Keď sa pacient nepoďakuje, ale zaútočí. Čo najviac stresuje slovenských lekárov?
Agresívni a nespolupracujúci pacienti, dlhé pracovné zmeny, byrokracia či nedostatky zdravotníckeho systému. To všetko vyvoláva u slovenských lekárov pracovný distres.
Video
Šaško predstavil plán na ochranu sestier, lekárov a záchranárov
Vysielané 5.11.2026
Výskum vedcov zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a Univerzity Komenského ukázal, ako zdravotníci zvládajú negatívne emócie a prečo je pri ich práci dôležité nájsť rovnováhu medzi empatiou a profesionálnym odstupom.
Vedci skúmali, čo u slovenských lekárov rôznej špecializácie vyvoláva pracovný distres a ako zvládajú negatívne emócie v súvislosti s ich prácou. Pod pojmom pracovný distres rozumieme negatívnu a vyčerpávajúcu formu stresu v zamestnaní. Ten môže smerovať až ku syndrómu vyhorenia.
Kvalitatívny výskum ukázal, že lekári sa často stretávajú s nespolupracujúcimi až agresívnymi pacientmi a pri zvládaní náročných situácií využívajú širokú škálu sebaregulačných stratégií. Najvýznamnejším spúšťačom negatívnych emócií sú rôzne formy nespolupráce pacientov.
„Viacerí lekári zúčastnení v našej vedeckej štúdii sa vyjadrili, že od pandémie COVID-19 mnohí pacienti stratili zábrany a sú náchylní k tomu byť verbálne, ba v niektorých prípadoch dokonca až fyzicky agresívni,“ uvádza prvý autor štúdie Branislav Uhrecký z Centra spoločenských a psychologických vied (CSPV) SAV.
Agresivita voči zdravotníkom pritom nie je len predmetom výpovedí účastníkov vedeckého výskumu. V posledných mesiacoch sa na Slovensku odohralo viacero vážnych incidentov priamo v nemocniciach. V októbri opitý občan Rakúska napadol a škrtil 23-ročnú zdravotnú sestru na urgentnom príjme nemocnice na bratislavských Kramároch. O niekoľko dní neskôr došlo k ďalšiemu útoku na zamestnancov nemocnice v Ružinove. Už v januári tam pacient spolu s príbuznými ohrozoval lekárku a sestru, pričom zdravotníčke sa vyhrážal zabitím a sestru chytil za krk.
Na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v nemocniciach reagovali aj ministerstvá zdravotníctva a vnútra. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) podpísali koncom októbra memorandum o spolupráci, ktorého cieľom je posilniť ochranu zdravotníckeho personálu pred násilím.
Dohoda počíta s intenzívnejšou výmenou informácií medzi nemocnicami a políciou, koordináciou bezpečnostných postupov a školeniami personálu zameranými na zvládanie konfliktných situácií. Súčasťou opatrení majú byť aj tiesňové tlačidlá na privolanie pomoci a posilnené policajné hliadky v okolí urgentných príjmov.
Čo ešte stresuje lekárov?
Útoky pacientov nie je to jediné, čo podľa výskumu lekárov trápi. Predovšetkým lekári pracujúci v zariadeniach s ústavnou starostlivosťou uvádzali ako zdroj distresu prácu vo vysokom tempe a dlhé pracovné zmeny. Lekári poskytujúci ambulantnú starostlivosť viac poukazovali na rôzne systémové stresory, ako sú množstvo byrokracie a dokumentácie, či spôsob ohodnotenia medicínskych úkonov poisťovňami. Ten ich tlačí do prijímania veľkého množstva pacientov, čo znamená menej pracovného času na jedného pacienta.
„Doktori tak často hľadajú kompromis medzi tým, aby vykonávali medicínu podľa svojho najlepšieho svedomia a zároveň boli adekvátne finančne ohodnotení za svoju prácu,“ hovorí Uhrecký. „Mimo toho sú tiež frustrovaní nekoncepčným postgraduálnym vzdelávaním na Slovensku a absenciou medicínskych štandardov, ktoré sú v iných krajinách samozrejmosťou. Cítia, že nemajú adekvátne možnosti na rozvíjanie svojich kompetencií a nemajú pevnú oporu v štandardoch, ktoré by im poskytovali aj právnu ochranu.“
V palete stratégií regulácie emócií, ktoré lekári využívajú, aby znížili dopad stresu na svoje duševné zdravie a pracovný výkon, sú dôležité predovšetkým kognitívne stratégie. Patrí sem napríklad prerámcovanie negatívnych myšlienok, prostredníctvom ktorého dokážu vnímať medicínske pochybenia ako príležitosť na odborný rast. Veľmi dôležitou zručnosťou je aj akceptácia - napríklad pri diagnózach pacientov, kde možnosti súčasnej medicíny už nedokážu pomôcť.
Osobitou a obzvlášť dôležitou podskupinou kognitívnych stratégií regulácie emócií sú stratégie postavené na mechanizme psychologickej vzdialenosti.
„Tieto stratégie akoby vnášali plexisklo medzi človeka a situáciu, v ktorej sa nachádza. Stáva sa menej zainteresovaným a je schopný byť pozorovateľom situácie namiesto toho, aby bol jej impulzívnym aktérom,“ vysvetľuje Uhrecký.
„Napríklad doktorovi pomôže pri nespokojnom pacientovi si poodstúpiť od situácie tak, že si pripomenie pacientov, ktorým pomohol a boli mu vďační. Alebo aby naňho nevybuchol, tak sa vnútorne stotožní s rolou profesionála, ktorý je vecný a zameraný na riešenie problému,“ dodáva Uhrecký.
Keby však zotrvávali len v profesionálnej rovine, pacienti by ich mohli vnímať ako chladných, neprívetivých a nezaujímajúcich sa o ich dobro. Preto si mnohí lekári uvedomujú, že ich profesia je o hľadaní ideálneho balansu medzi empatiou a odstupom.
Štúdia bola publikovaná v časopise Journal of Health Psychology.
内容来自 Pravda - Zdravie,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗