Izrael po voľbách: vláda zostáva, väčšina sa hľadá
Premiér Benjamin Netanjahu po voľbách nemá väčšinu. O vládu však príde až vtedy, keď sa jeho súperi dohodnú, za akých podmienok ho vystriedajú.
Každý z nich môže žiadať cenu, ktorú ostatní odmietnu zaplatiť. Kým ju vyjednávajú, odchádzajúci kabinet rozhoduje ďalej. Aj o Gaze, kde sa priestor na kompromis začne vymedzovať už výberom budúcich koaličných partnerov.
V januári 2025 vláda pod Netanjahuovým vedením schválila prímerie v Gaze. Strana Židovská sila Itamara Ben-Gvira na protest odišla, no oznámila, že sa nebude usilovať o pád vlády. Minister financií Becalel Smotrič prímerie odmietal, ministrom však zostal. Kabinet si udržal tesnú väčšinu a dohodu presadil.
Video
Tureček o tom, prečo má Netanjahu stále politickú podporu
Analytik Břetislav Tureček v relácii Pravda vo svete o politickej sile izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo svetle volieb v Izraeli.
Zdroj: Pravda
Podľa Reuters zohral pri jej dosiahnutí zásadnú úlohu aj vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff. V marci, po obnovení izraelských útokov, sa Ben-Gvirova strana vrátila a pred hlasovaním o rozpočte väčšinu posilnila.
Boj o premiérske kreslo
Táto následnosť nedokazuje, prečo sa boje obnovili. Januárové rozhodnutie však ukazuje, že odpor krajnej pravice nemusí kompromis zastaviť. Vláda mohla stratu partnera uniesť. Po voľbách 27. októbra musí Netanjahu podporu na ďalší kabinet ešte len získať: dokončené sčítanie dalo jeho bloku 53, táboru opozičného lídra Gadiho Eisenkota 48 a arabským stranám 19 kresiel. Oficiálne výsledky majú byť prezidentovi predložené 4. novembra.
Mandátov proti Netanjahuovi je dosť, dohoda o vláde však chýba. Poslanec arabskej Spoločnej listiny Ahmad Tibi ponúkol podporu zvonka bez ministerských kresiel. Bývalý premiér Naftali Bennett však spoluprácu založenú na arabskej podpore odmietal. Jeho strana 1. novembra oznámila, že odporučí Eisenkota za premiéra; súhlas s podmienkami vzniku vlády z toho nevyplýva.
Predseda strany Izrael, náš domov Avigdor Lieberman 2. novembra oznámil, že Eisenkota za premiéra odporučí, naďalej však odmieta vládu s Netanjahuom aj menšinovú zostavu. Pri úvodnom hlasovaní o dôvere síce stačí viac hlasov za než proti, potrebnú absenciu však nemožno považovať za zabezpečenú.
Netanjahu by spojenectvom s časťou opozície mohol obmedziť závislosť od krajnej pravice. Eisenkot by však musel obhájiť spoluprácu s premiérom, ktorého sľuboval vystriedať.
Podľa Ynet dal Eisenkot preveriť aj zostavu závislú od absencie arabských poslancov a ultraortodoxnej strany UTJ. Ani táto cesta spor neodstraňuje: UTJ žiada ústupky pri vojenskej službe, kým Eisenkot sľubuje zákon o službe pre všetkých.
Netanjahuov Likud označil voľby za ukradnuté a vyzval ostatné sionistické strany, aby s arabskými stranami vládu nezostavovali. Podozrenia z konkrétnych porušení zákona tým prenáša do sporu o legitimitu arabskej politickej účasti. Ide pritom o hlasy občanov Izraela.
Volebná komisia, bezpečnostná služba Šin Bet a generálna prokurátorka 1. novembra spoločne potvrdili riadny priebeh volieb: ani potvrdenie podozrení zo zahraničného financovania by nespochybnilo ich výsledky ako celok. Vyšetrovanie pokračuje. Prezident Jicchak Herzog varoval pred očierňovaním celej komunity. Politický účinok obvinení môže predbehnúť výsledok vyšetrovania: zvýšiť cenu spolupráce s arabskými stranami.
Výhodný volebný pat?
Kým nový kabinet nevznikne, rozhoduje odchádzajúci. Jeho právomoci trvajú, podľa judikatúry však musí postupovať zdržanlivo. Naliehavá bezpečnostná potreba môže odôvodniť aj závažný zásah. O vojne rozhoduje vláda alebo za zákonných podmienok bezpečnostný kabinet, nie premiér sám.
Netanjahu by spojenectvom s časťou opozície mohol obmedziť závislosť od krajnej pravice. Eisenkot by však musel obhájiť spoluprácu s premiérom, ktorého sľuboval vystriedať. Ak by zostali aj ultraortodoxné strany, bolo by potrebné prekonať spor o výnimky z vojenskej služby. Širšia zostava teda môže otvoriť priestor na dohodu o Gaze, vyžaduje však domáce ústupky. Rozhodujúce bude, bez koho sa vláda zaobíde.
V Gaze zostávajú nenaplnené zásadné ciele Trumpovho plánu vrátane odzbrojenia Hamasu, izraelského stiahnutia a odovzdávania územia medzinárodným stabilizačným silám. Obava, že Hamas obnoví vojenskú moc, je vážna a každá dohoda ju musí riešiť. Ak sa objaví uskutočniteľné usporiadanie a vláda ho odmietne, dlhuje verejnosti bezpečnostné zdôvodnenie. Hrozba rozpadu koalície môže jej rozhodnutie vysvetliť. Sama ho neospravedlňuje.
Podľa televízie N12 Netanjahu v sobotu naliehal na Trumpa, aby po amerických voľbách 3. novembra obnovil útoky na Irán; Trump chcel dať čas diplomacii. Obe kancelárie správu založenú na nemenovaných zdrojoch odmietli komentovať. Podľa Reuters sa katarskí sprostredkovatelia 30. októbra vrátili do Teheránu. Dohoda zatiaľ nevznikla. Washington môže ovplyvniť cenu dohody pre Teherán, zloženie izraelskej vlády zasa politickú cenu takej dohody pre Netanjahua.
Správa o naliehaní na Trumpa nedokazuje rozhodnutie obnoviť útoky. V januári 2025 vláda prímerie schválila a Ben-Gvirov odchod prežila. Ak bude ďalšiu vládu skladať Netanjahu, výberom partnerov si zároveň vyberie, čí odpor bude musieť pri dohode o Gaze prekonávať.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗