Nepolitická politika neexistuje. Komunálne voľby to jasne potvrdili

Ďalšie spojené voľby sú za nami. Samosprávy sa pripravujú na ustanovujúce rokovania zastupiteľstiev. Porovnanie čísiel na dlhšej časovej osi potvrdzuje mnohé fakty, na ktoré je potrebné reagovať. Polemika je už zbytočná.

Počet nezávislých komunálnych lídrov a členov zastupiteľstiev neustále rastie. Trend je nespochybniteľný, hoci sme boli občas svedkami miernych výkyvov. Kým po historicky prvých komunálnych voľbách pôsobilo 730 starostov a primátorov bez politickej príslušnosti a počet poslancov v zastupiteľstvách prekročil 6 100, tieto čísla každé štyri roky narastajú. Výnimkou boli akurát voľby v roku 2006, keď v porovnaní s rokom 2002 klesol počet nezávislých starostov a primátorov o 56.

Posledné oddelené voľby v roku 2018 dali komunálu 1 232 nezávislých richtárov a 7 300 poslancov, prvé spojené voľby dosiahli nezávislí štatutári samospráv pomer 46,5 % zo všetkých starostov a primátorov a v zastupiteľstvách obsadili 45,9 % mandátov. Po posledných voľbách nezávislí disponujú 1 560 richtárskymi kreslami v percentuálnom vyjadrení 53,5 % a 9 400 mandátmi v zastupiteľstvách, čomu zodpovedá 46,3 % zastúpenie.

Rovnaký počet kompetencií na pleciach malých dedín aj ekonomicky silnejších okresných či krajských miest nie je dobrý. Niektorých vyťažuje a ďalších obmedzuje.

V žiadnom prípade to nemožno považovať za signál nepolitickej politiky, ale útek od straníckych značiek. Stranícke bloky sme však mali možnosť sledovať hlavne v prípade veľkých miest. Tu nemožno konštatovať, že široké koalície spájal silný program, čo dokazovali rozpačité predvolebné diskusie. Išlo skôr o snahu mobilizovať voličov straníckych táborov.

Video

Voľby 2026: Toto sú všetci (staro)noví župani

Zdroj: ta3

Hoci miestnej územnej samospráve dlhodobo verí viac ako 70 % občanov, volebná účasť v každých voľbách tancuje okolo 50 % hranice. Preto je mobilizácia po straníckej línii potvrdením rozdielu medzi dôverou v systém a záujmom vyberať si svojich zástupcov na radnice a do poslaneckých lavíc.

Demokracia ponúka konkurenciu. Stačí to?

Demokracia je jediná forma vlády, ktorá podporuje konkurenciu a umožňuje voličom slobodný výber z viacerých alternatív. Aj tu však vidíme kolíziu medzi teóriou a realitou.

V komunálnych voľbách v roku 2006 sa o post starostu uchádzal iba jeden kandidát v 595 obciach. V roku 2018 bolo o víťazovi rozhodnuté v predstihu v prípade 762 samospráv, pretože voliči mali na výber iba jedného kandidáta. Inými slovami, 26 % samospráv bolo bez volebnej alternatívy na richtára.

V prvých spojených voľbách, v roku 2022, bol počet obcí s jedným kandidátom 938, čo znamená, že v každej tretej obci nebola súťaž kandidátov. Po posledných voľbách sme svedkami nekonkurencie v 1 026 obciach, teda vo viac ako tretine. Aby toho nebolo málo, aj teraz máme obce, v ktorých nikto nemal záujem uchádzať sa o richtársku stoličku.

Komunálna politika rieši najviac životných situácií obyvateľov. No v tretine obcí boli voľby bez súťaže, v niektorých dokonca bez záujmu viesť dedinu. Kým niekde sa voľby niesli v osobnej rovine, bez ponuky vízie a porovnávania obsahu, inde boli na línii pre a proti, prípadne starý a nový. Obsah ustupoval emocionálnej rovine, čo veľmi nebezpečne dominuje aj vo vysokej politike. Lenže je po voľbách a komunál vstupuje do 10 volebného obdobia. Preto sa potrebujeme sústrediť na funkčnosť systému.

Od upratovania k systému

Samospráva predstavuje funkčný model, ale výrazne koroduje. Rovnaký počet kompetencií na pleciach malých dedín aj ekonomicky silnejších okresných či krajských miest nie je dobrý. Niektorých vyťažuje a ďalších obmedzuje. Odstupňovanie kompetencií je jediné východisko. Starosta musí zostať starostom, obec so stáročnou históriou si zaslúži mať naďalej svoju identitu. Lenže územie, ktoré má ľuďom doručiť kvalitnejšie verejné služby, nemožno izolovať.

Video

Superdebata politikov v ta3 po komunálnych voľbách 2026

Zdroj: ta3

Pri štruktúre samospráv, kde až 2 661 obcí má do 3 000 obyvateľov a tretina obcí je domovom pre približne 500 ľudí, sa solitérstvo ukazuje ako riziko, ktoré je potrebné nahradiť. Práve systematická podpora medziobecnej spolupráce dokáže vytvoriť lepší model, v ktorom samosprávy budú gazdovať vo svojom chotári, ale vo všetkom, čo môžu robiť spoločne, musí byť pozvánka na zlučovanie pre spoločný výkon agendy a plnenie úloh.

Projekt Centier zdieľaných služieb sa osvedčil a je to dobrý základ na to, aby v každom mikroregióne bola spoločná strecha pre servis i odbornosť, pre samosprávy aj ich obyvateľov. Odmietnutie predĺženia volebného obdobia samospráv na 5 rokov bola politická chyba, ktorú vývoj potvrdí. Preto s ňou treba naďalej pracovať.

V tomto momente je v parlamente balík piatich zákonov, ktoré odstraňujú dlhoročné problémy v samosprávach. Napríklad budúcnosť nefunkčných obcí či výnimočnosť kúpeľných samospráv. Ďalšie zákony prídu do parlamentu čoskoro. Ak to všetko spojíme s prípravou nového eurofondového obdobia, kde budú dominovať projekty spájajúce viac obcí a miest, vytvárame ideálnu šancu na dlhoročný proces modernizácie samosprávy. Nie podľa toho, ktorému richtárovi to vyhovuje, ale podľa toho, ako to vie pomôcť ľuďom. Im musia samosprávy robiť najlepší servis pre život.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda- Menej vážne s Rasťom Piškom,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅