Vyhadzujete šupky a odrezky? Prichádzate o najcennejšiu časť ovocia a zeleniny, ukrýva sa v nich hotový poklad
To najcennejšie z ovocia a zeleniny často končí v koši. Šupky a odrezky ukrývajú množstvo vlákniny.
Video
Jednoduché a mňam - rýchla zeleninová polievka s rezancami
Väčšina ľudí ich bez rozmýšľania hádže do koša. Šupky, stonky, jadierka či semienka z ovocia a zeleniny však môžu obsahovať podstatne viac vlákniny ako časti, ktoré bežne jeme. Ukázala to nová štúdia odborníkov z londýnskej King's College. Lepšie využívanie týchto častí rastlín by podľa nich mohlo prospieť nielen ľudskému zdraviu, ale aj životnému prostrediu.
Výskum publikovaný v odbornom časopise International Journal of Food Sciences and Nutrition analyzoval 12 bežných druhov čerstvého ovocia a zeleniny dostupných vo Veľkej Británii. Zameral sa pritom na takzvaný princíp „od koreňa až po vrchol“, teda na využívanie celej rastliny vrátane častí, ktoré ľudia zvyčajne vyhadzujú.
Výsledky ukázali, že v desiatich z 12 skúmaných druhov obsahovali šupky, šupiny, stonky alebo semienka výrazne viac vlákniny než časti, ktoré sa bežne konzumujú.
Dva problémy, jedno riešenie
Nedostatočný príjem vlákniny a plytvanie potravinami patria medzi vážne problémy súčasnosti. Kým mnohí ľudia neprijímajú odporúčané množstvo vlákniny, veľká časť potravín zbytočne končí v odpade. Organizácia Spojených národov preto zaradila boj proti týmto problémom aj medzi svoje ciele udržateľného rozvoja.
Situácia vo Veľkej Británii je podľa autorov výskumu obzvlášť výrazná. Odporúčanú dennú dávku 30 gramov vlákniny dosahujú len štyri percentá dospelých. Priemerný denný príjem pritom predstavuje iba 16,4 gramu.
Anketa
Konzumujete niektoré šupky z ovocia alebo zeleniny?
Celkovo hlasov: 249
Zároveň sa v krajine každoročne vyhodí približne desať miliónov ton potravín. Ovocie a zelenina tvoria až 36 percent tohto množstva.
Vláknina je pritom dôležitou súčasťou zdravej stravy. Podporuje správne fungovanie tráviaceho systému, pomáha znižovať riziko cukrovky 2. typu a srdcových ochorení a prispieva k dlhšiemu pocitu sýtosti. Dostatočný príjem sa spája aj s nižším rizikom kardiovaskulárnych chorôb, niektorých druhov rakoviny a predčasného úmrtia.
Šupky môžu obsahovať až päťkrát viac vlákniny
Výskumný tím z londýnskej King's College analyzoval šesť bežných druhov ovocia a zeleniny vrátane tekvice, papriky, brokolice, kivi, ananásu a vodného melóna. V laboratóriu porovnával obsah vlákniny v častiach, ktoré ľudia zvyčajne konzumujú, s tými, ktoré pri príprave jedla odstraňujú.
Rozdiely boli v niektorých prípadoch prekvapujúce.
Vodný melón: Šupka obsahovala 2,10 gramu vlákniny na 100 gramov. Je to približne rovnaké množstvo, aké obsahuje jeden krajec celozrnného chleba.
Tekvica: Šupka a semienka obsahovali 9,25 gramu vlákniny na 100 gramov. Ide o množstvo porovnateľné s miskou cereálií z pšeničných otrúb. Už 100 gramov týchto častí by tak mohlo pokryť takmer tretinu odporúčaného denného príjmu vlákniny.
Ananás: Šupka a stredová časť obsahovali až o 453,7 percenta viac vlákniny než dužina. V prepočte to znamená približne päťnásobné množstvo.
Brokolica: V tomto prípade sa výsledky líšili. Stonky obsahovali o 28,4 percenta menej vlákniny než ružičky, ktoré sa bežne konzumujú.
„Rozdiely v obsahu vlákniny medzi časťami potravín, ktoré jeme, a tými, ktoré väčšina ľudí vyhadzuje, boli pozoruhodné,“ uviedla vedúca projektu Rachel Gibsonová z oddelenia nutričných vied King's College London.
Podľa nej predstavovali bežne vyhadzované časti v skúmaných prípadoch 25 až 48 percent celkovej hmotnosti plodov. Ľudia tak vyhadzujú významnú časť potravín, za ktoré zaplatili, hoci by im mohli poskytnúť ďalšie cenné živiny.
Nejde pritom iba o stratu z výživového hľadiska, ale aj o finančné plytvanie. Spotrebitelia totiž v podstate vyhadzujú značnú časť toho, čo si kúpili.
Balazs Bajka, ktorý viedol laboratórne testovanie obsahu vlákniny, upozorňuje, že cieľom nie je nabádať ľudí, aby jedli napríklad 100 gramov tekvicovej šupky a semienok denne.
„Ide skôr o to, aby sme často prehliadané časti ovocia a zeleniny lepšie využívali pri každodennej príprave jedál. Je to jednoduchý a udržateľný spôsob, ako zvýšiť príjem vlákniny,“ vysvetlil. Dodal, že pestrejšie zastúpenie rôznych zdrojov vlákniny môže prinášať ďalšie zdravotné výhody.
Ľudí odrádza predstava, že jedia odpad
Samotné výsledky analýzy však ešte neznamenajú, že ľudia začnú automaticky konzumovať aj časti ovocia a zeleniny, ktoré doteraz vyhadzovali. Výskumný tím preto skúmal aj postoje verejnosti k takémuto spôsobu stravovania.
Na King's College London pripravili jedálny lístok založený na využívaní celej rastliny. Pred jeho zavedením otestovali tento koncept na skupine 40 zamestnancov a študentov univerzity.
Diskusia odhalila niekoľko prekážok. Účastníci mali psychologický odpor k predstave, že by jedli časti potravín, ktoré bežne považujú za odpad. Obávali sa tiež možných problémov s trávením a upozorňovali na nedostatok dôveryhodných informácií o ich výživových hodnotách na internete a sociálnych sieťach.
Zaujímavé bolo aj to, čo by ich mohlo presvedčiť. Podľa hlavnej autorky štúdie Georgie Browneovej boli pre účastníkov väčšou motiváciou zdravotné prínosy, najmä vyšší obsah vlákniny, než samotná ochrana životného prostredia.
Využívanie celého ovocia a zeleniny si pritom nevyžaduje zásadnú zmenu jedálnička. Často stačia drobné úpravy pri príprave pokrmov. Ľudia môžu napríklad ponechať šupku na kivi, pridať stonky brokolice do zeleninových jedál alebo využiť semienka papriky.
Podľa Rachel Gibsonovej by však výraznejší posun nastal až vtedy, keby sa do tejto iniciatívy zapojili aj reštaurácie, jedálne a potravinárske podniky.
Tie by mali preskúmať, aké časti ovocia a zeleniny pri spracovaní najčastejšie vyhadzujú, a hľadať možnosti, ako ich bezpečne využiť pri príprave jedál. Takýto prístup by mohol pomôcť obmedziť potravinový odpad a zároveň zvýšiť výživovú hodnotu ponúkaných pokrmov.
Nie každá šupka patrí na tanier
Autori výskumu upozorňujú aj na jeho obmedzenia. Analýza zahŕňala iba 12 druhov ovocia a zeleniny a obsah vlákniny skúmala výlučne v surovom stave. Tepelná úprava pritom môže meniť nielen obsah vlákniny, ale aj jej stráviteľnosť.
Do budúcnosti preto chcú preskúmať, ako možno využívanie celých rastlín prakticky a bezpečne zaviesť do stravovania rôznych skupín obyvateľstva.
Cieľom podľa Rachel Gibsonovej nie je nútiť ľudí jesť potraviny, ktoré im nechutia, ani dosiahnuť dokonalosť v každom jedle. Dôležité je uvedomiť si, že časti ovocia a zeleniny, ktoré sme si zvykli vyhadzovať, môžu mať významnú výživovú hodnotu.
Aj malé zmeny v každodenných návykoch tak môžu postupne priniesť úžitok zdraviu aj životnému prostrediu.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗