Čo všetko si vpichujeme pod kožu? Tetovacie farby môžu ovplyvniť imunitu

Tetovanie nie je len ozdoba. Pigmenty putujú do lymfatických uzlín, riziká vedci stále skúmajú.

Video

,,Pacienti s kožnou rakovinou sú rôzni. Niektorí kožnú rakovinu bagatelizujú, iní sú vystrašení aj z nízkorizikového nádoru," hovorí onkodermatologička MUDr. Zuzana Murárová

Vysielané 2024

Väčšina potetovaných ľudí nemá zdravotné problémy. Výskumy na zvieratách však naznačujú, že tetovacie farby môžu ovplyvňovať imunitné reakcie. Vedci zároveň skúmajú možné súvislosti s rakovinou a upozorňujú na riziko alergií.

Tetovanie je populárne naprieč všetkými vekovými kategóriami, u mladých obzvlášť. Zdobenie kože je čoraz bežnejšie. Čo však vlastne zostáva pod pokožkou po tom, ako tetovací strojček dokončí svoju prácu? Vedci upozorňujú, že pigmenty nezostávajú nevyhnutne iba na mieste vpichu. Časť z nich sa môže dostať aj do lymfatických uzlín a ich vplyv na organizmus zatiaľ nie je dostatočne preskúmaný.

Podľa švédskeho prieskumu úradu verejného zdravotníctva má tetovanie 28 percent žien a 21 percent mužov vo Švédsku. Najčastejšie ide o menšie motívy v jednej farbe, zatiaľ čo veľké a farebné tetovania sú rozšírenejšie medzi mladými mužmi.

Väčšina ľudí nemá v súvislosti s tetovaním žiadne ťažkosti. V prieskume však 4,7 percenta respondentov uviedlo kožné problémy spôsobené tetovaním. Môže ísť o podráždenie, alergické reakcie či dlhodobé svrbenie.

Prečo tetovanie nezmizne spolu s obnovou kože?

Tetovací strojček vytvára desaťtisíce vpichov za minútu a do kože vpravuje farbu. Cieľom je uložiť pigmentové častice do zamše, strednej vrstvy kože, približne jeden až dva milimetre pod jej povrchom. Ak sa farba dostane príliš plytko, pri prirodzenej obnove kože postupne zmizne. Pri príliš hlbokom vpichu sa zase môže motív rozmazať.

Keď sa pigment dostane do zamše, začne naň reagovať imunitný systém. Dôležitú úlohu majú makrofágy, bunky, ktoré pohlcujú cudzie častice a pomáhajú organizmu brániť sa pred infekciami.

Pri tetovaní však nastáva problém. Pigmentové častice sú natoľko odolné, že ich makrofágy nedokážu rozložiť tak, ako by to urobili napríklad s mnohými baktériami. Farba preto zostáva v bunkách.

Keď makrofág odumrie, pigment sa uvoľní do okolia a pohltí ho ďalšia imunitná bunka. Tento proces sa opakuje, vďaka čomu tetovanie zostáva viditeľné celé roky.

Mechanizmus vysvetlili francúzski vedci v štúdii na myšiach z roku 2018. Išlo o prvý výskum, ktorý objasnil, ako môže tetovanie pretrvávať napriek neustálej obmene buniek.

„Väčšina pigmentových častíc zostáva v makrofágoch a prenáša sa z jednej generácie buniek do ďalšej,“ vysvetľuje Nanna Fyhrquistová, výskumníčka v oblasti imunológie z Inštitútu environmentálnej medicíny pri Karolínskom inštitúte vo Švédsku.

Pigmenty sa dostávajú aj do lymfatických uzlín

To, že farba nezostáva výlučne v koži, naznačil aj švajčiarsky výskum z roku 2025. Vedci skúmali myši, ktorým tetovali vankúšiky na zadných labkách. Veľkosť potetovanej plochy približne zodpovedala ľudskej dlani.

Výskumníci dokázali sledovať reakcie imunitného systému v reálnom čase. Už desať minút po tetovaní sa pigmentové častice dostali do blízkych lymfatických uzlín, kde vyvolali výraznú imunitnú reakciu.

Veľká časť pigmentu sa tam aj zachytila. Tento výsledok zodpovedá starším výskumom ľudských tiel po smrti, ktoré preukázali prítomnosť tetovacích pigmentov v blízkych lymfatických uzlinách.

V experimente na myšiach však časť častíc putovala ešte ďalej a dostala sa aj do uzlín v brušnej oblasti.

„Je dôležité vedieť, kam pigmenty smerujú. Zostávajú v prvých lymfatických uzlinách, alebo môžu pokračovať ďalej telom? V tejto štúdii na myšiach sa niektoré častice dostali ďalej, nevieme však, či sa to isté deje aj u ľudí,“ upozorňuje Fyhrquistová.

Vedci zároveň zistili, že makrofágy v potetovanej oblasti boli takmer preplnené pigmentom. To, čo pomáha udržiavať tetovanie viditeľné, môže podľa experimentu ovplyvňovať aj fungovanie imunitných buniek.

Švajčiarski výskumníci sledovali aj reakcie organizmu na vakcíny. Myši s tetovaním, ktorým podali mRNA vakcínu proti covidu, vytvorili slabšiu protilátkovú odpoveď než zvieratá bez tetovania.

Pri vakcíne proti chrípke, ktorá využívala inú technológiu, bol výsledok opačný. Potetované myši vytvorili silnejšiu protilátkovú odpoveď.

Výsledky naznačujú, že tetovacie pigmenty môžu ovplyvňovať fungovanie imunitného systému. Zatiaľ však ide o pokusy na zvieratách a nemožno z nich vyvodzovať, že tetovanie mení účinnosť očkovania aj u ľudí.

Fyhrquistová upozorňuje, že nechce ľudí od tetovania odrádzať ani zbytočne strašiť. Ako imunologička však podľa vlastných slov nemôže ignorovať zistenia, podľa ktorých sa imunitné reakcie myší po tetovaní zmenili.

Či majú tieto zmeny praktický význam pre zdravie človeka, zostáva otvorenou otázkou.

Čo všetko obsahujú tetovacie farby?

Zloženie tetovacích farieb sa v priebehu desaťročí výrazne menilo. Čierne farby často obsahujú sadze, teda pigment na báze uhlíka. Staršie farby mohli obsahovať aj kovy, napríklad kadmium na vytvorenie žltých, oranžových či červených odtieňov, chróm na zelené tóny, ortuť na červené a kobalt na modré.

V súčasnosti sa vo farebných atramentoch vo veľkej miere používajú aj azopigmenty, ktoré umožňujú dosiahnuť výrazné a sýte odtiene. Pri ich rozklade môžu za určitých okolností vznikať látky s karcinogénnymi vlastnosťami.

Tetovacie farby okrem pigmentov obsahujú aj rozpúšťadlá, spojivá, konzervačné látky a ďalšie prísady.

Samotná prítomnosť potenciálne škodlivej látky však automaticky neznamená, že tetovanie spôsobí ochorenie. Záleží aj na dávke, vlastnostiach konkrétnej látky a na tom, ako na ňu organizmus reaguje.

Od roku 2022 obmedzuje európska legislatíva REACH množstvo viacerých nebezpečných chemických látok v tetovacích farbách. Osobitná pozornosť sa venuje látkam, ktoré môžu spôsobovať rakovinu, poškodzovať plodnosť alebo vyvolávať alergie.

Problémom je, že farby pred uvedením na trh neprechádzajú systémom predbežného schvaľovania, aký sa uplatňuje pri niektorých iných regulovaných výrobkoch.

„Tieto chemikálie neboli navrhnuté na použitie v koži, ani v inej časti ľudského tela,“ upozorňuje Ina Anvedenová Berglindová, dermatologička a výskumníčka z Karolínskeho inštitútu.

Kontroly tetovacích štúdií vo Švédsku v roku 2024 zahŕňali 445 tetovacích farieb. Viac než polovica nespĺňala požiadavky na označovanie podľa pravidiel REACH. V mnohých prípadoch bol nedostatočný aj zoznam zložiek.

Podľa Anvedenovej Berglindovej tak môže byť náročné zaručiť bezpečnosť atramentu aj v kvalitnom štúdiu, ak jeho výrobca neposkytuje dostatočné informácie o zložení.

Zvyšuje tetovanie riziko rakoviny?

Vedci už dlhšie skúmajú, či tetovanie môže súvisieť so zvýšeným rizikom lymfómu, teda zhubného ochorenia lymfatického systému, alebo rakoviny kože.

Vo Švédsku výskumníci porovnávali údaje ľudí, u ktorých diagnostikovali lymfóm alebo rôzne typy rakoviny kože, s údajmi kontrolnej skupiny bez týchto diagnóz. Účastníkov sa pýtali aj na tetovanie, jeho veľkosť či farby.

Výsledky ukázali štatistické súvislosti. Ľudia s lymfómom alebo melanómom mali o niečo častejšie tetovanie než ľudia v kontrolnej skupine. Pri spinocelulárnom karcinóme kože sa podobná súvislosť nepreukázala.

Tieto zistenia však neznamenajú, že tetovanie rakovinu spôsobuje.

Profesorka epidemiológie Maria Feychtingová z Karolínskeho inštitútu zdôrazňuje, že výsledky treba interpretovať veľmi opatrne. Výskumov je zatiaľ málo a viaceré majú metodické nedostatky.

Jedným z problémov bola nízka účasť respondentov. Na dotazníky odpovedala len o niečo viac než polovica ľudí s rakovinou a podiel odpovedí v kontrolnej skupine bol ešte nižší. Navyše mohlo od tetovania do vyplnenia dotazníka uplynúť veľa rokov, čo zvyšuje riziko nepresných spomienok.

Vedci nezistili ani jednoznačný vzťah medzi veľkosťou tetovania a rizikom rakoviny. Pri výskume lymfómu bolo riziko najvyššie v rokoch krátko po tetovaní, čo je vzhľadom na obvyklý vývoj rakoviny nečakané. Pri melanóme sa väčšina nádorov objavila mimo potetovanej oblasti.

Prehľad siedmich starších štúdií, ktorý zahŕňal aj švédske výskumy, dospel k záveru, že v súčasnosti neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že tetovanie zvyšuje riziko rakoviny kože alebo lymfómu.

„Sme obklopení mnohými karcinogénnymi látkami a niektoré sa nachádzajú aj v tetovacích farbách. To však samo osebe neznamená, že tetovanie zvyšuje riziko rakoviny. Na jasné odpovede potrebujeme kvalitnejšie štúdie,“ hovorí Feychtingová.

Jedným z najlepšie zdokumentovaných rizík tetovania sú infekcie a kožné komplikácie. Riziko infekcie možno výrazne obmedziť výberom dôveryhodného štúdia s dôslednou hygienou. Alergickým reakciám však nemusí zabrániť ani skúsený tatér.

Ľudia reagujú na jednotlivé zložky farieb rozdielne a niektoré reakcie môžu pretrvávať dlhé roky.

Podľa dostupných údajov majú ľudia s veľkými tetovaniami častejšie kožné problémy než tí s menšími motívmi. Pri tetovaniach s plochou väčšou než päť ľudských dlaní sa ťažkosti objavujú približne u 12 percent ľudí. Pri menších tetovaniach je to približne dve percentá.

Osobitné riziko predstavuje červená farba. U niektorých ľudí môže vplyvom slnečného žiarenia vyvolať takzvanú fototoxickú reakciu. Tetovanie začne svrbieť, sčervenie, opuchne alebo bolí.

V jednej zo štúdií uviedol podobnú reakciu na slnko viac než každý piaty potetovaný človek.

„Problémom sa dá predchádzať zakrývaním tetovania oblečením. Ak je však na rukách, krku alebo inej odkrytej časti tela, je to oveľa ťažšie,“ vysvetľuje Anvedenová Berglindová.

Ešte nepríjemnejšou komplikáciou môže byť kontaktná alergia na niektorú zložku atramentu. Prejavuje sa intenzívnym svrbením a zápalom. Keďže alergia môže byť celoživotná a tetovanie trvalé, niektorí ľudia majú s motívom na koži dlhodobé problémy.

V závažných prípadoch môže byť jediným riešením chirurgické odstránenie tetovanej kože. Pri veľkých plochách môže byť následne potrebná aj kožná transplantácia.

Laser nemusí byť pri alergii najlepším riešením

Najčastejšou metódou odstraňovania tetovania je laser. Ten rozbíja pigmentové častice na menšie fragmenty, ktoré organizmus dokáže postupne odstraňovať. Tetovanie tak časom bledne.

Pri kontaktnej alergii však môže byť takýto postup problematický. Rozdrobené pigmenty sa totiž môžu šíriť mimo pôvodnej oblasti a vyvolať ďalšie alergické reakcie.

„Pigmentové častice sa neodstránia z tela ako celku, ale presúvajú sa z kože do ďalších častí organizmu. Chceme sa vyhnúť šíreniu častíc, ktoré môžu vyvolávať alergické reakcie,“ upozorňuje Anvedenová Berglindová.

Pri niektorých pacientoch môžu pomôcť injekcie kortikosteroidov do postihnutej oblasti, hoci liečbu často treba opakovať. Skúmajú sa aj ďalšie možnosti, napríklad krémy s inhibítormi JAK, ktoré tlmia niektoré imunitné procesy. V menšej štúdii sa podarilo úplne odstrániť svrbenie u dvoch pacientov.

Dermatologička odporúča zvážiť tetovanie dôkladne ešte pred návštevou štúdia. Riziko dlhodobých kožných problémov môže byť vyššie pri veľkých a farebných motívoch, najmä ak obsahujú červený pigment.

Zároveň však platí, že vedci zatiaľ nemajú dôvod tvrdiť, že tetovanie automaticky vedie k vážnemu ochoreniu. Ľudia si zdobia telo tisíce rokov a väčšina potetovaných nemá závažné zdravotné komplikácie. Kľúčové je poznať možné riziká, vyberať si hygienicky bezpečné štúdio a uvedomiť si, že odstránenie tetovania nemusí byť jednoduché ani bezproblémové.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅