Viete správne štartovať studený motor? Takto sa to má robiť správne

Studený štart je pre každý spaľovací motor doslova utrpením. Ako mu ublížiť čo najmenej? Máme odpoveď.

Studený štart motora si v zime zaslúži trochu pozornosti. Inak riskujete vysoké opotrebenie.

November je tu a spolu s ním aj prvé ranné mrazy. Najmä v severných oblastiach Slovenska už môžu teploty klesať pod nulu. Pre motoristov to znamená nielen zamrznuté okná, ale aj väčšiu záťaž pre motory ich áut. Práve studené štarty totiž patria k situáciám, pri ktorých dochádza k zvýšenému opotrebovaniu mechanických súčiastok. Ako teda správne postupovať?

O tejto téme sa vedú nekonečné diskusie. Jedni tvrdia, že motor treba pred jazdou dôkladne zahriať, iní považujú státie s naštartovaným motorom za zbytočné plytvanie palivom. Do sporu vniesol svoj pohľad Andrew Randolph, šéf spoločnosti ECR Engines a expert na konštrukciu motorov General Motors pre americký seriál NASCAR. A jeho vysvetlenie má logiku. Podľa uznávaného motorára totiž studený motor čelí hneď dvom problémom, ktoré sa navzájom znásobujú.

Prvým je motorový olej. Pri nízkych teplotách rastie jeho viskozita, takže je oveľa hustejší a horšie prúdi mazacími kanálikmi. Kým sa dostane ku všetkým dôležitým súčiastkam a vytvorí dostatočný mazací film, môže dochádzať k zvýšenému treniu. Najmä pri extrémnych mrazoch tak motor krátko po štarte pracuje v podmienkach, ktoré majú od ideálu poriadne ďaleko. Aj preto je dôležité používať olej s viskozitnou triedou predpísanou výrobcom. Moderné syntetické oleje síce zvládajú nízke teploty podstatne lepšie než staršie mazivá, fyzikálne zákony však oklamať nedokážu.

Druhým problémom je rozdielna tepelná rozťažnosť kovov. Väčšina moderných motorov využíva hliníkové bloky, ktoré sa pri zmenách teploty rozťahujú a zmršťujú výraznejšie než oceľové súčiastky. V mraze sa preto menia aj veľmi presne nastavené vôle medzi jednotlivými komponentmi. Napríklad hliníková kľuková skriňa sa zmršťuje viac než oceľový kľukový hriadeľ. Výsledkom môže byť zmenšenie vôle v ložiskách. A ak sa k tomu pridá nedostatočné mazanie, riziko kontaktu kovových povrchov a ich opotrebovania rastie.

Pár minút môže pomôcť. Štvrťhodina je už priveľa

Podľa Andrewa Randolpha je preto rozumné dopriať motoru po studenom štarte niekoľko minút chodu na voľnobeh, najmä pri silných mrazoch. Nie však tak dlho, aby dosiahol prevádzkovú teplotu. „Nie je správne, keď nechávajú ľudia naštartovaný motor na voľnobeh aj 15 a viac minút. To môže škodiť napríklad valcom a piestnym krúžkom,“ tvrdí Andrew Randolph. Dlhé zahrievanie na mieste teda nie je riešením. Motor sa totiž na voľnobeh zohrieva pomaly, spotrebúva palivo a produkuje zbytočné emisie.

Randolph upozorňuje, že kovové súčiastky sa zahrievajú podstatne rýchlejšie než samotný olej. Podľa jeho vysvetlenia môže zvýšenie teploty kovových komponentov z mínus 20 na plus 20 stupňov Celzia trvať približne štyri minúty. To už môže stačiť na to, aby sa zmenili ich rozmery a motor pracoval s priaznivejšími vôľami. Neznamená to však, že po štyroch minútach je celý motor zahriaty. Olej aj chladiaca kvapalina potrebujú na dosiahnutie prevádzkovej teploty oveľa viac času.

Foto: AMI Kovové súčasti motora sa zahrievajú rýchlejšie ako kvapaliny. Na zmenu teploty z -20 na +20 stupňov Celzia stačia asi štyri minúty voľnobehu.

Z Randolphových odporúčaní tak vyplýva, že najlepšia je kombinácia oboch postupov. Po naštartovaní dopriať motoru krátky čas na ustálenie mazania a následne vyraziť pokojnou jazdou. Pri silných mrazoch môže byť podľa neho vhodný aj niekoľkominútový voľnobeh. Treba však dodať, že moderné sériové motory sú konštruované na to, aby po krátkom ustálení otáčok zvládli jazdu aj bez dlhého zahrievania na mieste. Ak výrobca auta odporúča vyraziť prakticky okamžite, treba sa riadiť jeho pokynmi.

Dôležitejšie než samotná dĺžka voľnobehu je totiž správanie vodiča počas prvých kilometrov. Studenému motoru rozhodne neprospieva prudká akcelerácia, vysoké otáčky ani veľké zaťaženie v príliš nízkych otáčkach. Kým sa nezahreje, treba s plynovým pedálom zaobchádzať citlivo. Pod miernym zaťažením pritom teplota motora stúpa rýchlejšie než pri státí na mieste. To prospieva aj emisnému systému, pretože katalyzátor potrebuje čo najskôr dosiahnuť svoju pracovnú teplotu.

Pri dieseloch nezabudnite na žhavenie

Osobitnú pozornosť si v zime zaslúžia naftové motory. Na rozdiel od benzínových totiž zapaľujú palivo vysokou teplotou vzduchu stlačeného vo valcoch. Pri nízkych teplotách im preto pomáhajú žhaviace sviečky, ktoré uľahčujú zapálenie nafty. A práve tu robia niektorí vodiči chybu. Otočia kľúčom a okamžite začnú štartovať bez toho, aby počkali na ukončenie žhavenia.

Pri starších dieseloch je správny postup jednoduchý. Po zapnutí zapaľovania treba počkať, kým zhasne kontrolka žhavenia, a až potom otočiť kľúčom do štartovacej polohy. V silných mrazoch môže pri niektorých starších konštrukciách pomôcť aj zopakovanie žhavenia. Stačí vypnúť a opäť zapnúť zapaľovanie a nechať žhaviace sviečky pracovať druhýkrát. Takýto postup však nie je univerzálny a treba rešpektovať odporúčania výrobcu.

Moderné diesely sú totiž oveľa inteligentnejšie. Riadiaca jednotka sama určuje dĺžku žhavenia podľa teploty motora a okolia, pričom sviečky môžu pracovať aj po naštartovaní. Pri autách so štartovacím tlačidlom prebieha celý proces spravidla automaticky. Vodič preto nemusí nič opakovať. Navyše, opakované zapínanie zapaľovania nemusí znamenať, že sa žhavenie skutočne zopakuje. O všetkom rozhoduje elektronika.

A ešte jedna dôležitá vec. Ani po zhasnutí kontrolky teploty chladiacej kvapaliny, respektíve po dosiahnutí jej bežnej prevádzkovej hodnoty, nemusí byť motorový olej dostatočne zahriaty. Jeho teplota totiž rastie pomalšie. Najmä pri krátkych zimných jazdách sa preto môže stať, že motor sa na optimálnu pracovnú teplotu ani nedostane. Aj preto je rozumné vyhnúť sa vysokému zaťaženiu dovtedy, kým sa nezohreje celý agregát.

Randolph na záver dodáva, že v chladnom počasí je podľa neho lepšie dopriať motoru o niečo viac voľnobehu než príliš málo. Jeho skúsenosti pochádzajú predovšetkým z prostredia výkonných benzínových motorov, no fyzikálne princípy mazania a tepelnej rozťažnosti platia aj pre diesely. Pri moderných autách však zostáva najdôležitejšie dodržiavať odporúčania výrobcu a predovšetkým nezaťažovať studený motor viac, než je nevyhnutné.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Auto,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅