny triumf získavali aj podstatne starší hráči. Dokedy je šachista ešte talent a kedy je na vrchole síl?

Tento mesiac sa začne v Ženeve zápas o titul majstra sveta. Gukeša vyzve Sindarov, ktorého som už spomenul. Obaja majú dvadsať rokov, sú mladší ako ja. Dnes je situácia iná, ako ešte v nedávnej minulosti. K dispozícii je množstvo informácií, literatúry, každý môže študovať, analyzovať partie. Je čoraz viac veľmi mladých veľmajstrov. Američan Mishra získal tento titul ako dvanásťročný a stal sa najmladší veľmajster v histórii. To bolo pred piatimi rokmi. Ale napríklad veľmajster Ivančuk, ktorý hrá aktuálne za Nitru, má stále viac ako 2 600 Elo bodov. A blíži sa k šesťdesiatke.

Kedy je teda podľa vás optimálny vek šachistu?

Odpoviem takto: ak sa chcete stať majstrom sveta, mali by ste to stihnúť do tridsiatky. Myslím, že dovtedy šachista výkonnostne rastie. Ale nejde len o to. Šach pomáha aj v iných veciach. Moja mama je šachová trénerka v Bojniciach a vedie deti, ale aj dôchodcov. Šach im prevetrá a rozhýbe mozgové závity.

Kedy ste sa vy prvý raz posadili za šachovnicu?

Šachu sa venovala aj moja staršia sestra Veronika. Bola celkom úspešná. V rodine sa traduje, že keď mala dva roky, už vedela postaviť šachové figúrky a ťahať nimi. A že mama raz na Vianoce musela schovávať pred ňou šachovnicu. Ale o mne nijaká taká historka neexistuje. Neviem, kedy presne som sa naučil hrať šach. Istý je len fakt, že keď som mal päť a pol roka, štartoval som na mojom prvom turnaji.

Ako vás vnímali podstatne starší súperi, niekedy skoro dôchodcovia?

Keď som začínal, bola to ešte výnimočnejšia situácia, pretože teraz začínajú deti hrať šach veľmi skoro a je ich veľa dobrých. Súvisí to aj s tým, čo som už spomenul. Je podstatne dostupnejšia šachová literatúra, aj tréningový proces sa zmenil. Aj ja sa stretávam s deťmi a musím byť pripravený na to, že už veľmi dobre ovládajú teóriu. Keď som bol ja dieťa, také možnosti, aké sú v súčasnosti, som ešte nemal. Ako dieťa som vekový rozdiel medzi mnou a súpermi príliš neriešil.

Aké vlastnosti musí mať dobrý šachista?

Dôležitá je schopnosť vedieť tvrdo pracovať. Tú ja nemám (smiech). Samozrejme, šachista potrebuje aj schopnosť udržať si maximálnu koncentráciu a tiež potrebuje dobrú kondíciu, fyzickú výdrž. Keď som získal titul majstra sveta, jedna partia trvala šesť hodín a 40 minút.

Bola to vaša najdlhšia partia?

Určite jedna z najdlhších. Či som hral aj dlhšiu, to presne neviem. Mal som pocit, že niektoré boli ešte dlhšie, ale nie všetky sa presne merali. Podľa mňa musí byť hráč pri šachovnici stopercentne koncentrovaný. Ale medzi ťahmi sa vyberiem napiť sa čaju, trochu sa poprechádzať alebo sa pozrieť, ako sa vyvíjajú iné partie.

Nemusíte stále sledovať, čo sa na šachovnici deje, ako reaguje súper?

Niekedy je určite výhodné uvažovať o súperovom ťahu. Ale keď ma viac možností, môže to byť aj strata energie. Tú šachista potrebuje. Keď je unavený, je to vidieť. Únava sa prejaví najmä v neskorších kolách. Aj špičkoví hráči začnú robiť triviálne chyby.

Mladí športovci mávajú svoje vzory. Mali ste ho aj vy? Koho z veľkých osobností uznávate?

Páčia sa mi najmä Alechin a Kasparov. Pre ich aktívny štýl hry. Kasparov bol obrovský talent, ale pritom aj neuveriteľne drel, tvrdo pracoval. To nie je bežný jav u šachistoch či vôbec športovcoch, ktorí sú mimoriadne nadaní. Ja patrím, žiaľ, k väčšine, k 99 percentám ľudí, ktorí síce majú talent, ale tvrdo nepracujú.

Čo znamená v šachu ,,tvrdá práca"?

Musíte sa neustále učiť, študovať partie, čítať knižky, analyzovať svoje chyby... Dnes je množstvo podkladov, ku ktorým sa dá dostať a čerpať z nich. V poslednom období ma ešte zaujal Magnus Carlsen, ktorý niekoľkokrát obhájil titul svetového šampióna, ale v roku 2022 oznámil, že už ho obhajovať nebude, dobrovoľne sa vzdal trónu, stratil motiváciu. Nikdy som ho nepovažoval za vzor, ale po osobnej skúsenosti som trochu zmenil názor.

Aký bol dôvod?

V roku 2024 som sa s ním stretol na šachovej olympiáde v Budapešti. Obdivoval som jeho cit pre pozíciu, jeho chápanie hry bolo na úplne inej úrovni ako u ostatných šachistov. Vidím, že aj poprední hráči často robia detské chyby, nestrávia dosť času nad ťahom, len tak niečo zahrajú. To sa Carlsenovi nestáva. Nerobí chyby, ale je aj veľmi kreatívny.

Aké sú vaše plány a ambície v šachu? Čo by ste chceli dosiahnuť?

Možno to bude znieť trochu smutne, ale momentálne sa sústreďujem na to, aby som si našiel prácu. O šachu veľmi neuvažujem.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅