Mark Rutte: Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou sa neskončí jasným víťazstvom jednej zo strán

Americký vyjednávač Jared Kushner zdôraznil, že dosiahnutie mieru predstavuje jednu z hlavných priorít súčasnej americkej administratívy. Najmenej ilúzií o ruskom úsilí skončiť vojnu vyjadril litovský prezident Gitanas Nauseda.

Vojnový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa s najväčšou pravdepodobnosťou neskončí jasným víťazstvom jednej zo strán. Generálny tajomník NATO Mark Rutte v holandskej talkshow Pauw & De Wit zdôraznil, že podobné rozsiahle zrážky historicky ústia do mierových dohôd, ktoré nevyhnutne predstavujú určitú formu kompromisu. Ukončenie bojov na ukrajinskom bojisku však pre Európu nebude znamenať automatický návrat k bezstarostnej bezpečnosti. Podľa šéfa Severoatlantickej aliancie musí kontinent zostávať v neustálej strehu aj po utíchnutí zbraní. V súčasnosti je síce priame ohrozenie hraníc NATO nižšie, keďže podstatná časť ruských kapacít je viazaná na Ukrajine, no po prípadnom zamrznutí či ukončení konfliktu zostane Rusku masívna armáda, ktorú Moskva nenechá bez využitia. Európske štáty preto musia počítať s tým, že ruská hrozba pretrvá aj po podpise mierovej dohody.

Jared Kushner by privítal na mierových rozhovoroch ich väčšiu produktivitu

Nadchádzajúci týždeň sa stane dejiskom prvej priamej trojstrannej diplomatickej iniciatívy za účasti Spojených štátov, Ukrajiny a Ruskej federácie od tohtoročného februára. Hostiteľským mestom očakávaných rozhovorov bude Abú Zabí, kde sa americká diplomacia pokúsi premeniť svoje mierové úsilie na konkrétne výstupy. Zvláštny vyslanec prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner v tejto súvislosti potvrdil, že Washington v uplynulom období intenzívne spolupracoval s oboma znepriatelenými stranami na vypracovaní dôkladných návrhov, ktoré majú zabezpečiť čo najvyššiu produktivitu a obsahovú náplň celého stretnutia. Kushner zdôraznil, že dosiahnutie mieru predstavuje jednu z hlavných priorít súčasnej americkej administratívy. Podľa jeho slov sa pozornosť USA sústreďuje na zložitú a detailnú prácu, ktorá je nevyhnutná na premenu tohto cieľa na komplexnú a trvalú dohodu. Tomuto kroku predchádzali aj náročné konzultácie v Bruseli, kde zástupcovia USA rokovali s Ukrajinou, Severoatlantickou alianciou a európskymi partnermi o dvoch kľúčových pilieroch budúceho usporiadania: o pevných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a o celkovej novej architektúre európskej bezpečnosti.

Ukrajinská strana prichádza na rokovania naplánované na 10. a 11. novembra s jasne zadefinovanými prioritami. Prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva diskusiu najmä o obojstrannom zastavení paľby voči energetickým objektom a kritickej infraštruktúre, ako aj o odblokovaní Čierneho mora. Medzi zásadné body patrí tiež intenzifikácia procesu výmeny zajatcov s cieľom dosiahnuť formát "všetkých za všetkých" a presadenie priameho stretnutia lídrov Ukrajiny a Ruska za sprostredkovania Spojených štátov. Očakávania od technickej úrovne rokovaní však sprevádza aj istá dávka skepticizmu. Ruskú delegáciu má totiž viesť Vladimir Medinskij, predseda ruskej medzirezortnej komisie pre historické vzdelávanie. Niektorí ukrajinskí pozorovatelia v tejto súvislosti upozorňujú na jeho doterajšie pôsobenie v vyjednávacích tímoch, kde sa namiesto vecnej diskusie často uchýlil k pseudohistorickým exkurzom, čo vyvoláva pochybnosti o pripravenosti ruskej strany na reálny kompromis.

Gitanas Nauseda nemá o mierových rozhovoroch žiadne ilúzie, Rusko bude pokračovať vo vojne v Ukrajine

Moskva nemá v úmysle vstúpiť do reálnych a myslených mierových rokovaní minimálne do jari roka 2027. V rozhovore pre médiá zo siete Axel Springer na to upozornil litovský prezident Gitanas Nausėda. Podľa jeho hodnotenia bude ruský režim počas nadchádzajúcich zimných mesiacov pokračovať v intenzívnom ostreľovaní ukrajinských miest pomocou rakiet a bezpilotných lietadiel, pričom paralelne vyhrotí aj hybridné operácie nasmerované proti samotnej Európe. Toto varovanie stavia do nového svetla nedávne diplomatické iniciatívy Spojených štátov, Európskej únie a NATO, ktoré sa v Bruseli snažili skoordinovať postup pred plánovanými trojstrannými rozhovormi v Abú Zabí. Nausėda je voči usporiadaniu týchto stretnutí skeptický a zdôrazňuje, že Rusko bude ochotu rokovať iba predstierať. Očakáva, že Kremeľ úmyselne predloží podmienky, ktoré budú pre Ukrajinu od prvého momentu neprijateľné, čím dosiahne krach akýchkoľvek rozhovorov. Šanca na skutočné vyjednávanie podľa neho vzrastie až po tom, čo Ukrajina úspešne zvládne nadchádzajúcu zimu.

Západné spoločenstvo preto musí zareagovať okamžitým posilnením vojenskej pomoci pre Kyjev, predovšetkým v oblasti protivzdušnej obrany a obnovy zasiahnutej energetickej infraštruktúry. Ruská stratégia sa však neobmedzuje iba na ukrajinské bojisko. Moskva intenzívne testuje odhodlanie Európy prostredníctvom nelegálnej migrácie, narúšania vzdušného priestoru meteobalónmi či preletmi dronov. Vilnius a Varšava v reakcii na získané spravodajské informácie o možných provokáciách už urýchlili práce na posilnení svojich štátnych hraníc. Hoci priamy konvenčný útok Ruska na členské štáty Severoatlantickej aliancie nateraz nehrozí – keďže ruské kapacity sú plne viazané a vyčerpávané na Ukrajine –, Vladimir Putin neustále balansuje na hrane aktivácie článku 5 o kolektívnej obrane NATO. Kremeľ bude vo vojne pokračovať dovtedy, kým mu to postačia zdroje, bez ohľadu na zhoršujúcu sa hospodársku situáciu vlastného obyvateľstva. Pre európske štáty z toho vyplýva jednoznačný záväzok výrazne zrýchliť modernizáciu a posilnenie vlastných obranných kapacít.

Kramatorsk a Slavjansk pod tlakom: Ruská ofenzíva mení podobu bojov na Donbase

Kramatorsk a Slavjansk majú v rusko-ukrajinskom konflikte osobitné postavenie. Práve v týchto mestách sa v roku 2014 začala jedna z prvých významných kapitol vojny, keď ich obsadili proruskí ozbrojenci. Ukrajinská armáda ich v júli toho istého roka oslobodila a po okupácii Donecka sa Kramatorsk stal krajským centrom. Aj po začiatku plnohodnotnej ruskej invázie v roku 2022 zostávali obe mestá dlhý čas relatívne bezpečným zázemím. Kramatorsk mal takmer 150 000 obyvateľov, Slavjansk približne 100 000. Situácia sa výrazne zhoršila v lete 2026, keď ruské jednotky postúpili smerom na Kosťantynivku. Mestá, ktoré dovtedy slúžili ako útočisko pre vysídlených civilistov a miesto oddychu vojakov po náročnom nasadení na fronte, sa postupne zmenili na zónu aktívnych bojov. Každodenné útoky dronov a letectva prinútili úrady rozšíriť povinnú evakuáciu rodín s deťmi na celé komunity Kramatorska a Slavjanska. Desiatky civilistov odchádzajú každý deň a vojaci strácajú zázemie, na ktoré sa mohli spoľahnúť.

Tzv. pevnostný pás na Donbase 4. novembra 2026 podľa deepState Tzv. pevnostný pás na Donbase 4. novembra 2026 podľa deepState

Dôsledky ruskej ofenzívy sa výrazne prejavujú aj v Družkivke a jej okolí. Ukrajinskí vojaci upozorňujú, že ruské letecké bomby systematicky ničia mestskú zástavbu, čím vytláčajú obrancov z ich pozícií. Operátori dronov sa musia presúvať z jednej ulice do druhej, pretože v zničených budovách už nedokážu bezpečne zabezpečiť svoje stanovištia. S ústupom obrancov sa zároveň zväčšuje vzdialenosť od ruských jednotiek, čo útočníkom otvára priestor na ďalší postup. Ešte vážnejším problémom je zásobovanie. Tradičná pozemná logistika je čoraz nebezpečnejšia, keďže ruské drony útočia na vozidlá aj na zásobovacie trasy v tyle. Ukrajinské jednotky preto vo väčšej miere využívajú pozemné robotické komplexy a bezpilotné lietadlá, ktoré dokážu dopraviť zásoby na ohrozené pozície. Nie vždy však dokážu zabezpečiť potrebnú kapacitu a spoľahlivosť. Zranení vojaci sa niekedy musia presúvať pešo celé dni, pričom ich spolubojovníci ich následne vynášajú k evakuačným bodom. Nedostatok bezpečných trás komplikuje aj rotáciu mužstva, pričom niektorí ukrajinskí pešiaci zostávajú na pozíciách niekoľko mesiacov.

Ruská armáda pritom nevsádza iba na ničenie infraštruktúry. Na prístupoch ku Kramatorsku a Slavjansku čoraz častejšie využíva malé skupiny pechoty, ktoré sa pokúšajú preniknúť hlboko do ukrajinských obranných línií. Ich úlohou nemusí byť okamžité obsadenie územia. Často sa snažia dostať do medzipriestoru medzi ukrajinskými pozíciami, ukryť sa a získavať informácie o pohybe vojakov a bezpilotných lietadiel. Podľa ukrajinských veliteľov sa niektorým skupinám darí zostať neodhalenými aj niekoľko dní. Na východných prístupoch ku Kramatorsku sa ukrajinská obrana zatiaľ dokázala stabilizovať, jednotlivé prieniky ruských vojakov však pokračujú. Podobná situácia je aj na smeroch k Slavjansku, kde obrancovia zaznamenali prenikanie ruských jednotiek do okolitých obcí. Významnú úlohu v bojoch zohrávajú drony, ktoré obe strany využívajú na útoky proti vojenským cieľom aj na narúšanie zásobovania. Ukrajinské jednotky sa snažia reagovať budovaním úkrytov, nasadzovaním palebných skupín a robotických systémov schopných automaticky zasahovať vzdušné ciele.

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil ruské plány, bola ukrajinská protiofenzívna operácia Vivaldi na susednom Lymanskom smere. Tretí armádny zbor počas operácie, ktorá prebiehala od mája do októbra 2026, získal späť 277 štvorcových kilometrov územia a oslobodil viacero sídiel. Podľa veliteľa zboru Andrija Bileckého tým ukrajinské jednotky narušili plán ruskej armády zaútočiť na Slavjansk a Kramatorsk z dvoch smerov a následne ovládnuť celú Doneckú oblasť. Operácia Vivaldi zároveň prinútila ruské velenie presúvať rezervy a rozptyľovať sily, ktoré pôvodne plánovalo sústrediť na postup k obom mestám. Priamy útok na Slavjansk a Kramatorsk sa tak stal pre Moskvu nákladnejšou alternatívou. Ťažisko ruskej ofenzívy sa následne presunulo na Dobropilljský smer, kde sa útoky zintenzívnili.

Medzi ukrajinskými a ruskými vojakmi bolo na frontovej línii za uplynulý deň, 5. novembra 2026 zaznamenaných 188 bojových stretov. Najviac nepriateľ tlačil na Pokrovskom smere. Informoval o tom Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny na Facebooku, kde zverejnil operatívne informácie podľa stavu k 08:00 v piatok 6. novembra, uvádza Ukrinform. Podľa údajov Generálneho štábu včera Rusi uskutočnili 79 leteckých útokov a zhodili 235 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 7 093 samovražedných dronov a vykonali 2 794 delostreleckých ostreľovaní na obývané oblasti a pozície ukrajinských jednotiek. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 601 830 (včera o 2 440) vojakov.

Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 196 bezpilotných lietadiel, ktorými ruskí vojaci útočili na Ukrajinu od večera 5. novembra. Ako informuje Ukrinform, Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny o tom informovali na sociálnej sieti Telegram. Od 18:00 vo štvrtok 5. novembra nepriateľ útočil 227 dronmi typu Shahed (86 z nich bolo prúdových), Gerbera a imitčnými dronmi typu Parodija zo smerov Orjol, Kursk, Millerovo, Primorsko-Achtarsk (Rusko), dočasne okupovaný Doneck, Hvardijske a Čauda (dočasné okupovaný Krym). Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Obranných síl Ukrajiny. Zaznamenané boli zásahy prostriedkami vzdušného útoku nepriateľa na 14 miestach a tiež pád zostrelených dronov (trosiek) na ôsmich miestach.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅