Najlepšie mesto sveta má 1200 fontán, kúpaliská v centre, hory za rohom a obsesiu v pálení snehuliaka

Nie je to Londýn, Paríž ani Kodaň. Toto mesto zabodovalo bezpečnosťou, zdravotníctvom, pracovnými príležitosťami aj kvalitou života.

Video

TOP 10: Ktoré mestá sú najbezpečnejšie v noci? Odpoveď vás možno prekvapí

Zdroj: Pixabay Pexels

Najlepším mestom na život na svete sa podľa nového medzinárodného rebríčka stal Zürich. Najväčšie švajčiarske mesto má ešte jednu výhodu, ktorú mu môžu závidieť mnohé svetové metropoly: po práci sa jeho obyvatelia môžu kúpať v jazere, vyraziť do hôr alebo nasadnúť na vlak a za chvíľu byť v úplne inej časti Švajčiarska.

Podľa rebríčka, ktorý v januári 2026 zverejnila digitálna platforma JB a o ktorom informoval aj magazín Travel + Leisure, Zürich obsadil prvé miesto spomedzi 45 svetových metropol.

Hodnotenie zohľadňovalo šesť oblastí: kvalitu života, bezpečnosť, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, čistotu ovzdušia, zamestnanosť a disponibilný príjem – teda peniaze, ktoré ľuďom zostanú po zaplatení nájmu a základných výdavkov.

Zürich vynikol najmä v bezpečnosti, kvalite života a zdravotníctve. Nezamestnanosť dosahovala podľa údajov použitých v štúdii 2,9 percenta. Mesto je totiž nielen najväčším švajčiarskym sídlom, ale aj jedným z najvýznamnejších finančných centier Európy.

Za úspechom je však aj zaujímavý ekonomický paradox. Švajčiarsko patrí k najdrahším krajinám sveta, no vysoké životné náklady čiastočne vyvažujú nadpriemerné mzdy. Štúdia uvádza, že obyvateľom Zürichu zostávalo po nevyhnutných výdavkoch v priemere takmer 3 555 eur mesačne.

Druhé miesto obsadila Kodaň, tretie Amsterdam. Do prvej šestky sa dostali ešte Viedeň, Mníchov a Helsinki.

Zürich tak predbehol aj mestá, ktoré sa v podobných hodnoteniach pravidelne objavujú na popredných priečkach.

Nejde o rebríček najkrajších miest na dovolenku. Hodnotí podmienky na každodenný život. A práve v tom Zürich vyniká: jeho najväčšie prednosti sa neukazujú iba v kanceláriách a na bankových účtoch, ale aj v uliciach, pri jazere a na okolitých kopcoch.

Video

Ktorým veľkým mestám Európy tiež chýba metro? Rekordy Európy: najstaršie, najnovšie, najkratšie

Zdroj: Pixabay Pexels

Mesto, v ktorom sa dá po práci skočiť z centra rovno do rieky

Jednou z najväčších zvláštností Zürichu je jeho vzťah k vode. Jazero Zürichsee a rieka Limmat nie sú len kulisou pre turistické fotografie. Sú súčasťou každodenného života.

V lete sa obyvatelia bežne kúpu priamo v rieke, ktorá preteká historickým centrom. Na brehoch fungujú mestské kúpaliská, takzvané Badis, kde sa dá plávať, opaľovať aj posedieť pri vode. Podľa turistickej organizácie mesta má Zürich mimoriadne hustú sieť verejných kúpalísk vrátane šiestich jazerných a piatich riečnych kúpalísk.

Niektoré majú dokonca viac než storočnú históriu. Ženské kúpalisko Frauenbad pri rieke Limmat vzniklo už v roku 1837 a počas dňa je určené výhradne ženám. Mužským náprotivkom je kúpalisko Schanzengraben. Večer sa pravidlá menia a obe miesta sa otvárajú všetkým.

Zaujímavé je, že tradícia mestského kúpeľníctva siaha ešte do rímskych čias. Prvé kúpele postavili Rimania pred viac ako 2 000 rokmi. V 19. storočí zase verejné kúpaliská pomáhali riešiť praktický problém: približne 60 percent zürichských bytov vtedy nemalo vlastnú kúpeľňu. Viac o tejto nezvyčajnej histórii opisuje oficiálna turistická organizácia Zürichu.

Video

TOP 5: Dážď. Najupršanejšie mestá Európy a sveta. To je teda počasie!

Mesto s viac ako 1 200 fontánami, z ktorých sa dá piť

Zürich má ďalšiu kuriozitu, ktorú by mu mohli závidieť aj mestá s podstatne väčšou rozlohou. Po uliciach a námestiach je rozmiestnených viac ako 1 200 verejných fontán s pitnou vodou.

Voda z nich je bezplatná a kvalitná. Podľa turistickej organizácie Zürichu pochádza približne 70 percent mestskej pitnej vody z jazera Zürichsee. Rozvodná sieť má približne 1 550 kilometrov.

Dokonca aj pri výpadku elektriny dokáže mesto zabezpečiť zásobovanie obyvateľov vodou prostredníctvom 80 núdzových fontán, ktoré fungujú na princípe prirodzenej gravitácie.

Video

Najhoršie mestá: Kde je bývanie viac utrpením ako životom?

Mesto staršie ako 2 000 rokov, ktoré založili Rimania

Hoci Zürich dnes poznáme predovšetkým ako finančné centrum, jeho história je oveľa staršia než švajčiarske bankovníctvo.

Už pred približne 5 000 rokmi žili ľudia na brehoch jazera. Rimania sem prišli v rokoch 57 až 58 pred naším letopočtom a založili colnú stanicu Turicum. Kontrolovala pohyb cestujúcich a tovaru smerujúceho do provincie Raetia.

Práve z názvu Turicum sa postupne vyvinulo dnešné pomenovanie Zürich. Dôkazom rímskej prítomnosti je aj náhrobný nápis objavený v roku 1747 na kopci Lindenhof.

Ten dnes patrí k najkrajším vyhliadkovým miestam v historickom centre. Návštevníci odtiaľ vidia strechy starého mesta, rieku Limmat aj charakteristické veže kostolov Grossmünster a Fraumünster, približuje oficiálny historický prehľad Zürichu.

Video

Najrýchlejšie rastúce mestá na svete

Švajčiari tu každý rok pália snehuliaka

Jednou z najzvláštnejších mestských tradícií je jarný festival Sechseläuten. Jeho hlavnou postavou je obrovský snehuliak menom Böögg, ktorého umiestnia na hranicu a zapália.

Jeho hlava je naplnená pyrotechnikou. Tradícia hovorí, že čím rýchlejšie po zapálení hranice exploduje, tým krajšie a teplejšie leto Zürich čaká.

Festival má korene v 16. storočí. Vtedajší mestský poriadok určoval, že počas letných mesiacov sa má pracovný deň predĺžiť o hodinu. Začiatok tohto obdobia oznamovalo zvonenie kostolných zvonov presne o šiestej večer. Odtiaľ pochádza aj názov podujatia, ktorý možno voľne preložiť ako „zvonenie o šiestej“.

Dnes sa na sprievode zúčastňujú tisíce členov historických cechov v tradičných kostýmoch, jazdci na koňoch a hudobníci. Samotného snehuliaka zvyčajne zapália o 18.00 h.

A ako dopadla predpoveď v roku 2026? Bööggova hlava explodovala po 12 minútach a 48 sekundách. V roku 2025 to trvalo až 26 minút a 30 sekúnd.

Zaujímavé je, že snehuliak v minulosti zažil aj poriadne dobrodružstvá. V roku 2006 ho uniesla skupina ľavicových aktivistov a organizátori museli použiť náhradnú figúru. V roku 2024 zase festival pre nepriaznivé počasie nemohol prebehnúť tradičným spôsobom, dokumentuje oficiálna stránka festivalu.

Video

Najbezpečnejšie mestá

Zdroj: Pixabay.com Shutterstock.com

Takmer každý tretí obyvateľ má zahraničný pôvod

Zürich rozhodne nie je uzavretým švajčiarskym mestom. Na konci roka 2025 v ňom žilo 452 421 ľudí a približne 33,9 percenta obyvateľov tvorili cudzinci, vyplýva z oficiálnych štatistík mesta.

Medzinárodný charakter súvisí aj s jeho pracovným trhom. Zürich je významným európskym finančným centrom, sídlia tu banky, poisťovne, technologické firmy aj medzinárodné spoločnosti.

Nie všetko sa však točí okolo peňazí. Mesto má dve významné univerzity, Univerzitu Zürich a prestížnu technickú vysokú školu ETH Zürich. Na ETH študoval aj Albert Einstein, ktorý tu neskôr pôsobil ako profesor.

Zaujímavou časťou mesta je Zürich West. Kedysi priemyselná štvrť s továrňami a skladmi sa postupne premenila na centrum reštaurácií, galérií, dizajnu a nočného života. Staré priemyselné budovy dostali nové využitie a dnes predstavujú úplne inú tvár Zürichu než historické centrum.

Video

V ktorých mestách žijú najbohatší ľudia?

Zdroj: Pixabay

Z centra do hôr bez zdĺhavého cestovania

Ďalším tromfom mesta je jeho poloha. Priamo nad Zürichom sa týči vrch Uetliberg, ktorý ponúka panoramatický výhľad na mesto, jazero a za dobrého počasia aj na vzdialené Alpy.

Dostanete sa tam mestskou železnicou. Výlet do prírody tak nemusí znamenať celodenné plánovanie ani cestovanie autom.

Zürich je zároveň výborným východiskovým bodom na spoznávanie Švajčiarska. Vlakové spojenia umožňujú pohodlne cestovať do Luzernu, k vodopádom Rýna či do alpských oblastí. Samotné jazero Zürichsee ponúka lodné výlety a pohľady na okolité obce a vinice.

A práve táto kombinácia je jedným z dôvodov, prečo Zürich priťahuje nielen turistov, ale aj ľudí, ktorí tu chcú dlhodobo žiť.

Video

Index životných nákladov - najdrahšie mestá 2023

Prvé miesto má háčik

Víťazstvo v rebríčku však neznamená, že život v Zürichu je bezproblémový. Najväčšou prekážkou sú ceny bývania a každodenných služieb. Mesto patrí dlhodobo medzi najdrahšie na svete.

Aj samotná štúdia JB upozorňuje na tento paradox: vysoké životné náklady vyvažujú vysoké príjmy. Podľa jej výpočtov zostávalo obyvateľom po zaplatení nájmu a základných výdavkov takmer 4 000 dolárov mesačne.

Treba však dodať, že výsledok pochádza z konkrétneho rebríčka platformy JB, ktorý porovnával 45 metropol. Nejde o univerzálny verdikt všetkých svetových hodnotení. Napríklad v inom významnom hodnotení, ktoré zostavuje Economist Intelligence Unit a ktoré v roku 2026 porovnávalo 173 miest, obsadil Zürich piate miesto. V rebríčku EIU zvíťazila Kodaň.

Zürich však patrí medzi mestá, ktoré sa v medzinárodných hodnoteniach kvality života opakovane umiestňujú vysoko. A keď sa pozrieme na jeho jazero, rieku, mestské kúpaliská, historické uličky a dostupnosť Álp, je zrejmé, že jeho príťažlivosť sa nedá vysvetliť iba vysokými platmi.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅