Kjótska nemocnica začala liečiť Parkinsonovu chorobu kmeňovými bunkami
Kjótska nemocnica začala transplantovať pacientom prípravok z kmeňových buniek od darcu. Vyrábajú sa technológiou iPS, ktorá dospelé bunky preprogramuje tak, aby sa mohli zmeniť na bunky produkujúce dopamín.
Vizualizácia transplantácie nervových buniek do putamenu pri liečbe Parkinsonovej choroby.
Parkinsonova choroba poškodzuje nervové bunky, ktoré vytvárajú dopamín. Ten pomáha mozgu riadiť pohyb. Keď ho ubúda, človek môže mať tras, stuhnuté svaly či spomalené pohyby. Lieky, napríklad levodopa, dopĺňajú jeho účinok, no pri pokročilejšej chorobe môžu príznaky medzi dávkami opäť zosilnieť a môžu sa objaviť mimovoľné pohyby.
Označenie iPS je skratka z anglického induced pluripotent stem cells, teda indukované pluripotentné kmeňové bunky. Vedci vezmú zrelú bunku tela, napríklad kožnú, a v laboratóriu ju preprogramujú do stavu podobného kmeňovej bunke. Takáto bunka sa potom môže premeniť na viacero iných typov buniek. Nejde teda o bunky získané z embrya.
Pri prípravku AMCHEPRY sa používajú iPS bunky od darcu. Vedci ich najprv upravia na nezrelé nervové bunky, z ktorých sa môžu vyvinúť bunky produkujúce dopamín. Chirurgovia ich vkladajú do putamenu, oblasti mozgu dôležitej pri riadení pohybu. Cieľom je, aby transplantované bunky prežili, dozreli a dopĺňali dopamín. Keďže bunky pochádzajú od darcu, účastníci pôvodnej štúdie užívali aj liek potláčajúci imunitnú reakciu.
Kyoto University Hospital oznámila, že transplantácie začala v októbri 2026. Jedna pacientka po päťdesiatke už bola po zákroku prepustená. Nešlo však o prvú transplantáciu takýchto buniek pri Parkinsonovej chorobe, klinické skúšanie v Kjóte sa začalo už v roku 2018. Novinkou je použitie prípravku po tom, ako v Japonsku v marci 2026 získal podmienečné a časovo obmedzené schválenie.
Podkladom pre schválenie bola štúdia so siedmimi pacientmi, ktorých sledovali dva roky. Účinnosť hodnotili u šiestich. Po 24 mesiacoch sa pohybové skóre zlepšilo u štyroch pacientov pri vyšetrení bez liekov a u piatich pri užívaní liekov. Štúdia však bola malá a bez kontrolnej skupiny, takže zatiaľ neukazuje, ako liečba zaberie u väčšiny pacientov.
Výskumníci nezaznamenali závažné nežiaduce udalosti, evidovali však 73 miernych až stredne závažných udalostí. U šiestich zo siedmich pacientov sa zhoršila dyskinéza, teda mimovoľné pohyby. Vedci to čiastočne pripisovali tomu, že dávky liekov počas skúšania väčšinou ponechali. Ďalšia štúdia má sledovať účinnosť aj bezpečnosť liečby na väčšej skupine ľudí.
内容来自 Pravda - Veda a technika (VAT),版权归原作者所有。
阅读原文 ↗