Na pleciach futbalového kráľa. Senna prežil v Brazílii peklo, potom získal posledný titul

Predstavte si, že ste už dvojnásobným majstrom sveta Formuly 1. V kariére ste zaznamenali veľké víťazstvá, pokorili najväčších súperov a pre fanúšikov ste národným hrdinom.

Ayrton Senna.

Lenže jeden triumf vám stále uniká. Ten, po ktorom túžite možno viac než po všetkých ostatných. Víťazstvo pred vlastnými fanúšikmi.

Presne to zažíval legendárny Ayrton Senna, ktorý dokázal triumfovať v uliciach Monaka či na nevyspytateľnom okruhu Spa-Francorchamps. Na domácej Veľkej cene Brazílie však zvíťazil až na ôsmy pokus.

Bolo 24. marca 1991 a Senna konečne pokoril vlastnú krajinu. O sedem mesiacov neskôr sa stal tretíkrát majstrom sveta. Netušil, že naposledy.

Domáce prekliatie

Sennovi unikal triumf v rodnej krajine dlhé roky. Niekedy ho zradila technika, inokedy doplatil na kolíziu alebo vlastnú chybu. V roku 1986 skončil na okruhu Jacarepaguá v Riu de Janeiro druhý za krajanom Nelsonom Piquetom.

Ďalšiu veľkú príležitosť dostal o štyri roky neskôr, keď sa Veľká cena Brazílie presťahovala späť na Interlagos v São Paule. Teda do mesta, kde vyrastal a začínal s motoršportom.

Video

Fair Play - Antonelli má chlapčenskú pokoru

Pilot Mercedesu Kimi Antonelli sa stal majstrom sveta v F1. ,,Má v sebe chlapčenskú pokoru," vraví pretekár Maťo Homola v relácii TV Pravda - Fair Play. 

Autor: Michal Gavroň

Senna štartoval z prvého miesta a dlho smeroval za vytúženým triumfom. Pri predbiehaní pomalšieho Nakadžimu však prišlo ku kontaktu, pri ktorom si poškodil predné krídlo. Musel zamieriť do boxov a napokon skončil tretí.

Ďalšia premárnená príležitosť. A ďalšie čakanie.

Pre Sennu však domáca Veľká cena nebola iba ďalšou zastávkou v kalendári. Brazília preňho znamenala oveľa viac. Postupne sa stal jedným z najväčších športových symbolov krajiny. Jeho typická žltá prilba so zelenými a modrými pruhmi pripomínala brazílsku vlajku.

V marci 1991 sa vrátil na Interlagos ako dvojnásobný majster sveta. Sezónu začal víťazstvom v americkom Phoenixe a tri dni pred domácou Veľkou cenou oslávil 31. narodeniny.

Čakal ho ôsmy pokus. A ďalšia príležitosť ukončiť roky sklamaní.

Sedem kôl utrpenia

V nedeľu 24. marca 1991 bola na okruhu Interlagos na programe Veľká cena Brazílie. Pred očami približne 70-tisíc divákov a miliónov ľudí pri televíznych obrazovkách sa odohrávala dráma, akú si táto juhoamerická krajina sotva dokázala predstaviť.

Senna ovládol kvalifikáciu, odštartoval z prvého miesta a od úvodných metrov diktoval tempo. Lenže cesta za víťazstvom nebola taká jednoduchá, ako sa spočiatku zdalo.

Brazílčanovi dokázal konkurovať predovšetkým Nigel Mansell. Brit na Williamse sa v priebehu pretekov dostal do tesnej blízkosti svojho súpera. Potom však prišli technické problémy. Mansell musel zamieriť do boxov a neskôr ho zradila prevodovka. V 60. kole definitívne odstúpil.

Senna mal zrazu pred druhým Riccardom Patresem približne 40-sekundový náskok. Zdalo sa, že o víťazovi je rozhodnuté.

Lenže jeho McLaren MP4/6 začal zlyhávať tiež.

Najskôr prišiel o štvrtý prevodový stupeň. Sedem kôl pred koncom prestala fungovať aj tretia a piata rýchlosť. Senna sa rozhodol nechať zaradenú šestku a úplne zmeniť spôsob jazdy.

V pomalých zákrutách klesali otáčky motora až k hranici dvetisíc a hrozilo, že zhasne. V rýchlych pasážach zasa Brazílčan bojoval s nedotáčavosťou a chýbajúcim brzdením motorom.

Patrese sa medzitým rýchlo približoval. Senna strácal miestami až sedem sekúnd na kolo. A k tomu sa pridal dážď.

Brazílčan neskôr priznal, že keď videl Patreseho približovať sa, prestával veriť vo víťazstvo. Napriek tomu cítil povinnosť uspieť pred domácimi fanúšikmi.

Lenže Patrese nevedel, aké vážne problémy má jeho súper. Navyše aj jeho Williams vynechával pri podraďovaní jednotlivé prevodové stupne. Talian sa rozhodol neriskovať isté druhé miesto.

Až po rokoch priznal, ako blízko bol k triumfu.

„Keby som o Sennových problémoch vedel o dve kolá skôr, možno by som vyhral,“ zaspomínal si Patrese v rozhovore pre brazílsky portál GloboEsporte pri príležitosti 25. výročia pretekov.

V závere však Senna nebojoval iba s monopostom. Trápili ho silné kŕče v ramenách a krku. Každý pohyb volantom znamenal ďalšiu bolesť.

Jeho niekdajší šéf v McLarene Ron Dennis neskôr pre oficiálny web Formuly 1 vysvetľoval, že Brazílčan mal bezpečnostné pásy utiahnuté tak silno, až mu obmedzovali krvný obeh v hornej časti tela.

Napriek všetkému vydržal.

Ayrton Senna v kokpite svojho McLarenu v roku 1991. Foto: ERIC FEFERBERG / AFP / AFP / Profimedia Ayrton Senna v kokpite svojho McLarenu v roku 1991.

Po 71 kolách prešiel cieľom s náskokom iba 2,991 sekundy pred Patresem. Brazília vybuchla nadšením. Jej národný hrdina to konečne dokázal. Prvýkrát v kariére vyhral pred vlastnými fanúšikmi.

Radosť však vystriedalo úplné vyčerpanie. Po prejazde cieľom jeho McLaren zastal a Senna zostal sedieť v kokpite. Nemal silu ani prevziať brazílsku vlajku, ktorú mu podával traťový komisár.

Z vysielačky sa ešte predtým ozývali jeho výkriky, v ktorých sa miešala úľava, radosť a bolesť.

Na stupňoch víťazov sotva dokázal zdvihnúť trofej nad hlavu. Pri ňom stáli Patrese, tímový kolega Gerhard Berger aj šéf McLarenu Ron Dennis, pripravení pomôcť mu, ak by stratil rovnováhu.

„Ak toto bola cena za víťazstvo v Brazílii, bola nízka. Stálo to za to!“ vyhlásil Senna po svojom triumfe.

Lenže oslavy sa pódiom neskončili.

Na pleciach kráľa

V ten večer sa v jednom z nočných klubov v Sao Paule stretli dvaja z najväčších športových hrdinov Brazílie. Ayrton Senna a Pelé.

Jeden bol trojnásobným majstrom sveta vo futbale. Druhý mal v tom čase na konte dva tituly vo Formule 1 a práve dosiahol víťazstvo, po ktorom roky túžil.

„Išli sme na diskotéku a bol tam aj Pelé. Pamätám si, ako skupina ľudí vrátane Pelého vzala Ayrtona na plecia a nosila ho po klube,“ zaspomínal si Jo Ramírez, vtedajší koordinátor McLarenu, v rozhovore pre GloboEsporte v marci 2016.

Ramírez priznal, že sa cítil privilegovaný. Mohol sledovať všetko, čím si Senna na Interlagose prešiel, a potom s ním oslavovať jeho prvé domáce víťazstvo.

Muž, ktorý len niekoľko hodín predtým nemal silu zdvihnúť víťaznú trofej, sa teraz niesol na pleciach futbalového kráľa.

Po 28. víťazstve kariéry sa zdalo, že Senna je nezastaviteľný. Ovládol aj ďalšie dve Veľké ceny v San Maríne a Monaku. Spolu s úvodnými pretekmi vo Phoenixe vyhral všetky štyri podujatia sezóny.

Brazílčan viedol šampionát so 40 bodmi, zatiaľ čo jeho najväčší rival Nigel Mansell mal na konte iba šesť.

Lenže vo Formule 1 sa môže všetko zmeniť veľmi rýchlo.

Mansellov Williams FW14 z dielne Adriana Neweyho začínal naplno ukazovať potenciál. Monopost s motorom Renault bol čoraz rýchlejší a McLaren s Hondou postupne strácal prevahu.

Brit navyše prelomil smolu. Zvíťazil vo Francúzsku, Veľkej Británii aj Nemecku. Senna naopak prežíval náročné obdobie.

Na Silverstone aj Hockenheime mu v závere pretekov došlo palivo. Vo Veľkej Británii sa však odohrala aj jedna z najpamätnejších scén histórie Formuly 1.

Senna stál pri odstavenom McLarene, keď pri ňom zastavil Mansell. Britský pretekár svojho najväčšieho súpera odviezol späť do boxov. Mansell sedel v kokpite a Senna na bočnej časti jeho Williamsu.

Na trati si nedarovali ani centimeter, mimo nej si však dokázali prejaviť vzájomný rešpekt.

Senna odpovedal na Mansellovu formu víťazstvami v Maďarsku a Belgicku. V Taliansku zasa triumfoval Brit, ktorého však naďalej prenasledovali technické problémy.

Jedna z najväčších komplikácií prišla v Portugalsku.

Mansell bojoval o víťazstvo, ale počas zastávky v boxoch mu mechanici nedostatočne upevnili pravé zadné koleso. To sa po rozjazde uvoľnilo a Brit zostal stáť v boxovej uličke.

Mechanici síce koleso nasadili späť, ale urobili to mimo vyhradeného priestoru, čím porušili pravidlá. Nasledovala diskvalifikácia.

Mansell prišiel o cenné body, zatiaľ čo Senna skončil druhý a zvýšil svoj náskok v šampionáte na 24 bodov. Do konca sezóny pritom zostávali už iba tri veľké ceny.

Ďalšie epické divadlo prišlo v Barcelone.

Na novej trati predviedli obaja jeden z najpamätnejších súbojov svojej generácie. V piatom kole sa rútili na cieľovej rovinke vedľa seba rýchlosťou presahujúcou 300 kilometrov za hodinu.

Ich monoposty delili centimetre, spod podláh lietali iskry a ani jeden nechcel ustúpiť.

Pozíciu napokon získal Mansell. Senna neskôr doplatil na nevhodnú voľbu pneumatík a po chybe skončil až piaty. Brit zvíťazil a znížil stratu v šampionáte na šestnásť bodov.

„Nemám žiadne úvahy o šampionáte, iba sa budem snažiť podať čo najlepší výkon,“ povedal Mansell po triumfe v Barcelone podľa agentúry UPI.

Williams sa znovu priblížil k McLarenu. Senna však stále držal osud majstrovského titulu vo vlastných rukách. A blížila sa Suzuka.

Posledná koruna

Predposledné preteky sezóny sa konali v Japonsku. Na okruhu, ktorý mal pre Sennu mimoriadny význam. V roku 1988 tam získal svoj prvý majstrovský titul, o dva roky neskôr druhý.

Teraz sa na Suzuku vracal po tretí.

Nigel Mansell vedel, že ak chce zabrániť jeho korunovácii, nemôže si dovoliť ďalšie zaváhanie. Potreboval vyhrať oba zostávajúce preteky a zároveň dúfať v Sennove neúspechy.

McLaren však pred rozhodujúcim víkendom pripravil spolu s Hondou úpravy aerodynamiky aj výkonnejšiu verziu dvanásťvalcového motora. Williams zrazu o svoju výhodu prichádzal.

Kvalifikáciu ovládol Gerhard Berger pred tímovým kolegom Sennom. Mansell obsadil tretie miesto.

Brit od úvodných metrov útočil. Vedel, že musí predbehnúť Sennu a potom sa pokúsiť dostihnúť vedúceho Bergera. Lenže Brazílčan si svojho rivala držal za chrbtom.

Potom prišlo desiate kolo.

Mansell sa pri prejazde druhej zákruty dostal mimo trate. Jeho Williams prešiel cez obrubník, roztočil sa a skončil v štrkovej zóne.

Brit sa ešte pokúšal pokračovať, ale márne. Jeho nádeje na majstrovský titul sa skončili.

Bolo rozhodnuté.

Ayrton Senna sa stal tretíkrát majstrom sveta Formuly 1. Už nemusel riskovať. Pokojne mohol dôjsť do cieľa a oslavovať.

Lenže Brazílčan bol predovšetkým pretekár.

„Posledné štyri či päť pretekov som musel myslieť na body. Neustále som mal pocit, akoby som cúval a jazdil opatrne. Takýto spôsob jazdenia nemám rád,“ vysvetľoval Senna na tlačovej konferencii po Veľkej cene Japonska.

Senna sa začal približovať k vedúcemu Bergerovi. Rakúšan po Mansellovom odstúpení na pokyn tímu spomalil, aby šetril techniku aj pneumatiky. Brazílčan ho napokon predbehol.

Lenže v zákulisí McLarenu existovala dohoda. Senna po prejazde záverečnou šikanou pustil tímového kolegu pred seba.

Rakúšan prešiel cieľom o 344 tisícin sekundy skôr a získal svoje prvé víťazstvo za McLaren.

Senna po pretekoch priznal, že prenechať víťazstvo nebolo jednoduché. Zároveň však zdôraznil, že pocit zo zisku tretieho titulu bol oveľa silnejší.

Berger však mal zmiešané pocity. Hoci sa dočkal triumfu, spôsob, akým mu Senna prenechal víťazstvo, ho netešil. Chcel totiž vyhrať vlastnými silami.

Pre Sennu však bolo najdôležitejšie niečo iné.

Písal sa 20. október 1991. Brazílčan mal iba 31 rokov a v počte majstrovských titulov sa vyrovnal svojmu veľkému rivalovi Alainovi Prostovi.

Pred sebou mal ešte niekoľko sezón, no v tej chvíli netušil, že ďalšiu majstrovskú korunu už nikdy nezíska.

Sezónu zakončil so siedmimi víťazstvami a 96 bodmi. Mansella predstihol o 24 bodov a McLaren získal štvrtý konštruktérsky titul za sebou.

Večný odkaz

V nasledujúcich sezónach už Senna na absolútny vrchol nevystúpil. Jedno veľké víťazstvo však ešte zažil.

A bolo to opäť na Interlagose.

V marci 1993 triumfoval pred vlastnými fanúšikmi druhýkrát. Tisíce nadšených Brazílčanov vtrhli na trať a oslavovali svojho hrdinu. Senna sa napokon dostal späť do boxov na bezpečnostnom vozidle, z ktorého zdravil nadšené davy.

O rok neskôr sa Senna do Brazílie vrátil už ako jazdec Williamsu. Získal pole position, ale po chybe v pretekoch odstúpil. Bola to jeho posledná domáca Veľká cena.

O niekoľko týždňov, 1. mája 1994, tragicky zahynul na okruhu v Imole.

Za sebou zanechal tri majstrovské tituly, 41 víťazstiev a 65 pole position. Predovšetkým však príbeh jazdca, ktorý dokázal spojiť športovú genialitu s neobyčajným vzťahom k vlastnej krajine.

Od jeho posledného titulu uplynulo 35 rokov. Formula 1 sa opäť vracia do Sao Paula. A Brazília si svojho hrdinu pripomína vo veľkom štýle.

Organizátori pripravili pocty legendárnemu jazdcovi a špeciálne prilby si na jeho počesť nachystali aj súčasní pretekári. Medzi nimi aj úradujúci majster sveta Andrea Kimi Antonelli.

Dvadsaťročný Talian sa po zisku titulu v Mexiku vybral za Sennovou rodinou. Posadil sa do historického Lotusu a pripravil si špeciálnu prilbu, ktorá pripomína 35 rokov od Brazílčanovho nezabudnuteľného triumfu na Interlagose.

Oboch spája ešte jeden symbol. Číslo 12.

Senna s ním jazdil v Lotuse a v roku 1988 získal svoj prvý titul za McLaren. Rovnaké číslo si vybral aj Antonelli. A hoci ako nový majster sveta môže v budúcej sezóne používať jednotku, rozhodol sa zostať verný dvanástke.

Talian v rozhovore pre brazílsku televíznu reláciu Jornal Nacional vysvetlil, že číslo 12 je preňho výnimočné. Jeho ponechanie zároveň vníma ako spôsob, ako si zachovať pokoru a zostať nohami na zemi.

Ayrton Senna získal s dvanástkou svoj prvý titul majstra sveta. O 38 rokov neskôr sa s rovnakým číslom stal šampiónom ďalší mladý pretekár.

A teraz sa vracia na miesto, kde jeho idol pred 35 rokmi dokázal, že niektoré víťazstvá môžu mať väčšiu cenu než majstrovská koruna.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅