Maďarský sen o batériovej veľmoci sa mení na nočnú moru. Továrňam hrozí zatvorenie

Maďarsko malo ambíciu stať sa jedným z najväčších výrobcov batérií pre elektromobily v Európe. Bývalý premiér Viktor Orbán preto otvoril krajinu miliardovým investíciám z Číny a Južnej Kórey. Lenže veľkolepý plán má aj odvrátenú stránku. Škandály so znečisťovaním životného prostredia, ohrozovaním zdravia zamestnancov a podozrenia z krytia problémov úradmi. Nová vláda Pétera Magyara teraz hrozí neposlušným továrňam zatvorením. A skúsenosti našich južných susedov sú varovaním aj pre Slovensko.

Maďarsko zdedilo po ére Viktora orbána nielen batériové fabriky, ale aj problémy, ktoré s nimi súvisia.

Maďarsko sa počas šestnástich rokov vlády Viktora Orbána stalo jedným z najväčších európskych centier výroby batérií pre elektromobily. Bola to súčasť premyslenej priemyselnej stratégie. Krajina, ktorá už vyrábala autá značiek Audi, BMW, Mercedes-Benz či Suzuki, chcela využiť prechod automobilového priemyslu na elektrický pohon a pritiahnuť ďalšie investície. Tentoraz nielen od európskych automobiliek, ale predovšetkým od ázijských výrobcov batérií. Orbánova vláda im ponúkala štedré investičné stimuly, pripravené priemyselné pozemky a priaznivé podnikateľské prostredie.

Výsledky na seba nenechali dlho čakať. Od roku 2021 prilákalo Maďarsko podľa vládnych údajov investície do batériového priemyslu približne za 26 miliárd eur. V krajine sa usadili juhokórejské spoločnosti Samsung SDI a SK On, ale aj čínski výrobcovia na čele s gigantom CATL. Batériový priemysel mal vytvoriť tisíce pracovných miest, posilniť export a zabezpečiť Maďarsku významné postavenie v dodávateľských reťazcoch európskych automobiliek. Vláda však zjavne podcenila, že výroba batérií je aj chemickým priemyslom, ktorý pracuje s veľkým množstvom potenciálne nebezpečných látok.

Prvé varovania prichádzali od obyvateľov miest, v ktorých vyrastali nové továrne. Sťažovali sa na hluk, obrovskú spotrebu vody, záber pôdy a možné znečistenie životného prostredia. Niektorí investori napokon museli svoje projekty prispôsobiť miestnym podmienkam. Napríklad čínsky CATL počas výstavby továrne v Debrecíne investoval niekoľko miliónov eur do nového systému chladiacich veží, ktorý má znížiť spotrebu vody. Reagoval tak na obavy obyvateľov z nedostatku vodných zdrojov v oblasti sužovanej suchom. „Neuvedomili sme si, že vodné zdroje sú tu dosť obmedzené. Keď sme si to uvedomili, začali sme sa snažiť znížiť spotrebu vody,“ priznal prevádzkový riaditeľ závodu Qin Liang. Je to príklad, že tlak verejnosti nemusí viesť k zastaveniu investície, ale môže prinútiť výrobcu k ekologickejším riešeniam.

Toxické látky a škandál, ktorý otriasol krajinou

Ukázalo sa však, že obavy obyvateľov neboli často neopodstatnené. Nezávislé médiá a ekologické organizácie začali upozorňovať na nedostatky v kontrolách, podozrivé rozhodnutia úradov a na prípady, keď ekonomické záujmy dostávali prednosť pred ochranou zdravia. Batériový priemysel sa tak stal jednou z tém, ktoré prispeli k politickému pádu Viktora Orbána v aprílových parlamentných voľbách.

Najväčšiu pozornosť vyvolala továreň juhokórejského Samsungu SDI v meste Göd, približne 30 km severne od Budapešti. Investigatívny portál Telex vo februári 2026 zverejnil informácie o závažných nedostatkoch pri ochrane zamestnancov. Podľa dokumentov, na ktoré sa odvolával, boli pracovníci vystavení nebezpečným látkam v koncentráciách vysoko prekračujúcich povolené limity. V jednom prípade malo ísť dokonca o 510-násobné prekročenie limitu karcinogénnych látok. Problémy sa mali týkať aj nedostatočnej filtrácie toxického prachu.

Viktor Orbán bol nadšenec investícií do priemyslu na výrobu batérií. Ignoroval však enviromntálne hrozby. Viktor Orbán bol nadšenec investícií do priemyslu na výrobu batérií. Ignoroval však enviromntálne hrozby.

Ešte vážnejšie boli podozrenia, že o problémoch vedela samotná Orbánova vláda. Podľa investigatívnych zistení dostali ministri už v roku 2023 spravodajskú správu, ktorá upozorňovala na závažné porušovanie bezpečnostných pravidiel. Napriek tomu sa výroba nezastavila. Vláda údajne uprednostnila ekonomické záujmy a obavy z poškodenia vzťahov so zahraničnými investormi. Tieto obvinenia však predstavitelia bývalej vlády aj spoločnosť Samsung SDI odmietali.

Ďalšie znepokojujúce zistenia priniesol maďarský investigatívny portál Átlátszó. Ten porovnal emisné limity pre N-metyl-2-pyrolidón (NMP), čo je rozpúšťadlo používané pri výrobe lítium-iónových batérií, s pravidlami platnými v Nemecku. Kým nemecká továreň CATL mala pre príslušné zariadenia povolenú koncentráciu jeden miligram na kubický meter, maďarské úrady povoľovali niektorým závodom oveľa vyššie hodnoty. V prípade Samsungu v Göde a závodu SK v Komárome to bolo dokonca až 150 miligramov.

Magyar chce vyšetriť všetky kauzy

NMP je pritom látkou, ktorá môže poškodzovať reprodukčné zdravie a vývoj plodu. Maďarské úrady síce postupne limity sprísnili, no niektoré existujúce prevádzky dostali na prispôsobenie dlhé prechodné obdobia. V prípade Samsungu sa limit výrazne znížil už koncom roka 2023, v Komárome až v roku 2025. A nejde len o staré kauzy. To ukazuje prípad čínskej spoločnosti Semcorp v Debrecíne. Maďarské úrady jej koncom júna 2026 pozastavili výrobné povolenie po tom, ako v monitorovacích studniach pri závode zistili rozsiahle znečistenie hliníkom.

Semcorp, ktorý vyrába separačné fólie pre lítium-iónové batérie, oznámil vlastné vyšetrovanie príčin kontaminácie. Zároveň napadol rozhodnutia environmentálnych úradov na súde, kde sa spochybňuje aj presnosť odobratých vzoriek. Prípad bol natoľko vážny, že odchod spoločnosti z mesta požadoval dokonca aj debrecínsky primátor László Papp z Orbánovej strany Fidesz. Víťaz aprílových volieb Péter Magyar a jeho strana Tisza tak zdedili priemysel, ktorý je síce veľkým prínosom z hľadiska pracovných miest, ale zároveň aj politickým „mínovým poľom“. Magyar nepresadzuje plošné zatváranie existujúcich batériových tovární, no okrem prísnejšieho dohľadu nad ich prevádzkou je pripravený blokovať aj nové projekty, ktoré narážajú na odpor miestnych obyvateľov.

Péter Magyr je k batériovému priemyslu v Maďarsku oveľa rezervovanejší. Péter Magyr je k batériovému priemyslu v Maďarsku oveľa rezervovanejší.

Ešte pred voľbami Magyar prisľúbil vyšetrovanie prípadov znečisťovania a zriadenie osobitného úradu na kontrolu batériového priemyslu. Nový minister životného prostredia László Gajdos v júli vyhlásil, že Maďarsko musí obnoviť rovnováhu medzi priemyselným rozvojom a ochranou prírody. Podľa neho sa počas predchádzajúcich šestnástich rokov táto rovnováha úplne vychýlila v prospech priemyslu. Firmám, ktoré opakovane porušujú predpisy a ohrozujú zdravie obyvateľov, preto pohrozil zatvorením. Vláda zároveň pripravila výrazné zvýšenie pokút za znečisťovanie životného prostredia.

Nová vláda je rezervovaná

Vzťahy novej vlády s batériovým priemyslom sú však zjavne chladnejšie, než by naznačovali samotné vyhlásenia o prísnejších kontrolách. Podľa diplomatov a predstaviteľov výrobcov batérií si vláda od tohto odvetvia drží odstup. Zástupcovia dvoch spoločností dokonca tvrdia, že vládni úradníci zrejme dostali pokyn obmedziť kontakty s výrobcami. Vláda to však nepotvrdila. Oveľa jednoznačnejší bol samotný Magyar počas stretnutia s odporcami plánovanej čínskej továrne na elektrolyty v meste Szolnok. „Pokiaľ bude Tisza pri moci, v Szolnoku žiadna továreň na elektrolyty nebude,“ vyhlásil pred zhromaždenými obyvateľmi.

Podobne odmietavá atmosféra panuje aj v Debrecíne. Poslanec vládnej strany Zsolt Tarkányi kritizoval dokonca aj zámer výrobcov batérií usporiadať v meste svoje národné zhromaždenie. Za škandalózne označil, že výrobcovia nazývajú Debrecín centrom európskeho batériového priemyslu, hoci si jeho obyvatelia takýto rozvoj neželali a oprávnene sa obávajú jeho dôsledkov. Magyarova vláda tak dáva najavo, že časy, keď mali zahraniční investori v Maďarsku prakticky otvorené dvere, sa skončili. Otázkou zostáva, ako sa jej podarí skĺbiť ochranu životného prostredia s ekonomickými záujmami krajiny, ktorá už do batériového priemyslu vložila obrovské prostriedky.

Maďarský príbeh ukazuje, čo sa môže stať, ak štát v snahe získať strategických investorov zanedbá kontrolu, transparentnosť a dôveru miestnych obyvateľov. A má to aj slovenský rozmer. V Šuranoch totiž vyrastá závod spoločného podniku čínskeho Gotionu a slovenského InoBatu s plánovanou ročnou kapacitou 40 GWh. Projekt za približne 1,2 miliardy eur sprevádzajú protesty obyvateľov prakticky od začiatku. Nedôvera sa opäť prejavila na verejnom prerokovaní projektu 28. októbra. Obyvatelia kritizovali predloženú environmentálnu dokumentáciu a požadovali presvedčivejšie odpovede.

Podľa investora a záverov hodnotiacej správy by pritom projekt pri dodržaní navrhnutých opatrení mal spĺňať požadované limity. Zatiaľ teda nemožno tvrdiť, že Šurany budú opakovaním maďarského scenára. Skúsenosti našich južných susedov však ukazujú, prečo by sa otázky verejnosti nemali odbíjať ako prekážka hospodárskeho rozvoja. Dôvera sa totiž buduje oveľa ťažšie, než sa podpisujú investičné zmluvy.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Auto,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅