Z pušného prachu sa nenajeme
Táto parafráza na výrok Jána Ľuptáka, bývalého predsedu strany Združenie robotníkov Slovenska „ Z grafov sa nenajeme“, ktorý ho používal na diskreditovanie analýz opierajúcich sa o štatistické dáta v podobe grafov a tabuliek, má, samozrejme, iný a oveľa vážnejší obsah.
Na Ľuptákov výrok reagovala v roku 2010 publikácia NBS s názvom „Ako sa najesť z grafov. 10 receptov pre slovenskú ekonomiku“. Papierová reakcia NBS je nepochybne nekonfliktnejšou, akou by bola reakcia na výrok z titulku predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexandra Pastoreka, ktorú adresoval EÚ. Slovenskí mliekari predpokladajú pokles produkcie o 20 % a pomoc čakajú od EÚ: „Veríme, že to tam pochopia a že tí, ktorí rozhodujú, sa zamyslia nad tým, čo sa bude konzumovať v nasledujúcich rokoch, asi pušný prach to nebude.“ Narážal pri tom na zvyšovanie financovania obrany v budúcom rozpočte EÚ.
Video
Fico o rokovaní na Ukrajine
Zdroj: FB Roberta Fica
Brusel je ďaleko a na Pastoreka reagovať nebude. No mohla by reagovať domáca politická scéna. V rozpočtoch štátu sa výdavky na obranu pohybujú okolo 2 % a rastú. V tomto je zajedno opozícia s koalíciou. Opozícia nekritizuje výšku výdavkov na obranu. Naopak, nový záväzok NATO zvýšiť výdavky na obranu do r. 2035 na 5 % HDP by si tieňový minister obrany Tomáš Valášek nikdy nedovolil spochybniť. Kritizuje však použitie výdavkov na obranu na výstavbu nemocníc, čo pravidlá NATO vyslovene dovoľujú, práve tak ako tzv. duálne projekty.
Ako výdavky na obranu zvyšujú deficit a dlh
Poľsko – inak dobrý ekonomický „performer“ - dosiahlo deficit verejných financií v roku 2025 na úrovni 7,3 % HDP a v najbližších rokoch to nebude lepšie. Dlh verejných financií Poľska už prekračuje 60 %. Odhaduje sa, že najbližšie bude medzi 64 a 65 % HDP. Ratingová agentúra S&P v auguste síce potvrdila Poľsku rating v cudzej mene (dlhodobý/krátkodobý) na úrovni A- / A-2, no ten je horší ako rating Slovenska na úrovni A so stabilným výhľadom.
Poľsku rastie dlh a náklady na jeho financovanie. Najmä preto, že Poľsku enormne rastú výdavky na obranu: aktuálne na úrovni 4,48 % HDP a už do dvoch rokov sa vyšplhajú na 5 %. A predsa lídrami vo výdavkoch na obranu už nie je Poľsko. Sú nimi Litva, Lotyšsko a Estónsko. Už dnes dávajú na obranu v percentách HDP viac ako Poľsko. No dosahy na deficit a dlh sú rovnaké. Estónsko má stále najnižší dlh v EÚ, no ten rýchlo rastie.
Koniec mierovej dividendy po skončení studenej vojny nás vychádza draho: je jedným zo zdrojov rastu dlhu štátov EÚ. Už dnes v priemere prekračuje 82 % HDP. A bude ďalej rásť: mier je, žiaľ, ďaleko. Aj preto sa začína hovoriť o novej dlhovej kríze ako v rokoch po veľkej finančnej kríze...
Vláda sa utieka k unáhlenej podpore vojenskej výroby a dúfa, že tak podporí slabý hospodársky rast. Trochu, ale iba dovtedy, kým nebudeme konfrontovaní nutnosťou konverzie. Už sme ju začiatkom 90. rokov zažili...
Výdavky na obranu v štátnom rozpočte SR dosahujú za ostatné roky úroveň okolo 2 % HDP, v roku 2025 dosiahli 2,7 miliardy eur. Podľa RRZ kým v roku 2024 sa na deficite podieľali 0,2 %, v roku 2028 to už bude 0,8 % HDP. No okrem výdavkov v štátnom rozpočte zadlžujú štát i úvery na obranu. Vláda v júni 2026 schválila historicky najväčší úver na obranu vo výške až do 2,3 miliardy eur z európskeho finančného nástroja SAFE. Aj keď je to dlhodobý úver a za výhodnejších úrokových podmienok, bude zvyšovať dlh štátu a zaťažovať jeho dlhovú službu.
Ako výdavky na obranu nie sú trvalým motorom rastu
Podiel výdavkov na obranu v percentách HDP je politickým záväzkom, nie je záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o členstve v NATO. Vojna na Ukrajine a neochota Donalda Trumpa pomôcť chrániť členov NATO, ak nezvýšia vlastné výdavky na obranu, prinútili členské krajiny v júni 2025 počas summitu v Haagu zvýšiť záväzok z 2 % na 5 % HDP do roku 2035.
Oficiálna metodika NATO však výdavky kategorizuje: na „čisté“ výdavky na obranu (na zbrane, muníciu, vojenské vozidlá, lietadlá a pod.) aspoň do výšky 20 % a ďalšie kategórie. Medzi nimi sú i výdavky tzv. duálneho využitia: napríklad nemocnice ako aj výdavky na cestnú a železničnú infraštruktúru civilno-vojenského využitia, na vedu a výskum a podobne. Niektoré z nich by mohli aspoň čiastočne zvýšiť rast. Vláda sa upriamila na dve nemocnice, výdavky na ktoré, ak prejdú prísnymi kritériami NATO, aspoň zvýšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Časť „čistých“ výdavkov na nákupy smeruje k producentom, ktorí nie sú členmi EÚ. Podľa Oxford Economics je to asi 40 % všetkých „čistých“ výdavkov EÚ. Tie sa stávajú motorom rastu iných štátov: najmä USA, dominantného dodávateľa vojenskej techniky do EÚ. Z revidovaného politického záväzku členov NATO sa preto najviac radovali americký Lockheed Martin, Boeing, General Dynamics a ďalšie firmy.
No nielen tie. I nemecký Rheinmetall, ktorého zisk medziročne vzrástol o tretinu, či francúzsky Thales, švédsky Saab a ďalšie spoločnosti. Z krízy automobilového priemyslu sa niektoré automobilky ako Volkswagen, Mercedes-Benz, BMW dokonca chcú dostať von transformáciou časti svojich kapacít na vojenskú produkciu.
Aj slovenská vláda sa utieka k unáhlenej podpore vojenskej výroby a dúfa, že tak podporí slabý hospodársky rast. Trochu, ale iba dovtedy, kým nebudeme konfrontovaní nutnosťou konverzie. Nevieme iba odhadnúť, kedy to bude. Už sme konverziu v bezprecedentnom rozsahu zažili začiatkom 90. rokov minulého storočia...
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda- Menej vážne s Rasťom Piškom,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗