Budúcnosť Antarktídy nemusí byť taká jednoznačná. Dva prírodné javy môžu výrazne spomaliť úbytok ľadu

Dokáže antarktický ľad prežiť globálne oteplenie o viac než desať stupňov Celzia? Nová vedecká štúdia naznačuje, že rozsiahle oblasti východnej Antarktídy by mohli zostať pomerne stabilné aj v takomto extrémnom scenári. Za ich nečakanou odolnosťou stoja procesy, ktoré vedci podrobne preskúmali.

Ilustračné foto.

Antarktída zohráva zásadnú úlohu pri regulácii globálnej klímy a výšky hladiny svetových oceánov. Jej rozsiahle ľadové zásoby preto vedci dlhodobo sledujú. Nové poznatky však naznačujú, že reakcia ľadovcov na rastúce teploty môže byť oveľa zložitejšia, než ukazovali niektoré predchádzajúce výpočty.

Výskumný tím z juhokórejskej Pusanskej národnej univerzity vytvoril počítačové simulácie, ktoré zachytávajú vývoj polárnych ľadovcov v horizonte 100-tisíc rokov. Model pritom zohľadnil vzájomné pôsobenie atmosféry, oceánov a ľadovej pokrývky pri rôznych koncentráciách oxidu uhličitého.

Výsledky publikoval vedecký časopis Nature Climate Change.

Viac snehu môže znamenať pomalší úbytok ľadu

Jedným z najzaujímavejších zistení je správanie východoantarktického ľadového štítu. Hoci globálne teploty v simuláciách výrazne stúpali, jeho rozsiahle vnútrozemské oblasti si dokázali udržať veľkú časť ľadu. Relatívnu stabilitu vykazovali dokonca aj pri oteplení presahujúcom 10 stupňov Celzia.

Dôvod súvisí s množstvom vlhkosti v atmosfére. Vyššie teploty umožňujú vzduchu prenášať viac vodnej pary, ktorá sa následne dostáva nad antarktický kontinent. V chladných vnútrozemských oblastiach potom častejšie padá sneh a postupne dopĺňa ľadové zásoby.

Významnú úlohu zohrávajú aj zmeny veterného prúdenia. Posun západných vetrov smerom k južnému pólu podporuje prísun vlhkosti nad Antarktídu. Väčšie množstvo snehu tak môže čiastočne kompenzovať ľad, ktorý kontinent stráca v dôsledku otepľovania.

Topenie ľadu Foto: Kim Reisenbichler/Science Topenie ľadu

Prekvapivú úlohu zohrávajú aj oblaky

Sneženie však nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje budúcnosť antarktických ľadovcov. Výskumníci upozornili aj na zmeny oblačnosti. Väčšie množstvo oblakov totiž dokáže obmedziť prísun slnečného žiarenia na ľadový povrch.

Práve kombinácia silnejšieho sneženia a menšieho množstva dopadajúceho slnečného svetla priniesla v simuláciách výrazný rozdiel. Keď model nezohľadňoval tieto atmosférické zmeny, pri najextrémnejšom scenári oteplenia predpovedal stratu približne 70 percent objemu antarktického ľadu.

Po zahrnutí zmien sneženia a oblačnosti však výpočty ukázali úbytok približne 20 percent. Rozdiel poukazuje na význam klimatických procesov, ktoré môžu v určitých oblastiach spomaľovať topenie. Samotná teplota preto neposkytuje úplný obraz o dlhodobej budúcnosti ľadovej pokrývky.

Západná Antarktída zostáva v ohrození

Priaznivejší výhľad pre vnútrozemie východnej Antarktídy však neplatí pre celý kontinent. Západoantarktický ľadový štít reaguje na rastúce teploty oveľa citlivejšie. Podľa simulácií mu výrazné straty hrozia už pri dlhodobom oteplení nad približne dva stupne Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu.

Ešte dramatickejší scenár sa týka Grónska. Jeho ľadová pokrývka sa s rastúcou teplotou postupne zmenšuje. Pri oteplení presahujúcom približne šesť stupňov Celzia model predpokladá jej úplný zánik v dlhodobom horizonte.

Vedci zároveň pripomínajú, že ich simulácie nedokážu zachytiť všetky miestne procesy s dostatočnou presnosťou. Ďalší výskum preto musí podrobnejšie preskúmať najmä vplyv teplejšej oceánskej vody na ľadovce.

Nové zistenia nemenia závažnosť globálneho otepľovania. Ukazujú však, že niektoré prírodné mechanizmy môžu úbytok ľadu spomaliť. Ich presnejšie pochopenie pomôže vedcom lepšie odhadovať budúci rast hladiny svetových oceánov.

内容来自 Pravda - Veda a technika (VAT),版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅