Obyvatelia USA volili, ako keby bol Trump na volebnom lístku

Počas kampane do volieb uprostred funkčného obdobia mal Donald Trump kampaň v 30 štátoch USA, počas ktorej pravidelne opakoval: „Voľte tak, akoby som bol na volebnom lístku ja.“ A ľudia tak naozaj volili.

Počas kampane do volieb uprostred funkčného obdobia mal Donald Trump kampaň v 30 štátoch USA, počas ktorej pravidelne opakoval: „Voľte tak, akoby som bol na volebnom lístku ja.“ A ľudia tak naozaj volili.

V utorkových voľbách sa bojovalo o všetkých 435 kresiel v Snemovni reprezentantov po tom, čo si ju republikáni v roku 2022 prevzali uprostred postpandemickej inflácie za bývalého prezidenta Joea Bidena. Dostali 35 kresiel zo sto kresiel v Senáte, vrátane mimoriadnych volieb na Floride a v Ohiu, ktoré mali obsadiť miesta uvoľnené po ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi a viceprezidentovi J. D. Vanceovi. Demokrati zdolali niekoľko neochvejných republikánskych bášt, vrátane Kansasu, Ohia, Texasu, Georgie či Južnej Karolíny. Pred niekoľkými rokmi by to bolo celkom nepredstaviteľné. Očakávateľná porážka teraz oficiálne vystavuje Trumpa neistej situácii. Demokratické víťazstvo umožní výrazne obmedziť právomoci prezidenta USA po zvyšok jeho funkčného obdobia.

Voliči a voličky volili presne podľa Trumpovej rady - ako keby bol na volebných lístkoch.

Neúspech Republikánskej strany je jednoznačne ovplyvnený obrovským sklamaním z Trumpa, ktorý agóniu predlžuje napriek protitlakom aj zo svojich vlastných radov a hnutia MAGA. Pravdaže, Trump pre seba nepríjemnú situáciu „vyriešil“ konštatovaním, že republikánsky prepad je len a len dôsledkom toho, že nebol na volebnom lístku on, v skutočnosti sa ale voliči a voličky správali presne podľa jeho rady - volili so strachom, ako keby na ňom bol – teda proti nemu.

Video

Spracovanie volebných lístkov v USA

Milióny Američanov volia. Spracovanie hlasovacích lístkov vo voľbách do Kongresu v Rentone (Washington) a v San Diegu (Kalifornia).

Autor: Reuters

V súčasne až v zázračne vyfarbenom geopolitickom krachu USA sú frustrovaní dôsledkami vojny USA a Izraela proti Iránu, a aj s tým súvisiacimi životnými nákladmi. Pravdaže, treba dodať, že odmietnutie Trumpa sa automaticky neprelína s podporou demokratickej politiky – obzvlášť tej ľavicovo demokratickej, ktorá je na nevídanom vzostupe.

Donald Trump politiku nevníma na základe ideologických ortodoxií, skôr ako „transačný populista“,

Demokratickí socialisti Ameriky (DSA) pokračujú vo svojich historických úspechoch. Nespokojnosť z republikánskych radov sa skôr prihovárala za hlasy pre tradičných demokratov a oslabenie DSA, opak je však pravdou. DSA dosahujú víťazstvá na celoštátnej úrovni. Do Kongresu sa po voľbách dostávajú otvorení odporcovia (odporkyne) vojenskej pomoci Izraelu: v New Yorku sú to traja demokratickí kandidáti, ktorých podporil starosta Zohran Mamdani – Brad Lander, Darializa Avila Chevalierová a Claire Valdezová, ktorá bola počas protestu proti predaju zbraní Izraelu v roku 2025 dokonca zatknutá. Demokratický socialista Abdul El-Sayed si vybojoval kreslo senátora v Michigane, čím sa stal prvým „moslimským“ senátorom v USA vôbec. Až satiricky príznačné sú výsledky primáriek v južanskej Georgii, jednej z tradičných bášt rasizmu, kde sa prvý raz v moderných dejinách Ameriky stane senátorkou černoška Keisha Lance Bottomsová; Nové Mexiko bude mať po prvý raz guvernérku (pôvodnú) Američanku Deb Haalandovú.

Vzhľadom na republikánsku prehru by situácia mohla veštiť niečo ako kolíziu medzi prezidentom a demokratickým Kongresom. Lenže Donald Trump politiku nevníma na základe ideologických ortodoxií, skôr ako „transačný populista“, ako ho nedávno označil jeho bývalý poradca Adolfo Franco. Jeho cieľom bude udržiavanie takej politiky, aby ostal v jej strede.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅