Tichá premena hôr má väčší význam, než sa zdalo. Nový objav spochybňuje doterajšie odhady uvoľňovania CO₂

Vedci sa pozreli na proces, ktorý formuje zemský povrch už milióny rokov. Pomocou vzácneho izotopu odhalili prekvapivé rozdiely v rýchlosti erózie horských hornín. Výsledky môžu zmeniť spôsob, akým odborníci skúmajú prepojenie geológie a klímy.

Ilustračné foto.

Mohutné horské masívy pôsobia ako symbol stability, no v skutočnosti sa neustále menia. Prírodné procesy postupne narúšajú ich povrch a odnášajú horninový materiál. Tieto zmeny prebiehajú tak pomaly, že ich človek počas svojho života takmer nedokáže postrehnúť. Ich dôsledky však môžu siahať ďaleko za hranice samotných pohorí.

Nový výskum amerických vedcov ukazuje, že niektoré horské horniny podliehajú erózii až trikrát rýchlejšie než iné, a to aj na menej strmých svahoch. Objav zároveň otvára otázky o vplyve geologických procesov na množstvo oxidu uhličitého v atmosfére. Výsledky výskumu tímu z University of Massachusetts Amherst priniesol odborný časopis Science Advances.

Hory sa menia inak, než vedci predpokladali

Geológovia pri skúmaní horskej krajiny sledujú viacero faktorov vrátane sklonu svahov, pôsobenia vody či odolnosti hornín. Najnovšie zistenia však ukazujú, že samotný vzhľad terénu nemusí spoľahlivo odrážať intenzitu erózie.

Výskumníci sa zamerali na povodie rieky East River v americkom Colorade. Oblasť s rozlohou približne 465 štvorcových kilometrov zahŕňa časti pohorí Elk a West Elk.

Tamojšiu krajinu tvoria tvrdé vyvreté horniny aj mäkšie sedimentárne vrstvy. Práve ich rozdielne vlastnosti umožnili vedcom porovnať rýchlosť postupného odnosu materiálu.

Výsledky odhalili, že bridlice v skúmanej oblasti erodujú približne trikrát rýchlejšie než odolnejšie horniny.

To znamená, že najintenzívnejšie zmeny nemusia prebiehať na strmých skalnatých vrcholoch. Výrazná erózia môže zasahovať aj miernejšie svahy, ktoré na prvý pohľad pôsobia stabilnejšie.

Ilustračné foto. Foto: TASR Ilustračné foto.

Odpovede vedci hľadali v kozmickom žiarení

Kľúč k presnejšiemu meraniu našli výskumníci v izotope berýlium-10. Ten vzniká v kremenných zrnách pôsobením vysokoenergetických častíc kozmického žiarenia.

Geológovia dokážu z jeho množstva odhadovať, ako rýchlo erózia odstraňuje horniny z povrchu Zeme.

Doterajšie postupy však mali slabinu. Pri horninách s mimoriadne jemnými zrnami kremeňa nedokázali vedci izotop dostatočne účinne získavať.

Výskumný tím pod vedením Eyala Mardera preto vyvinul novú metódu, ktorá umožňuje analyzovať aj takéto horniny. Vedci tak mohli porovnať procesy, ktoré predchádzajúce merania nedokázali dostatočne zachytiť.

Objav môže ovplyvniť aj klimatické modely

Výskum priniesol dôležité poznatky aj o prirodzenom kolobehu uhlíka. Pri chemickom zvetrávaní totiž rôzne horniny reagujú s okolím odlišne.

Niektoré procesy spotrebúvajú oxid uhličitý z atmosféry, zatiaľ čo iné prispievajú k jeho uvoľňovaniu.

V Colorade vedci zistili, že bridlice spojené s uvoľňovaním CO₂ podliehajú erózii rýchlejšie než tvrdšie horniny, ktorých zvetrávanie môže oxid uhličitý spotrebúvať.

Doterajšie modely preto môžu podhodnocovať príspevok horských oblastí k prirodzenému uvoľňovaniu tohto skleníkového plynu.

Podľa vedúceho výskumu Eyala Mardera môže presnejšie poznanie rýchlosti erózie pomôcť vedcom lepšie pochopiť globálne biogeochemické cykly.

Nová metóda umožňuje skúmať vývoj krajiny v horizonte tisícov až miliónov rokov. Výskumníci tak získavajú nástroj na presnejšie hodnotenie vzťahu medzi geologickými procesmi a dlhodobými klimatickými zmenami.

内容来自 Pravda - Veda a technika (VAT),版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅