Tieto protesty sa neskončia

„Keď mladí ľudia poukazujú na svoju budúcnosť, blázni upozorňujú na horiace odpadky.“ Jedno z mnohých trefných hesiel pri francúzskych protestoch ironicky poukazuje na úpornú snahu finančného establišmentu odtiahnuť pozornosť od príčin k následkom.

„Odsudzujete násilie?“ povinne sa opýta takmer každý redaktor v mediálnych diskusiách, keď si do nich pozvú zástupcu stredoškolákov, univerzitného študenta, odborového lídra alebo politika. Pričom spravidla sa nemyslí policajné násilie, keď sú slzotvorným plynom, výstrelmi z projektilov alebo obuškami zmrzačené takmer ešte deti, ktoré sa po začatí tohto školského roka rozhodli vo Francúzsku protestovať. Je to niečo podobné, ako sa v každom článku alebo v každej debate o vojne na Ukrajine musela najskôr opakovane uvádzať formulka o „ničím nevyprovokovanom násilí“, až potom autor/ka dostal priepustku do debatnej predsiene.

Video

Dni, ktoré otriasli Francúzskom. Prejdite sa s nami ulicami Paríža

Paríž, 17. 10. 2026. Zhromaždenie smerujúce na Námestie republiky, bolo pokojné, zahŕňalo najmä študentov a dôchodcov, spievali sa piesne a z balkónov pochodujúcich podporovali umelci hrajúci na hudobné nástroje... polícia sa potom rozhodla ľudí vytlačiť vodnými dielami a slzným plynom, začali sa potýčky.

Zdroj: Silvia Ruppeldtová

Pritom najmä generácia ľudí, ktorá sa zúčastnila protestov v roku 1968, na protestujúcom západe pripomína, že plamene vytvárajú užitočnú kulisu pre zosmiešnenie oprávnenosti požiadaviek: najmä vtedy, keď ju necháte celý deň na všetkých monitoroch, až kým nedosiahnete, že časť verejnosti nadobudne dojem, že sme v občianskej vojne – ako to vtipne glosovala Nathalie Arthaudová, hovorkyňa organizácie La Lutte Ouvrière (Robotnícky boj). Navyše, pred takmer 60 rokmi zanechávali protesty na uliciach nepomerne výraznejšiu spúšť. Za pozornosť preto stojí aj pozorovanie zo srdca Európy: kým niekdajšie protesty sme obdivovali, tieto vraj „naháňajú strach“, neraz sa dočítame.

Video

Francúzskom zmietajú nepokoje, dvojica si aj tak našla uprostred horiaca Paríža čas na romantiku

Francúzska metropola sa stala dejiskom masívnych nepokojov, no spomedzi dymu a chaosu sa vynoril obraz, ktorý v okamihu obletel svet a stal sa novým internetovým virálom.

Zdroj: Reuters

No predsa treba uznať, že zabehané poriadky sa majú čoho báť. Septembrové a októbrové protesty zaplavili Španielsko, Portugalsko, Nemecko, Francúzsko, Grécko, Albánsko, Rakúsko, Taliansko, okrem toho aj Južnú Ameriku, Indonéziu či Indiu. V novembri sa rozrastú do Británie aj Austrálie. Nepohodlné je – ako dobre ukazujú aj úspešné protesty v Srbsku, – že tentoraz sa nedajú našiť na tzv. „proeurópske“ ani „protieurópske“ sily, a ako také ani zneužiť. Vedome či podvedome spája vlny protestov vedomie, že nič také neexistuje; existuje len politika, ktorá potrebuje prehlbovať hlboké sociálne priepasti a zbrojenie. A proti takej sú protesty namierené.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda- Menej vážne s Rasťom Piškom,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅