Bratislava v zajatí veľkej politiky a straníckej lojality
V Múzeu mesta Bratislavy práve prebieha rok (!!!) trvajúca výstava venovaná klubovej scéne 90. rokov. Jej prijatie bolo viac než rozpačité. „Výskum“, ktorý jej predchádzal, sa zdá byť povrchný a selektívny.
Vizualizácia pripomína zväzáka, čo si obliekol džínsy namiesto uniformy, aby vyzeral „cool“ a „zapadol“ v klube. Spokojní sú hádam aspoň tí, čo sa našli na dobových fotografiách. Pripomenuli im mladosť.
Odvtedy sa kadečo zmenilo. Kluby sú na ústupe prakticky v celej Európe, ich funkciu nahrádza internet, no niečo z tých rokov sa do Bratislavy vracia. Nedávne komunálne voľby opäť ukázali istú špecifickosť hlavného mesta. Ak sú inde na vzostupe nezávislí kandidáti, tu je to inak. V meste získala rozhodujúci vplyv časť opozičných strán.
Pripomína to neslávne známe deväťdesiate roky, keď mesto za čias mečiarizmu ovládla vtedajšia opozícia, ktorá si ho rozparcelovala. Začal sa divoký rozpredaj majetku, ktorého dôsledky cítime doteraz. Mesto prišlo o dôležité nehnuteľnosti, pozemky či budovy, ktoré dnes chýbajú.
Spomínam si, ako ma jeden vtedy „koaličný“ mestský poslanec prosil, aby som v najbližších voľbách hlasoval za niekoho z opozície, nech je tam aspoň aká-taká kontrola. Pri nej zlyhávali aj médiá. Poraziť Mečiara bola úloha číslo jeden, a tak kritika jeho oponentov, predstaviteľov „demokratických síl“, nebola veľmi vítaná.
Video
Vallo prehovoril o volebnej noci: Bratislavu čaká zmena času, verí však, že nie primátora
Zdroj: TV Pravda Robert Hüttner
Neskôr, po jeho páde, sa to zlepšilo. O meste sa písalo viac, no škody pretrvali. Dlho panovala aj iná klíma. Milan Ftáčnik sa stal primátorom v úplne korektných voľbách, ktorým predchádzalo množstvo vecných diskusií o komunálnych politikách. To, že mal podporu Smeru, nehralo zásadnú úlohu. Samozrejme, vtedy bol Smer inou stranou, ako ju poznáme teraz. Zmenila sa na nepoznanie rétorikou, hodnotovo i smerovaním. Nič z jej liberálnejších prúdov neostalo. Tolerantní a západne orientovaní Bratislavčania, ktorí asi citlivejšie vnímajú celoštátnu politiku, na to nevyhnutne reagujú aj pri komunálnych voľbách.
To, spolu s výraznou mobilizáciou, čudným systémom kombinácie viacmandátových obvodov a priamych jednokolových volieb, prispelo k terajšiemu výraznému úspechu kandidátov troch opozičných a jednej bratislavskej strany. Nikto iný nemal veľkú šancu, a to ani keď sa naňho nehodila nálepka „Smer pozitív“. Hoci sa v závere primátorskej kampane otvárali aj konkrétne komunálne témy, nerozhodla súťaž programov, ale zápas o to, či Smer získa Bratislavu. Jeho kandidátovi Jozefovi Rážovi nepomohla ani menej konfrontačná kampaň.
Otázne je, čo bude ďalej. Vládnuť bez opozície má i svoje nevýhody. Ostatne, boli sme toho svedkami aj pred voľbami. Celkom rýchlo sa z poslancov stávali konformisti, ktorí zabudli na ideály, s ktorými prichádzali do zastupiteľstva. A tí, ktorí nepreukazovali lojálnosť, sa už na kandidátku nedostali. Hoci primátor rozpráva o tom, ako si „pestuje okolie, ktoré mu je schopné dať pravdivý i nepríjemný feedback“, veľmi presvedčivo to neznie.
Predvolebné diskusie ukázali, že doprava sa považuje za jeden z najväčších problémov. Hoci prakticky všetky väčšie dopravné stavby sprevádzali veľké problémy, vrátane zúfalého manažmentu, neohľaduplnosti voči okoliu i otáznej hodnoty, nikdy z toho nevyvodil závery voči svojim najbližším spolupracovníkom. Čo viacerých nepríjemne prekvapovalo – a čo už vopred spochybňuje predvolebný sľub: výrazný zlom v doprave. Jeho napĺňaniu prehnane lojálni stranícki poslanci sotva pomôžu.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda- Menej vážne s Rasťom Piškom,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗