Európe hrozí kríza v starostlivosti o seniorov. Chýbajú tisíce sestier a opatrovateľov, Slovensko o svojich pracovníkov prichádza

Európske krajiny zápasia s čoraz vážnejším nedostatkom ľudí, ktorí sa starajú o seniorov a odkázané osoby. V niektorých štátoch chýbajú desaťtisíce pracovníkov, inde hrozí, že veľká časť skúsených zdravotných sestier v najbližších rokoch odíde do dôchodku.

Video

Užitočná pravda- Reforma sociálnych služieb prichádza. Pomôže seniorom, alebo rodiny čakajú ďalšie výdavky?

Od januára 2027 sa má zmeniť systém financovania sociálnych služieb. O reforme, nedostatku opatrovateľov aj rizikách nového systému hovorí Anna Ghannamová, predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb.

Zdroj: TV Pravda

Slovensko pritom čelí dvojitému problému. Nedokáže prilákať dostatok pracovníkov zo zahraničia a zároveň stráca vlastných opatrovateľov a sestry, ktorí odchádzajú za vyššími zárobkami. Na tieto riziká upozornili odborníci na medzinárodnom fóre o pracovnej sile v dlhodobej starostlivosti vo Vysokých Tatrách, ktorú organizovala Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku.

Starostlivosť o starnúcu populáciu sa stáva jednou z najväčších výziev európskych sociálnych systémov. Počet ľudí odkázaných na pomoc iných rastie, no pracovníkov, ktorí by im ju zabezpečovali, je nedostatok. Problém sa pritom netýka iba chudobnejších krajín. S nedostatkom opatrovateľov a zdravotných sestier zápasia aj štáty, ktoré ponúkajú niekoľkonásobne vyššie mzdy než krajiny strednej a východnej Európy.

Práve personálna kríza bola ústrednou témou medzinárodného fóra „Pracovná sila v dlhodobej starostlivosti – Európske výzvy a riešenia“, ktoré sa uskutočnilo 10. a 11. novembra vo Vysokých Tatrách. Podujatie zorganizovala Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v SR v spolupráci s European Ageing Network. Zúčastnili sa na ňom odborníci zo Slovenska aj zo zahraničia.

Najväčší problém? Nie je koho zamestnať

Podľa prehľadu údajov poskytnutých organizátormi fóra patrí medzi krajiny s najvyšším odhadovaným personálnym deficitom Švédsko, kde sa uvádza nedostatok 130-tisíc až 160-tisíc pracovníkov. Vo Francúzsku ide o 100-tisíc až 150-tisíc, v Holandsku o 70-tisíc až 100-tisíc a v Taliansku o 60-tisíc až 80-tisíc pracovníkov.

Ani susedné Česko nie je výnimkou. Podľa konferenčných podkladov mu chýba približne 10-tisíc až 15-tisíc opatrovateľov a zdravotných sestier. Rakúsko podľa predloženej prognózy bude do roku 2030 potrebovať približne 34-tisíc ďalších pracovníkov.

Tieto čísla však predstavujú odhady z rôznych národných zdrojov a nemusia zachytávať rovnaké obdobie ani rovnaký rozsah profesií. Nemožno ich preto automaticky považovať za priamo porovnateľné.

V Poľsku pracuje 100-tisíc sestier aj po dosiahnutí dôchodkového veku

Závažným problémom je tiež starnutie samotných zamestnancov. Podľa informácií prezentovaných na fóre približne 100-tisíc aktívnych zdravotných sestier v Poľsku už dosiahlo alebo prekročilo dôchodkový vek. V Česku dosahuje priemerný vek všeobecných sestier podľa konferenčných materiálov 47,8 roka, pričom približne tretina má viac ako 50 rokov.

Starnutie personálu potvrdzujú aj širšie európske údaje. Podľa správy Európskeho orgánu práce tvorili v roku 2024 zamestnanci vo veku 50 a viac rokov vyše 40 percent pracovnej sily v sektore dlhodobej starostlivosti v EÚ. Na Slovensku, v Bulharsku a Grécku tento podiel presahoval dokonca 55 percent.

Slovensko pracovníkov vzdeláva, no odchádzajú do zahraničia

Osobitným problémom Slovenska je podľa konferenčných materiálov odchod kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia. Opatrovatelia a zdravotné sestry si nachádzajú uplatnenie najmä v Rakúsku, Česku a Nemecku, kde môžu získať lepšie finančné podmienky.

Rozdiely v odmeňovaní ukazujú aj orientačné mzdové údaje prezentované na fóre. V Rakúsku sa uvádza zárobok opatrovateľov približne 1 500 až 1 600 eur, v Holandsku 2 000 až 2 600 eur a v Nórsku dokonca 3 000 až 3 800 eur. Pri zdravotných sestrách sú uvádzané sumy ešte vyššie.

Samotná výška mzdy však nehovorí všetko. Rozhodujú aj náklady na bývanie, daňové a odvodové zaťaženie, počet odpracovaných hodín a systém príplatkov. Predložené údaje navyše neuvádzajú jednotne, či ide o hrubé alebo čisté mzdy.

Slovensko má podľa organizátorov zároveň veľmi nízky podiel pracovníkov z krajín mimo Európskej únie v sociálnych službách. Konferenčné materiály uvádzajú menej ako jedno percento. Odborníci preto upozorňujú na potrebu zjednodušiť získavanie kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia bez zníženia požiadaviek na bezpečnosť a kvalitu starostlivosti.

Dlhodobá starostlivosť v EU.
Foto: APSSSR, EAN Dlhodobá starostlivosť v EU.

Milióny seniorov sú odkázané na vlastné rodiny

Personálny nedostatok v zariadeniach sociálnych služieb zvyšuje tlak aj na rodinných príslušníkov. V Poľsku podľa údajov prezentovaných na konferencii zabezpečujú neformálni opatrovatelia približne 80 percent dlhodobej starostlivosti. Ide o takmer 2,8 milióna ľudí, ktorí sa starajú o svojich blízkych prevažne bez nároku na mzdu.

Podobná situácia je aj v ďalších krajinách. V Lotyšsku sa podľa konferenčných podkladov do neformálnej starostlivosti pravidelne zapája približne 244-tisíc dospelých. Hoci rodinná starostlivosť predstavuje významnú súčasť systému, jej rozsah môže prinášať ďalšie problémy. Opatrujúci príbuzní musia často obmedziť pracovný úväzok alebo úplne opustiť zamestnanie. Starostlivosť môže zároveň predstavovať značnú fyzickú aj psychickú záťaž.

Odborníci žiadajú vyššie mzdy a dlhodobé riešenia

Účastníci medzinárodného fóra prijali spoločné vyhlásenie, ktorým vyzvali európske inštitúcie na systematické riešenie personálneho nedostatku.

Medzi ich požiadavkami je vytvorenie národných plánov pracovnej sily do roku 2030, vyčlenenie európskych finančných zdrojov na obdobie rokov 2028 až 2034, zlepšenie odmeňovania a pracovných podmienok či investície do vzdelávania a etického náboru zamestnancov.

Podľa APSS v SR je cieľom zvýšiť počet ľudí, ktorí do sektora vstupujú, a zároveň vytvoriť podmienky, aby z neho skúsení pracovníci neodchádzali. Nedostatok personálu totiž nepredstavuje problém iba pre zamestnávateľov. Jeho dôsledky môžu pocítiť predovšetkým seniori a ich rodiny – v podobe dlhšieho čakania na umiestnenie do zariadenia, obmedzenej dostupnosti domácej starostlivosti či vyššej záťaže na príbuzných.

内容来自 Pravda - Mozgovňa,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab