Naše telá vytvárajú miliardy ton CO₂ a ani o tom nevieme. Za posledné desaťročia toto číslo prudko vzrástlo
Na tvorbu oxidu uhličitého nepotrebujeme autá, továrne ani elektrárne. CO₂ totiž neustále produkuje aj naše vlastné telo a v celosvetovom meradle ide o miliardy ton ročne. Vedci teraz vypočítali, ako sa toto množstvo zmenilo a prečo ho nemožno porovnávať s emisiami z fosílnych palív.
Ilustračné foto.
Dve miliardy ton oxidu uhličitého ročne. Takéto množstvo nevzniká iba priemyselnou výrobou či dopravou, ale aj prirodzeným fungovaním ľudského organizmu. Vedci teraz prvýkrát podrobnejšie vyčíslili, ako sa produkcia CO₂ pri ľudskom metabolizme menila počas troch desaťročí. Výsledky ukazujú výrazný nárast, za ktorým stojí predovšetkým rast svetovej populácie.
Ľudské telo potrebuje energiu nepretržite. Získava ju spracovaním živín z potravy, pričom pri metabolických procesoch vzniká aj oxid uhličitý. Ten následne opúšťa organizmus pri výdychu. Hoci tento proces prebieha u každého človeka, jeho celosvetový rozsah doteraz vedci nedokázali dostatočne presne vyčísliť.
Výskumníci z britskej University of Bath sa preto rozhodli preskúmať, aký podiel má ľudský metabolizmus na globálnom kolobehu uhlíka. Svoje zistenia publikovali v odbornom časopise The Lancet Planetary Health.
Za tri desaťročia pribudli stovky miliónov ton CO₂
Výskumný tím porovnal údaje z rokov 1985 a 2015. Kým v roku 1985 ľudstvo vytvorilo metabolizmom približne 1,18 miliardy ton oxidu uhličitého, o tridsať rokov neskôr to bolo už 2,05 miliardy ton. Celková produkcia tak vzrástla o 74 percent.
Za týmto rozdielom stojí najmä demografický vývoj. Počet obyvateľov planéty počas sledovaného obdobia výrazne stúpol, čo prirodzene zvýšilo aj celkovú spotrebu energie v ľudských organizmoch. Rast populácie vysvetľuje viac ako 60 percent zaznamenaného nárastu.
Vedci pri analýze pracovali s tisíckami meraní, ktoré zachytávali energetický metabolizmus ľudí v každodennom živote. Zohľadnili rôzne vekové skupiny od dojčiat až po seniorov. Následne údaje prepojili s vývojom svetovej populácie a telesnej hmotnosti obyvateľstva.
Foto:
Altaf Qadri
SITA/AP
Ilustračné foto.
Prečo vydychovaný CO₂ nezhoršuje klímu rovnakým spôsobom ako fosílne palivá?
Pri pohľade na miliardy ton oxidu uhličitého môže vzniknúť dojem, že samotné dýchanie predstavuje významnú hrozbu pre klímu. V skutočnosti však existuje zásadný rozdiel medzi uhlíkom, ktorý uvoľňuje ľudské telo, a uhlíkom zo spaľovania fosílnych palív.
Pri metabolizme sa do atmosféry vracia uhlík, ktorý predtým rastliny zachytili počas fotosyntézy. Človek ho prijíma prostredníctvom rastlinnej alebo živočíšnej potravy. Ide teda o súčasť relatívne krátkeho biologického kolobehu uhlíka.
Uhlie, ropa a zemný plyn fungujú odlišne. Ich spaľovaním sa do atmosféry dostáva uhlík, ktorý zostával mimo aktívneho kolobehu milióny rokov. Práve tento dodatočný prísun prispieva k zvyšovaniu koncentrácie oxidu uhličitého a zosilňovaniu skleníkového efektu.
Autori štúdie preto odmietajú predstavu, že by ľudia mali kvôli vydychovanému CO₂ obmedzovať fyzickú aktivitu. Výskum nespochybňuje význam pohybu ani zdravého stravovania. Jeho cieľom je lepšie pochopiť prirodzené procesy, ktoré ovplyvňujú množstvo uhlíka v atmosfére.
Výsledky pomôžu spresniť výpočty emisií
Nové poznatky môžu nájsť využitie pri tvorbe klimatických modelov. Vedci totiž potrebujú rozlišovať medzi uhlíkom, ktorý prirodzene cirkuluje v životnom prostredí, a dodatočnými emisiami spôsobenými ľudskou činnosťou. Presnejšie údaje o metabolizme im umožnia lepšie sledovať tieto rozdiely.
Význam výskumu rastie najmä v súvislosti s urbanizáciou. Vo veľkých mestách žije vysoký počet obyvateľov na relatívne malej ploche. Ľudský metabolizmus tam preto predstavuje merateľný zdroj oxidu uhličitého, ktorý treba správne zaradiť do celkovej uhlíkovej bilancie.
Štúdia zároveň poskytuje podklady na hodnotenie opatrení zameraných na znižovanie emisií. Vďaka presnejšiemu rozlišovaniu jednotlivých zdrojov CO₂ môžu výskumníci spoľahlivejšie posudzovať ich účinnosť. Výsledky tak rozširujú poznatky o globálnom kolobehu uhlíka bez toho, aby označovali prirodzené ľudské dýchanie za príčinu klimatickej krízy.
内容来自 Pravda - Veda a technika (VAT),版权归原作者所有。
阅读原文 ↗