Psy z Černobyľa ukrývajú genetické tajomstvo. Ich DNA odhalila niečo úplne nečakané
Černobyľská uzavretá zóna sa stala domovom stoviek psov, ktoré prežili bez svojich pôvodných majiteľov. Ich DNA však odhaľuje niečo nečakané, pretože jednotlivé populácie sa geneticky výrazne líšia. Najnovšie zistenia spochybňujú predstavu, že za všetkým stoja mutácie spôsobené radiáciou.
Psy v černobyľskej oblasti na Ukrajine.
Černobyľ sa stal symbolom jednej z najväčších jadrových katastrof v dejinách. Miesto, ktoré ľudia museli pred takmer štyrmi desaťročiami opustiť, však nikdy úplne neutíchlo. V opustených uliciach a okolí bývalej elektrárne dnes žijú stovky psov. Ich predkovia prežili evakuáciu aj následné pokusy o odstránenie zvierat z kontaminovaného územia.
Život v prostredí poznačenom rádioaktívnym znečistením zanechal v miestnych populáciách pozoruhodné rozdiely. Psy z bezprostredného okolia elektrárne majú odlišnú genetickú výbavu než zvieratá žijúce približne 16 kilometrov ďalej. Nový výskum naznačuje, že za tým nemusí stáť vznik nových mutácií, ale prirodzený výber, ktorý počas generácií zvýhodňoval určité genetické vlastnosti.
Černobyľské psy prežili desaťročia bez svojich majiteľov
Po výbuchu štvrtého reaktora 26. apríla 1986 sovietske úrady nariadili rozsiahlu evakuáciu. Obyvatelia museli opustiť svoje domovy a mnohí za sebou zanechali aj domáce zvieratá. Následné zásahy proti opusteným zvieratám neodstránili všetky psy z oblasti.
Časť z nich dokázala prežiť a postupne vytvorila nové populácie. Dnes sa v černobyľskej uzavretej zóne pohybuje odhadom niekoľko stoviek psov. Od jadrovej havárie sa tu vystriedalo už viac ako 30 psích generácií.
Ich potomkovia tak poskytujú jedinečnú príležitosť sledovať dlhodobý vývoj populácií v neobvyklých podmienkach. Zároveň otvárajú otázku, prečo sa genetická výbava zvierat z dvoch geograficky blízkych oblastí tak výrazne odlišuje.
Video
Zvon na pietnej spomienke na obete černobyľskej havárie - Reuters
Zdroj: Reuters
Radiácia nemusí byť priamou príčinou genetických rozdielov
Rozdiely medzi černobyľskými psami odhalila už štúdia z roku 2023. Výskumníci porovnávali zvieratá z areálu elektrárne s populáciou z neďalekého mesta Černobyľ. Napriek malej vzdialenosti medzi oboma lokalitami zaznamenali výraznú genetickú odlišnosť.
Jedným z možných vysvetlení boli mutácie, ktoré by mohli súvisieť s dlhodobým vystavením rádioaktívnemu prostrediu. Následný výskum z roku 2024 však nenašiel dôkazy, že práve nové mutácie vysvetľujú rozdiely medzi populáciami.
Tím pod vedením Megan Dillonovej zo Štátnej univerzity Severnej Karolíny preto začal skúmať ďalšie evolučné mechanizmy. Pozornosť venoval prirodzenému výberu aj genetickému driftu. Ten opisuje náhodné zmeny vo výskyte genetických variantov, ktoré nemusia prinášať žiadnu výhodu pri prežití.
Niektoré genetické vlastnosti mohli rozhodovať o prežití
Najnovšia analýza, ktorú priniesol vedecký časopis Genes, pracovala s genetickými údajmi 106 psov. Výskumný tím získal vzorky v rokoch 2018 a 2019 z okolia elektrárne aj mesta Černobyľ.
Výrazné odlišnosti našiel v častiach genómu, ktoré ležia v blízkosti génov súvisiacich s imunitnou odpoveďou, bunkovými procesmi, infekciami či rakovinou. Takéto rozloženie rozdielov naznačuje, že ich nemusel vytvoriť iba náhodný genetický drift.
Jedným z možných scenárov je, že určité psy mali už pred katastrofou genetické varianty, ktoré im poskytovali výhodu v náročnom prostredí. Tieto jedince mohli častejšie prežiť a rozmnožovať sa. Ich potomkovia následne zdedili vlastnosti, ktoré postupne získavali v populácii väčšie zastúpenie.
Foto:
TASR/AP
Opustené mesto Pripiať, ktoré sa nachádza 3 kilometre od jadrovej elektrárne v Černobyle. V pozadí kryt betónového sarkofágu reaktora jadrovej elektrárne.
Čo výsledky hovoria o živote v kontaminovanej oblasti?
Nové zistenia neznamenajú, že černobyľské psy získali odolnosť voči radiácii alebo že ich organizmy dokážu bez následkov zvládať rádioaktívne znečistenie. Výskum zatiaľ prináša genetické stopy možného prirodzeného výberu, nie priamy dôkaz konkrétnej ochrannej schopnosti.
Dôležitý rozdiel spočíva v tom, že prostredie nemuselo vytvoriť nové výhodné mutácie. Namiesto toho mohlo zvýhodniť vlastnosti, ktoré niektoré zvieratá zdedili už od svojich predkov.
Autori štúdie preto plánujú ďalej skúmať, či identifikované genetické oblasti skutočne súvisia s lepším prežívaním v kontaminovanom prostredí. Príbeh černobyľských psov tak môže pomôcť objasniť, ako prirodzený výber mení populácie počas niekoľkých desiatok generácií. Zároveň pripomína, že genetická odlišnosť sama osebe ešte nepreukazuje prispôsobenie konkrétnej environmentálnej hrozbe.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗