Operácia leták: Bieloruská KGB si kupuje špiónov v Poľsku za jedno euro
Začína sa to nevinne vyzerajúcim plagátom s varšavskou panorámou a radami, ako sa správať počas okupácie. Končí sa fotografovaním vojenských transportov, kritickej infraštruktúry a plánovaním sabotáží.
Podľa informácií nezávislých bieloruských novín Naša Niva spustila bieloruská KGB nový mechanizmus verbovania Bielorusov žijúcich v zahraničí, vrátane Poľska. Princíp je jednoduchý a znepokojujúco účinný. Kandidát dostane na začiatku banálnu úlohu, vytlačiť a vyvesiť desať až sto letákov vo Varšave, Poznani alebo inom meste. Odmena je symbolická, jedno euro za kus. Na letákoch je poľský štátny znak, silueta Varšavy a text o zásadách bezpečného správania v prípade okupácie. Rady znejú takmer občiansky, nefotografovať vojenskú techniku, neblokovať cesty, nebrániť prejazdu vojenských kolón.
Naša Niva je dnes nezávislé, opozične ladené médium, píšuce prevažne v bieloruštine. Podľa hodnotenia Media IQ patrí medzi médiá s najvyšším ratingom novinárskej etiky a bez štátnej propagandy v Bielorusku. V posledných rokoch čelí silnému tlaku štátu:
Od roku 2006 bola niekoľkokrát vyradená zo štátnej distribučnej siete Belpošta.
8. augusta 2020 bola počas prezidentských volieb zablokovaná webstránka nn.by, podobne ako mnohé iné nezávislé weby.
8. júla 2021 úrady opäť zablokovali web a v redakcii boli razie. 13. júla 2021 redakcia oznámila ukončenie činnosti v Bielorusku z dôvodu tlaku.
27. januára 2022 Ministerstvo vnútra Bieloruska vyhlásilo Našu Nivu za "extrémistickú formáciu".
V súčasnosti preto redakcia pôsobí prevažne v exile (z Litvy, Poľska), pokračuje online na doméne nashaniva.com / nn.by a cez Telegram, YouTube a aplikáciu. Je považovaná za jedno z vedúcich nezávislých bieloruských médií.
Prečo je citovaná v poľských správach - Práve preto, že má stále rozsiahlu sieť zdrojov vo vnútri Bieloruska aj v bieloruskej diaspóre v EÚ, je Naša Niva často prvým zdrojom informácií o aktivitách bieloruských tajných služieb (KGB) – ako v prípade, ktorý si prekladal, o náborovej kampani v Poľsku.
Skutočná hodnota tejto prvej úlohy nie je v samotných letákoch. Ide o test. Tajná služba si ním overí, či je človek ochotný plniť pokyny, získa jeho osobné údaje, kontakty a platobné údaje. Platby majú totiž prebiehať cez služby ako Wise alebo priamo na kartu, čo službe dáva ďalší nástroj na neskorší nátlak a vydieranie. Kto raz prijme peniaze a splní úlohu, už ťažko dokazuje, že nevedel, pre koho pracuje. A práve vtedy prichádza druhá fáza ponuky, fotografovanie konkrétnych objektov a vykonávanie iných aktivít, za ktoré sa už ponúka od 150 do 1400 eur.
Foto:
mogilenews
Príslušník bieloruskej KGB
Tento model nie je v Poľsku nový. V správe Poľsko ako cieľ ruských hybridných útokov analytici upozorňovali, že ruské a bieloruské služby čoraz častejšie nesiahajú po profesionálnych agentoch, ale po ľuďoch bez spravodajských skúseností, ktorí legálne žijú v krajine, môžu sa voľne pohybovať a na začiatku nevyvolávajú podozrenie. Najznámejším príkladom sú takzvaní kamerkári. Skupina najmenej tridsiatich ľudí, ktorú od marca 2023 rozkrýva poľská Agentúra vnútornej bezpečnosti ABW, mala za úlohu inštalovať skryté kamery a GPS vysielače pri letisku Rzeszów-Jasionka, na železničnej stanici v Rzeszowe a na tratiach, ktorými prúdi vojenská a humanitárna pomoc pre Ukrajinu. Monitorovali aj prístavy, priemyselné objekty, vojenskú jednotku v Przemyśli a priechod Malhowice-Nižankovice. Súčasťou plánov podľa vyšetrovateľov boli aj diverzné útoky na železnice. Medzi odsúdenými bol aj Bielorus Uladzislau P., ktorý spolu s Maksymom L. inštaloval sledovacie zariadenia a dostal dva roky a desať mesiacov.
Tzv. "kamerkári" / "kamerkowcy" je krycí názov, ktorý dala poľská kontrarozviedka jednej z najväčších ruských špionážnych sietí odhalených v Poľsku. Nejde o novinárov ani nadšencov, ale o organizovanú skupinu naverbovanú ruskými tajnými službami (FSB / GRU). Od 3. marca 2023 vedie ABW pod dohľadom prokuratúry v Lubline vyšetrovanie činnosti organizovanej zločineckej skupiny s najmenej 30 osobami, ktorá realizovala na území Poľska špionážne, sabotážno-diverzné a propagandistické aktivity v prospech Ruska. Ich hlavná úloha bola technicky jednoduchá, ale kritická:
Inštalovať skryté kamery pri železničných tratiach, na staniciach a pri letisku.
Kamery mali monitorovať transporty vojenskej a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu – čo, kedy a kam ide.
Okrem toho mali inštalovať aj GPS vysielače (trackery) na samotné transporty s pomocou pre Ukrajinu.
Podobných prípadov pribúda. V decembri 2023 bola zadržaná Bieloruska Daria Astapienka, ktorá podľa vyšetrovania odovzdávala KGB informácie o bieloruskej opozícii pôsobiacej v Poľsku, jej štruktúrach a financovaní, ktoré Minsk následne využíval na propagandu. Bola odsúdená na rok a osem mesiacov. Vo februári 2026 ABW zadržala ďalšieho občana Bieloruska Pavlova T., podozrivého z práce pre bieloruskú vojenskú rozviedku. Jeho úlohou bol prieskum objektov kritickej infraštruktúry dôležitých pre bezpečnosť Poľska a NATO, pričom pôsobil aj v Nemecku a Litve. Ešte predtým, v roku 2024, dostali po štyri roky väzenia Bielorus Arsenij T. a jeho ruský komplic, ktorí mapovali početnosť a výzbroj poľskej armády pri hraniciach s Bieloruskom pre ruskú GRU.
Najnovšia ofenzíva preto musí byť braná mimoriadne vážne. Bielorusov žijúcich v Poľsku je veľká komunita a práve ich legálny status je pre Minsk výhodou. Začínajú letákom za jedno euro, pokračujú fotografiou infraštruktúry za sto eur a končia úlohami, ktoré môžu ohroziť životy. Rovnaký mechanizmus sa pritom podľa zistení týka aj Ukrajincov, ktorí prišli do Poľska po roku 2022. Ich zneužitie na sabotáž pritom dvojnásobne hrá do karát Moskve, pretože okrem samotnej škody podkopáva aj poľsko-ukrajinské vzťahy.
Poľské tajné služby preto musia počítať s tým, že Minsk bude tieto aktivity za hranicami rozširovať, aj v úzkej spolupráci s Ruskom. Kľúčom zostáva včasné odhalenie verbovania, kým sa z inej aktivity za pár desiatok eur nestane diverzia naplánovaná tak, aby spôsobila čo najväčšie škody, tak ako to bolo pri pokuse vyhodiť koľaje do vzduchu s následným útekom na Bielorusko alebo pri požiari Haly Marywilska. V dnešnej dobe totiž hrozba nezačína výbuchom, ale zdanlivo neškodným botom na internete a letákom na stĺpe.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗