Púšť, dôvera a tlmočník: Česi budujú mauritánske špeciálne sily uprostred Sahelu

Zatiaľ čo sa väčšina Európy zo Sahelu stiahla, Česko tam naopak posilňuje. Nový mandát zvýši počet vojakov v Mauritánii z 30 na 50 a predĺži misiu do konca roku 2027. Nejde o boj, ale o trpezlivé budovanie armády v krajine, ktorá zostala posledným stabilným partnerom Západu v regióne.

Nový mandát zahraničných operácií českej armády, ktorý tento týždeň schválil parlament a podpísal prezident, prináša jasný signál. Od roku 2027 bude môcť v Mauritánii pôsobiť až 50 českých vojakov namiesto doterajších 30. Cieľ sa nemení, pokračovať vo výcviku miestnych ozbrojených síl. Ako zdôrazňuje v rozhovore pre francúzsku redakciu Českého rozhlasu podplukovník Ladislav Pfeifer, ktorý v Olomouci vedie Centrum podpory špeciálnych síl, ide výhradne o poradnú a výcvikovú misiu, nie o bojové nasadenie.

Mauritánia Mauritánia

Česi sú v Mauritánii od začiatku minulého roka s presne definovanou úlohou, vycvičiť tretiu rotu mauritánskych špeciálnych síl. Súčasný mandát, ktorý mal skončiť koncom roka 2026, bol práve predĺžený o rok. Za ten čas sa už podarilo vycvičiť dve z troch čiat, teda približne 60 vojakov, ktorí už boli nasadení na hraniciach a plnia operačné úlohy. Práve to je podľa Pfeifera meradlom úspechu. Výcvik na mieste má svoju logiku. Najprv príde čata zložená z pomerne neskúsených vojakov. Začína sa základom, spoločnými postupmi a disciplínou, až potom sa prechádza k špecifickým zručnostiam ako sú operácie s vozidlami či strelecká príprava. Kľúčové však nie je to, čo Česi naučia, ale ako rýchlo dokážu odovzdať zodpovednosť. Cieľom je autonómia. Preto čoraz viac pracujú priamo s veliteľmi, aby dokázali sami vyhodnocovať potreby, plánovať a riadiť výcvik svojich ľudí. Najväčší dôraz kladú na výchovu inštruktorov, aby to, čo sa vybuduje, zostalo aj po odchode Čechov.

Podmienky sú pritom ďaleko od európskych kasární. Výcvik prebieha na mauritánskej základni, ale českí inštruktori tam nebývajú, čo prináša logistické komplikácie. Najväčšou prekážkou je jazyk. Väčšina českých vojakov nehovorí ani arabsky, ani francúzsky, takže sa spoliehajú na tlmočníkov, čo je prax, ktorú poznajú aj z iných misií. K tomu treba prirátať špecifiká púšte, obrovské vzdialenosti a odlišné kultúrne zvyky. Program, ktorý Česi za roky odskúšali vo viacerých krajinách, sa preto musí zakaždým prispôsobovať. Napriek tomu Pfeifer hodnotí spoluprácu ako vynikajúcu, postavenú na vzájomnom rešpekte a dôvere, ktorá prekonala aj pôvodné očakávania.

Českí, mauritánski a americkí vojaci Foto: SPECIALINISILY.MO.GOV.CZ Českí, mauritánski a americkí vojaci

Spolupráca s Mauritániou pritom beží v dvoch rovinách. Prvá je bilaterálna, teda priamy český výcvik a poradenstvo. Druhá je aliančná, v rámci iniciatívy NATO Defence Capacity Building, ktorá slúži na posilnenie obranyschopnosti partnerských krajín a umožňuje dodávať materiálne a výcvikové vybavenie. Práve cez ňu Česko materiálne podporuje rotu, ktorú cvičí. Na rozdiel od iných európskych armád, napríklad španielskej, ktoré v krajine tiež pôsobia, Česi s nimi priamo nespolupracujú, zostávajú len v kontakte. Otázka, prečo práve Mauritánia, je v kontexte Sahelu kľúčová. Kým susedné Mali či Niger zažívajú prevraty, džihádistické útoky a príklon k Rusku, Mauritánia zostáva relatívne stabilná a pre Západ dôležitým diplomatickým kanálom do regiónu, s ktorým už priamo nekomunikuje. Je dnes jedinou krajinou západnej Afriky, kde česká armáda pôsobí. Pfeifer preto nehovorí o stabilizácii celého Sahelu, ale o prevencii, teda o príspevku k zlepšeniu bezpečnostnej situácie tam, kde sa to ešte dá.

Skúsenosť je o to cennejšia, že Česko už má za sebou ťažké rozhodovanie a stiahnutie z francúzskej iniciatívy Takuba v Saheli. Aj táto misia však podľa Pfeifera priniesla zásadné ponaučenie, že európske špeciálne sily dokážu spolupracovať a byť spoločne nasadené, ale že samotný vojenský úspech nestačí na zlepšenie celkovej bezpečnosti. Podobný program, ktorý je tiež predĺžený do konca roku 2027, vedie Česko aj v Keni. Celý systém zastrešuje olomoucké Centrum podpory špeciálnych síl, ktoré za desať rokov od svojho vzniku v roku 2016 prešlo zásadnou premenou, o ktorej detaily však zostávajú dôverné. Na otázku, či sa vycvičení vojaci raz nepridajú na stranu režimov blízkych Moskve, ako sa to stalo v Nigeri, odpovedá Pfeifer stroho vojensky. Armáda je nástrojom vnútornej a zahraničnej politiky. Vojaci cvičia vojakov. Zvyšok je politické rozhodnutie.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅