Seniori prekvapili vedcov. Ich mozog reagoval na nedostatok spánku opačne než u mladých
Po krátkom nočnom spánku sa mladým posilnili stovky mozgových spojení. Seniorom tie isté spojenia naopak oslabli.
Tri hodiny vyhradené na spánok a následne vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou. Takto vyzerala časť švédskeho experimentu, ktorého výsledky teraz podrobnejšie preskúmali kanadskí vedci. Zistili, že mozgové siete mladých dospelých a seniorov sa po nedostatočnom spánku menili opačným smerom. Kým u mladších ľudí sa prepojenosť niektorých oblastí zvýšila, u starších sa tie isté spojenia oslabili.
Výskumníci zo Simon Fraser University v Kanade využili údaje zo švédskeho projektu Stockholm Sleepy Brain, na ktorom sa podieľali Karolinska Institutet a Štokholmská univerzita. Novú štúdiu publikovali v júni 2026 v odbornom časopise Imaging Neuroscience.
Kanadský tím mal k dispozícii záznamy od 84 dobrovoľníkov z dvoch vekových skupín. Mladší účastníci mali 20 až 30 rokov, starší 65 až 75 rokov. Pre nedostatočnú kvalitu obrazových záznamov vedci vyradili 42 ľudí, konkrétne 25 mladších a 17 starších. Do výslednej analýzy tak zahrnuli 23 mladých dospelých a 19 seniorov.
Každý účastník absolvoval dve merania s približne mesačným odstupom. Pred jedným spal normálne, pred druhým smel ísť do postele až tri hodiny pred obvyklým vstávaním. Poradie oboch podmienok bolo náhodne pridelené a vyvážené. Účastníci spali doma a ich spánok monitorovali prenosné prístroje. V pôvodnej švédskej analýze bol priemerný skutočný čas spánku po jeho obmedzení 173 minút, zatiaľ čo po bežnej noci dosahoval 412 minút.
Ospalosť sa merala aj pomocou deväťstupňovej Karolinskej škály ospalosti (KSS). Štatistický model pôvodnej štúdie zaznamenal po skrátenom spánku zvýšenie skóre o 1,88 bodu. Vyšetrenia mozgu prebiehali večer, medzi 18. a 21. hodinou. Účastníci počas pokojového skenovania sledovali kríž na obrazovke a ich oči monitorovala kamera, aby výskumníci vedeli, či nezaspali.
Mladý mozog zvýšil prepojenosť, starší ju obmedzil
Vedci skúmali takzvanú funkčnú konektivitu, teda mieru, do akej spolu súvisí aktivita rôznych mozgových oblastí. Pomocou funkčnej magnetickej rezonancie možno sledovať, ktoré oblasti vykazujú podobné zmeny aktivity. Takéto funkčné spojenie pritom automaticky neznamená, že medzi nimi existuje priama anatomická dráha.
Analýza odhalila 710 funkčných spojení súvisiacich s rozdielnou reakciou na nedostatok spánku. Až 682 z nich, teda približne 96 percent, vykazovalo po skrátenej noci zvýšenú prepojenosť u mladých dospelých a zníženú u seniorov.
„Niektoré spojenia v mozgu mladších dospelých po nedostatku spánku zosilneli, zatiaľ čo tie isté spojenia v mozgu starších dospelých zoslabli,“ uviedol hlavný autor štúdie Josh Neudorf.
Medzi najvýraznejšie zapojené oblasti patrila prefrontálna mozgová kôra, ktorá sa podieľa na plánovaní a rozhodovaní. Vedci identifikovali aj spojenia zahŕňajúce oblasti spracúvajúce telesné a sluchové vnemy či zadnú časť talamu, ktorý sprostredkúva prenos informácií v mozgu.
Údaje z rovnakého experimentu skúmal už v roku 2017 tím švédskeho vedca Gustava Nilsonneho. Vtedy sa zameral na komunikáciu medzi rozsiahlymi mozgovými sieťami, pričom štatisticky významnú rozdielnu reakciu vekových skupín nepotvrdil. Autori novej štúdie pripisujú zachytenie rozdielov podrobnejším metódam, ktoré umožnili analyzovať jednotlivé spojenia medzi stovkami mozgových oblastí.
Seniori mali po skrátenom spánku modularitu ako mladí po normálnej noci
Rozdiel sa prejavil aj v modularite mozgu. Tento parameter opisuje usporiadanie mozgových oblastí do vzájomne prepojených skupín. V rámci jednotlivých skupín je komunikácia intenzívnejšia, zatiaľ čo spojenia medzi skupinami sú slabšie.
U mladých dospelých modularita po skrátenom spánku klesla. U seniorov naopak vzrástla na úroveň, akú mali mladí účastníci po bežnej noci.
Súvislosť medzi modularitou a poznávacím výkonom skúmal už v roku 2018 tím Maxwella Bertolera v štúdii publikovanej v Natural Human Behaviour. Vedci analyzovali údaje od 476 ľudí pri štyroch kognitívnych úlohách. Lepší výkon súvisel s modulárnou organizáciou mozgových sietí a zároveň s rôznorodými spojeniami medzi ich jednotlivými skupinami. Takéto prepojenia umožňujú spoluprácu špecializovaných oblastí pri spracovaní informácií.
Neudorf vysvetľuje výsledky prostredníctvom takzvanej teórie kompenzácie. Starnúci mozog postupne mení spôsob organizácie svojich sietí, aby sa vyrovnal so zmenami, ktoré prináša vyšší vek. Podľa vedcov by zníženie prepojenosti niektorých oblastí po nedostatočnom spánku mohlo byť jedným z prejavov tejto adaptácie.
„Toto zníženie prepojenosti podporuje efektívnejšie modulárne prepojenie mozgu ako celku,“ vysvetlil Neudorf. Výskumníci predpokladajú, že podobná reorganizácia pomáha starším ľuďom zachovať poznávacie schopnosti aj po krátkom spánku.
Samotná kanadská analýza však tento predpoklad priamo neoverila. Použitý súbor údajov neobsahoval porovnateľné testy kognitívneho výkonu po oboch spánkových podmienkach. Vedci tak nedokázali určiť, či zvýšená modularita u seniorov skutočne znamenala lepšiu pamäť alebo pozornosť.
Zároveň zostáva neznáme, v ktorom období života sa reakcia mozgových sietí na nedostatok spánku začína meniť. Výskum totiž porovnával iba mladých dospelých vo veku 20 až 30 rokov so seniormi vo veku 65 až 75 rokov. Autori preto za ďalší dôležitý krok považujú spojenie zobrazovacích vyšetrení s priamym meraním poznávacích schopností, ktoré by pomohlo overiť, či pozorovaná reorganizácia mozgových sietí skutočne prináša výhodu pri krátkodobom nedostatku spánku.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗