Vodík v láve z Islandu a Baffinovho ostrova môže pochádzať zo zemského jadra

Čínski vedci simulovali tuhnutie mladej Zeme. Zistili, že tento proces nevysvetľuje nízky podiel ťažkého vodíka v niektorých sopečných horninách.

V sopečných horninách z Baffinovho ostrova v kanadskej Arktíde vedci objavili nezvyčajne nízky podiel deutéria, teda ťažšej formy vodíka. Podľa meraní z roku 2025 bola jeho hodnota približne o 64 až 84 tisícin nižšia než v bežnom hornom zemskom plášti. Ide o rozdiel v pomere ľahkého a ťažkého vodíka, nie o celkové množstvo vodíka v hornine. Podobné odchýlky zaznamenali vedci aj pri skúmaní lávy z Islandu.

Jedným z možných vysvetlení je, že vodík pochádza zo zemského jadra. Ak by sa to potvrdilo, znamenalo by to, že jadro nie je od okolitého plášťa úplne izolované a môže sa podieľať na dlhodobom kolobehu vodíka a vody vo vnútri planéty.

Nová štúdia však únik vodíka z jadra priamo nedokazuje. Vedci pomocou simulácií preverili jedno z možných vysvetlení jeho pôvodu.

Čo ukázali počítačové simulácie

Keď Zem vznikala pred približne 4,5 miliardy rokov, jej povrch pokrýval obrovský oceán roztavených hornín. Ten postupne chladol a tuhol. Jednou z hypotéz bolo, že práve počas tohto procesu sa ľahký a ťažký vodík rozdelili nerovnomerne, čo by vysvetľovalo ich rozdielne zastúpenie v niektorých sopečných horninách.

Vedci z Čínskej univerzity vedy a techniky vrátane Ju Žanga a Wenžonga Wanga preto pomocou počítačových simulácií napodobnili podmienky na mladej Zemi. Výsledky publikovali v októbri v odbornom časopise Science Advances.

Ukázalo sa, že pri tuhnutí roztavených hornín sa ľahký a ťažký vodík rozdeľovali takmer rovnomerne. V základnom modeli vznikol rozdiel len približne tri promile. To je podstatne menej než odchýlky namerané v sopečných horninách, ktoré podľa autorov pochádzajú z materiálu vystupujúceho z veľkých hĺbok.

Dve možné vysvetlenia

Jedným z možných zdrojov je kovové jadro Zeme. Podľa samostatnej štúdie čínskych vedcov z júla 2026 sa pri formovaní planéty ľahší vodík prednostne sústreďoval v kovovej časti. Jadro by preto mohlo byť obrovskou zásobárňou vodíka s nízkym podielom deutéria. Časť z neho sa následne mohla postupne uvoľňovať do zemského plášťa.

Podobnú hypotézu podporil už v apríli 2025 geochemik James Dottin III. s kolegami. Na základe meraní hornín z Baffinovho ostrova dospeli k záveru, že nízky podiel deutéria pravdepodobne súvisí s prenikaním vodíka z jadra.

Odlišné vysvetlenie predstavila v roku 2015 geochemička Lydia Hallisová. Vo svojej štúdii publikovanej v časopise Science skúmala horniny z Baffinovho ostrova a Islandu. Podľa nej sa v hlbokých vrstvách zemského plášťa mohli zachovať prastaré zásoby vodíka ešte z obdobia vzniku planéty. Nové simulácie existenciu takýchto zásob nevylučujú.

Zatiaľ nie je jasné ani to, ako by sa vodík dokázal dostať z jadra do plášťa. Vedci uvažujú o pomalom prenikaní jeho atómov cez okolité materiály. Stále však nevedia, či je takýto proces dostatočne rýchly na vytvorenie rozdielov, ktoré dnes pozorujú v sopečných horninách.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Veda a technika (VAT),版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅