Talianske mesto v tvare hviezdy malo jeden problém: Nikto v ňom nechcel bývať, ľudí museli uplácať

Benátčania doň investovali obrovské úsilie, navrhli ho ako nedobytnú vojenskú pevnosť a naplánovali ulice s matematickou presnosťou. Lenže keď bolo všetko pripravené, prišiel nečakaný problém. Do Palmanovy sa nikto nehrnul. Vláda preto musela siahnuť po nezvyčajnej ponuke: budúcim obyvateľom sľúbila pozemky, stavebný materiál a finančné výhody. Tak sa začal príbeh jedného z najzvláštnejších miest Európy.

Video

5 dôvodov, prečo by ste sa nemali presťahovať do Talianska

Zdroj: PIxabay.com Shutterstock.com

Na severe Talianska, medzi Benátkami a Terstom, leží mesto, ktoré vyzerá, akoby ho niekto nakreslil kružidlom a pravítkom. Keď sa naň pozriete z výšky, neuvidíte klasickú spleť ulíc, ktorá sa stáročia prirodzene rozrastala okolo námestia či kostola. Uvidíte obrovskú deväťcípu hviezdu.

Nie je to náhoda ani architektonický experiment súčasnosti. Palmanova vznikla ako premyslený vojenský projekt Benátskej republiky.

Základný kameň položili 7. októbra 1593 a dátum nevybrali náhodne. Pripomínal víťazstvo kresťanských vojsk nad Osmanskou ríšou v námornej bitke pri Lepante z roku 1571. V ten istý deň si pripomínali aj svätú Justínu, ktorá sa neskôr stala patrónkou mesta.

Benátčania potrebovali na východnej hranici svojho územia pevnosť, ktorá by dokázala zastaviť prípadný útok Osmanov a zároveň chránila republiku pred mocenskými ambíciami Habsburgovcov. Rozhodli sa preto pre riešenie, ktoré bolo na svoju dobu mimoriadne odvážne: namiesto postupného opevňovania existujúcej osady postavili celé mesto prakticky od nuly.

Deväť cípov, tri brány a matematika, ktorá mala zachrániť životy

Projekt dostal podobu dokonalej geometrickej hviezdy. Jej autorstvo sa spája najmä s vojenským architektom Giulio Savorgnanom a architektom Vincenzom Scamozzim, ktorý sa podieľal na neskoršej podobe urbanistického riešenia.

Mesto malo deväť hrotov, tri vstupné brány a systém ulíc, ktoré sa zbiehali smerom k centrálnemu námestiu.

Všetko malo svoj dôvod. Z každého výbežku opevnenia mohli obrancovia kontrolovať priestor pred ďalšími časťami hradieb a v prípade útoku sa navzájom kryť.

Ani jeden roh hviezdy nebol iba dekoráciou. Bol súčasťou vojenského mechanizmu.

Do mesta sa vstupovalo cez tri monumentálne brány: Porta Udine, Porta Cividale a Porta Aquileia. Každá mala vlastné obranné prvky. Ak by sa nepriateľ dostal cez jednu z nich, ešte stále by ho čakali ďalšie prekážky.

Celý obranný systém sa postupne rozrástol na tri sústredné pásma opevnenia. Prvé dve vybudovali Benátčania, tretie pridali Francúzi za Napoleona. Výsledkom bolo približne 70 hektárov opevneného mestského jadra.

Plánovači pritom nemysleli iba na vojakov. Palmanova mala byť ideálnym mestom svojej doby, v ktorom by sa žilo bezpečne a spravodlivo. Inšpiráciu hľadali aj v renesančných predstavách o dokonale usporiadanej spoločnosti a v diele Thomasa Mora Utópia.

Mesto malo byť schopné prijať až 20-tisíc obyvateľov. Každý mal mať svoje miesto, svoju úlohu a podiel na fungovaní komunity. Na papieri to vyzeralo ako dokonalý plán. V skutočnosti však nastal problém, s ktorým architekti zjavne nepočítali.

Palmanova, Taliansko Foto: pexels-catalin-todosia Palmanova, Taliansko

Dokonalé mesto, v ktorom nikto nechcel bývať

Predstavte si, že vám niekto ponúkne nový dom v meste, ktoré má dokonalé ulice, bezpečné hradby a premyslenú infraštruktúru. Lenže za jeho múrmi je vojenská pevnosť, v ktorej môže každú chvíľu vypuknúť vojna. Navyše leží ďaleko od miest, kde ste doteraz žili a pracovali.

Presne takúto dilemu mali ľudia, ktorých sa Benátčania pokúšali prilákať do Palmanovy.

Mesto síce vyzeralo veľkolepo, no jeho poloha uprostred friulskej roviny a predovšetkým vojenský charakter neboli pre civilné obyvateľstvo práve lákadlom. Nikto sa nehrnul do života za hradbami, ktoré mohli byť v prípade konfliktu zároveň ochranou aj pascou.

Benátčania tak zistili, že postaviť mesto je jedna vec. Nájsť ľudí, ktorí v ňom budú chcieť žiť, je vec druhá.

Vláda preto musela pristúpiť k nezvyčajnému náboru obyvateľov. V roku 1622 sa začali ponúkať výhody, ktoré mali presvedčiť ľudí, aby sa do novej pevnosti presťahovali. Patrili k nim bezplatné stavebné pozemky, materiál na výstavbu domov a finančné stimuly.

Do Palmanovy dokonca lákali aj drobných zločincov, ktorým ponúkali odpustenie trestov výmenou za nový začiatok v meste. Benátčania tak boli ochotní odpustiť niektoré prehrešky a pomôcť s bývaním, len aby ich vysnívaná pevnosť konečne získala obyvateľov.

A ešte jedna irónia: plánovači počítali s 20-tisíc obyvateľmi, no dnes má Palmanova približne 5 400 obyvateľov.

Video

Benátky

Zdroj: Pixabay

Na námestí sa stretáva celá hviezda

Ak sa návštevník dostane dovnútra opevnenia, prirodzeným cieľom je Piazza Grande. Práve tu sa geometrická dokonalosť mesta ukazuje v plnej kráse.

Námestie má šesťuholníkový tvar a z jeho priestoru sa rozbiehajú hlavné ulice. V strede stojí stožiar s talianskou vlajkou, okolo ktorého sa rozprestiera otvorená plocha. Na námestí sa nachádza aj katedrála Dómu, zasvätená svätému Justínovi.

Zaujímavým detailom je jedenásť kamenných sôch, ktoré predstavujú benátskych vojenských správcov - provveditori. Pripomínajú mužov, ktorí v priebehu stáročí dohliadali na fungovanie pevnosti a jej obranu.

A práve tu sa dá pochopiť ďalší zaujímavý zámer zakladateľov. Palmanova nemala byť iba kasárňami obohnanými hradbami. Centrálny priestor mal byť spoločenským srdcom mesta, miestom, kde sa stretávali obyvatelia a kde sa odohrával každodenný život.

Video

Svätá Helena - jeden z najizolovanejších ostrovov na svete. Uprostred Atlantiku bola väzením Napoleona

Zdroj: Martin Navrátil https://www.navratil.travel/

Pod mestom sa skrýva ďalšie mesto

Palmanova má aj ďalšiu vrstvu. Pod opevnením sa nachádza sieť podzemných chodieb, ktoré mali v prípade nepriateľského útoku zásadný význam.

Osobitne zaujímavé sú takzvané protimínové galérie. Vojenskí inžinieri ich budovali preto, aby obrancovia dokázali odhaliť nepriateľov, ktorí by sa pokúšali podkopať hradby a umiestniť pod ne výbušniny.

Niektoré chodby mohli v prípade potreby sami využiť na výbuchy, ktorými by poškodili postupujúce nepriateľské jednotky. Nešlo teda o romantické tajné tunely, ale o veľmi praktickú súčasť obranného systému.

Dnes si možno časť týchto priestorov prezrieť. Turistická trasa vedie približne 550 metrov podzemím, cez chodby a skryté priestory opevnenia až k bastiónu Donato. Súčasťou prehliadky sú aj audiovizuálne prvky a rozšírená realita.

Video

Taliansky ostrov Burano - dúhový azyl v Benátskej lagúne

Zdroj: Pixabay Pexels

Pevnosť, ktorú Napoleon získal bez veľkej bitky

Palmanova mala byť nedobytným symbolom benátskej vojenskej moci. Jej dejiny však priniesli aj ďalšiu iróniu.

V roku 1797 ju obsadil Napoleon Bonaparte. Benátska republika sa rozpadala a francúzske vojská postupovali cez severné Taliansko. Pevnosť, do ktorej Benátčania investovali toľko úsilia, sa dostala pod francúzsku kontrolu.

Francúzi neskôr pridali tretí obranný okruh, čím ešte viac posilnili hviezdicový pôdorys mesta. Palmanova tak nebola iba benátskym projektom. Jej dnešná podoba je aj výsledkom napoleonských vojenských plánov.

V ďalších desaťročiach sa o ňu bojovalo opakovane. Oficiálna história mesta eviduje tri obliehania do roku 1850. Zvlášť dramatické bolo obdobie rokov 1813 až 1814, keď rakúske jednotky držali pevnosť v obkľúčení a francúzska posádka čelila bombardovaniu.

Video

Sardínia - tajomný kút Talianska: Ružový piesok, záhadné veže, obri aj 100-roční ľudia

Hviezda, ktorú vidno aj z vesmíru

Dnes je Palmanova jedným z najlepšie zachovaných príkladov renesančného vojenského urbanizmu. Jej pravidelný pôdorys je natoľko výrazný, že ho možno rozpoznať aj na satelitných záberoch.

V roku 2017 sa mesto stalo súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Nie samostatne, ale ako súčasť nadnárodného súboru benátskych obranných stavieb zo 16. a 17. storočia, ktorý zahŕňa aj pevnosti v Chorvátsku a Čiernej Hore.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅