Lagardová pred odchodom varuje: tokenizácia je pre Európu obrovská príležitosť, čas na ňu je však obmedzený

Šéfka ECB Christine Lagardová v piatok vo Frankfurte zdôraznila, že tokenizácia cenných papierov potrebuje aj spoločné pravidlá a tie sú v rukách zákonodarcov. Eurosystém už spustil platformu Pontes a ministri financií EÚ majú svoju pozíciu. Čo sa chystá a prečo podľa ECB nie je veľa času?

ondelok 26. októbra. Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM), záchranný fond krajín eurozóny, predal investorom dlhopis za jednu miliardu eur s kupónom 3,375 percenta a splatnosťou 8. apríla 2030. Dlhopis však vznikol v digitálnej podobe na infraštruktúre spoločnosti Clearstream zo skupiny Deutsche Börse a vyrovnáva sa na jej platforme D7 založenej na technológii distribuovanej databázy (DLT). Platba zaň sa podľa spoločnej tlačovej správy ESM, Bundesbanky a Clearstreamu mala vyrovnať cez novú platformu Pontes priamo v systéme centrálnych bánk eurozóny. Podľa Lagardovej sa tak v novembri aj stalo. Dlhopis sa podľa správy dá presunúť aj do tradičnej infraštruktúry trhu.

Objednávky vrátane dopytu bánk, ktoré emisiu organizovali, presiahli podľa nemeckého denníka Börsen-Zeitung 2,2 miliardy eur. „Táto emisia referenčného dlhopisu ESM je dôležitým míľnikom pre európske digitálne finančné trhy,“ uviedol v tlačovej správe výkonný riaditeľ ESM Pierre Gramegna.

O necelý mesiac neskôr sa k dlhopisu vrátila prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. V piatok 20. novembra vystúpila na 36. Frankfurtskom európskom bankovom kongrese. Ako prezidentka ECB tam podľa vlastných slov rečnila ôsmy raz a zároveň naposledy. ECB koncom októbra oznámila, že Lagardová odíde z funkcie 7. februára 2027. Jej riadne funkčné obdobie by sa skončilo koncom októbra 2027.

Prejav mal názov „Konať včas“. Hlavnou témou bolo, prečo Európa na krízy, ktorých následky vidno hneď, reaguje rozhodne, no na tie, ktoré sa vyvíjajú pomaly, váhavo a neskoro. Jednu jeho časť však Lagardová venovala tokenizácii, teda vydávaniu cenných papierov v podobe digitálnych tokenov na blockchaine či inej distribuovanej databáze. „Samotná infraštruktúra nestačí. Budú potrebné aj spoločné pravidlá a tie sú v rukách zákonodarcov,“ povedala.

Päťkrát viac za rok

Tokenizovaný cenný papier funguje podobne ako bežný dlhopis či akcia. Rozdiel je v technike. Podľa Lagardovej môžu vydanie takéhoto papiera, obchod s ním aj vyrovnanie prebehnúť na jednej platforme postavenej na technológii DLT, ktorej známym príkladom je blockchain. Vyrovnaním sa rozumie konečná výmena cenného papiera za peniaze.

Trh tokenizovaných tradičných aktív na verejných blockchainoch je zatiaľ malý. V marci mal podľa Lagardovej celosvetovo hodnotu približne 23 miliárd eur. Presnejšie čísla uviedol v auguste člen výkonnej rady ECB Piero Cipollone: tokenizované tradičné aktíva zaznamenané na verejných blockchainoch narástli z 4,7 miliardy eur na konci prvého štvrťroka 2025 na 23,3 miliardy eur o rok neskôr. Zdroj týchto údajov ECB neuvádza. Ide o globálny údaj, nie o hodnotu na platformách v EÚ.

Graf 1: Hodnota tokenizovaných tradičných aktív zaznamenaných na verejných blockchainoch vo svete, koniec 1. štvrťroka 2025 a 2026, v miliardách eur. Zdroj: ECB – prejav P. Cipolloneho z 26. 8. 2026 (poznámka 6), na ktorý odkazuje prejav C. Lagardovej z 20. 11. 2026. Pôvodný zdroj dát ECB neuvádza. Spracovanie: redakcia.

Rýchly rast je podľa Lagardovej dôvod nečakať. Ako trh rastie, sformujú sa aj jeho štandardy a postupy. Ak sa budú vyvíjať oddelene, trh sa môže rozdeliť na platformy s rozdielnymi pravidlami, ktoré si navzájom nebudú vedieť vyrovnať obchody. Skúsenosť z kapitálových trhov pritom ukazuje, že rozdielne štandardy sa potom spájajú veľmi ťažko.

Že sú európske kapitálové trhy roztrieštené už dnes, pripomenul v auguste aj Cipollone. EÚ má podľa neho 31 centrálnych depozitárov cenných papierov, 14 centrálnych protistrán a 323 obchodných miest a cenné papiere sa stále prevažne držia a vyrovnávajú v miestnych depozitároch.

Most menom Pontes

Pre riziko rozdelenia trhu Eurosystém, teda ECB a národné centrálne banky eurozóny, podľa Lagardovej v septembri spustil platformu Pontes. Podľa tlačovej správy ECB to bolo 21. septembra. Pontes prepája trhové platformy DLT so službami TARGET vrátane systému T2, cez ktorý si banky posielajú veľké platby. Peňažná časť obchodu sa vyrovná v peniazoch centrálnej banky, nie v peniazoch súkromnej firmy. Všetky pripojené platformy preto podľa Lagardovej majú spoločné platidlo, takže peniaze na vyrovnanie sa nemusia deliť medzi jednotlivé platformy.

Pri spustení boli podľa ECB pripojené napríklad Deutsche Bank, Société Générale, Santander, KfW či Európska investičná banka, spolu trinásť účastníkov trhu a Bundesbanka. Ako prevádzkovatelia platforiem DLT sa pripojili Axiology, Cashlink, Clearstream a SWIAT. Plnú verziu s rozšírenými funkciami a dlhšími prevádzkovými hodinami očakáva Eurosystém do roku 2028.

Popri Pontes beží iniciatíva Appia, ktorá má do roku 2028 priniesť plán integrovaného európskeho tokenizovaného trhu. V deň Lagardovej prejavu Eurosystém vyzval banky a ďalšie firmy, aby sa do prác zapojili. Prihlásiť sa môžu len ako členovia skupinových iniciatív, nie jednotlivo. Prihlášky na prvé experimenty treba podať do 11. decembra. Už 9. novembra Európska komisia, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a ECB vyhlásili výzvu na nominácie do novej skupiny pre štandardy tokenizácie. Tvoriť a viesť ju budú najmä zástupcovia trhu a má dohodnúť spoločné technické štandardy. Pracovať má začať v januári 2027.

Pravidlá píšu politici

Pravidlá pre tokenizované cenné papiere však nepíšu centrálni bankári. Na návrh Európskej komisie ich schvaľuje Rada EÚ, v ktorej zasadajú ministri členských štátov, a Európsky parlament. Na tokenizované cenné papiere sa dnes vzťahujú bežné pravidlá pre cenné papiere. Popri nich sa od 23. marca 2023 uplatňuje takzvaný pilotný režim DLT. Ide o skúšobný režim, v ktorom trhové infraštruktúry DLT môžu získať výnimky z niektorých bežných pravidiel, musia však dodržať prísne limity. Celková trhová hodnota tokenizovaných finančných nástrojov na jednej infraštruktúre v tomto režime nesmie pri prijatí nového nástroja prekročiť šesť miliárd eur. Limity platia aj pre jednotlivé druhy cenných papierov.

Tokenizované akcie a dlhopisy pritom nepatria pod nariadenie MiCA o kryptoaktívach, ktoré sa v plnom rozsahu uplatňuje od konca roka 2024. MiCA sa podľa svojho článku 2 nevzťahuje na kryptoaktíva, ktoré sú finančnými nástrojmi.

Európska komisia 4. decembra 2025 navrhla balík zmien, ktorý má prehĺbiť integráciu kapitálových trhov EÚ. Limit pre jednu infraštruktúru v pilotnom režime chcela zvýšiť zo šiestich na sto miliárd eur a zrušiť limity pre jednotlivé druhy cenných papierov. Na priamy dohľad orgánu ESMA chcela presunúť významné trhové infraštruktúry a všetkých poskytovateľov kryptoslužieb, nad ktorými dnes dohliadajú národné orgány, na Slovensku NBS. ECB vo svojom stanovisku z apríla 2026 navrhované limity podporila. Zdôraznila, že na zabránenie ďalšej roztrieštenosti bude nevyhnutné podporovať a v prípade potreby aj vynucovať vzájomnú prepojenosť a štandardizáciu platforiem.

Ministri financií EÚ sa pri limite rozhodli pre vyššie číslo. Na zasadnutí 9. novembra prijali bez rozpravy takzvané všeobecné smerovanie, teda spoločnú pozíciu Rady EÚ pre rokovania s parlamentom. Limit pre jednu infraštruktúru v bežnom režime pilotného rámca v nej zvýšili na 300 miliárd eur. Komisia by ho mohla delegovaným aktom, teda vlastným predpisom, ktorý dopĺňa alebo mení menej podstatné časti nariadenia, za istých podmienok znížiť alebo zvýšiť, najviac však na 500 miliárd eur. Zjednodušený režim pre malé infraštruktúry s limitom desať miliárd eur, ktorý navrhla už Komisia, Rada ponechala. Priamy dohľad ESMA, ktorý Komisia navrhla pre všetkých poskytovateľov kryptoslužieb, Rada naopak obmedzila len na tých najvýznamnejších.

Graf 2: Limit celkovej trhovej hodnoty finančných nástrojov na jednej trhovej infraštruktúre DLT v pilotnom režime (bežný režim), v miliardách eur: platné nariadenie (EÚ) 2022/858, návrh Európskej komisie zo 4. 12. 2025 a všeobecné smerovanie Rady EÚ z 9. 11. 2026 (delegovaným aktom by sa dal zvýšiť najviac na 500 mld. eur; zjednodušený režim pre malé infraštruktúry s limitom 10 mld. eur navrhuje Komisia aj Rada). Návrhy zatiaľ neplatia, rokovania s Európskym parlamentom ešte nezačali. Zdroj: EUR-Lex; Európska komisia (otázky a odpovede QANDA/25/2894); Rada EÚ (dok. 13779/26 REV 1; návrh zápisnice 15586/26 zo zasadnutia 9. 11. 2026). Spracovanie: redakcia.

Nie všetky štáty boli s pozíciou Rady spokojné. Belgicko ju podľa svojho vyhlásenia v návrhu zápisnice zo zasadnutia v tejto podobe nepodporilo a zdržalo sa. Prekážalo mu, že deväť významných trhových infraštruktúr ostane mimo priameho dohľadu ESMA. Dánsko podľa svojho vyhlásenia podporuje ciele balíka a ocenilo snahu o kompromis. Zároveň však upozornilo, že kompromis oslabuje schopnosť navrhovanej výkonnej rady ESMA konať efektívne. Česko privítalo obmedzenie priameho dohľadu ESMA na najvýznamnejších poskytovateľov kryptoslužieb aj „podstatné zlepšenie“ pilotného režimu. Zároveň však kritizovalo, že kompromis nie je dostatočne primeraný k menším trhom a že povinnosť pripojiť centrálne depozitáre mimo eurozóny na spoločnú infraštruktúru vyrovnania znevýhodňuje Česko ako krajinu mimo eurozóny.

Výhrady mala aj Lagardová. To, že sa Rada dohodla na pozícii k posilneniu dohľadu nad kapitálovými trhmi, v prejave privítala. Pozícia však podľa nej oslabuje schopnosť európskeho orgánu dohľadu prijímať účinné rozhodnutia a obsahuje priveľa výnimiek.

Posledné slovo zatiaľ nepadlo. Európsky parlament svoju pozíciu ešte nemá. Hospodársky a menový výbor (ECON) má o nej podľa portálu Regulation Tomorrow hlasovať 1. decembra. Až po hlasovaní výboru a potvrdení mandátu na rokovania môžu začať trojstranné rokovania parlamentu, Rady a Komisie, takzvané trialógy. Kedy by nové pravidlá mohli začať platiť, zatiaľ nie je známe.

Ako je na tom Slovensko

Národná banka Slovenska (NBS) na svojej stránke o tokenizácii upozorňuje, že tokenizácia prináša nové výzvy pre reguláciu a dohľad nad finančným trhom. Medzi ôsmimi trhovými infraštruktúrami DLT, ktoré majú podľa zoznamu ESMA povolenie v pilotnom režime, slovenská nie je. Prvé povolenie z tohto zoznamu dostal ešte v októbri 2024 centrálny depozitár v Prahe.

Česká národná banka 10. novembra oznámila, že prvý raz vydala svoje korunové dlhopisy v tokenizovanej podobe na infraštruktúre DLT centrálneho depozitára. Objem testovacích obchodov bol v desiatkach tisíc korún. „Centrálna banka musí byť pri tom od začiatku, aby jadrom vyrovnania boli peniaze centrálnej banky,“ uviedol v tlačovej správe guvernér Aleš Michl. Ako protiklad uviedol súkromné peniaze, napríklad stablecoiny, teda tokeny naviazané na hodnotu bežnej meny. Slovinsko vydalo svoj prvý digitálny štátny dlhopis už v júli 2024.

Medzi prvými účastníkmi trhu pripojenými na Pontes nie je žiadna slovenská banka. NBS je do projektu zapojená ako súčasť Eurosystému. Na rokovaniach o pravidlách sa Slovensko podieľa ako jeden z 27 členských štátov v Rade EÚ. V návrhu zápisnice z 9. novembra k pozícii Rady samostatné vyhlásenie nemá, vyhlásenia podali Belgicko, Česko a Dánsko.

Čo bude ďalej

Najbližšie termíny sú v kalendári. Do 27. novembra sa prijímajú nominácie do skupiny pre štandardy tokenizácie, na 1. decembra je naplánované hlasovanie výboru ECON. Do 11. decembra sa môžu firmy hlásiť do prvých pokusov Appia. V januári má skupina pre štandardy začať pracovať a 7. februára odíde Lagardová z ECB. Jej nástupcu vymenuje Európska rada, teda lídri EÚ.

Graf 3: Hlavné kroky Eurosystému a EÚ pri tokenizácii cenných papierov, 2023 – 2028; budúce kroky sú plánované. Zdroj: EUR-Lex, Európska komisia, ECB, ESM, Bundesbank, Clearstream, Rada EÚ, ESMA, Regulation Tomorrow (plánované hlasovanie ECON). Spracovanie: redakcia.

Tokenizácia je podľa Lagardovej pre Európu „obrovská príležitosť“. „Čas na jej využitie je však obmedzený,“ dodala.

Vysvetlivky

Tokenizácia – vydanie cenného papiera alebo iného aktíva v podobe digitálneho tokenu na blockchaine či inej distribuovanej databáze.

DLT – technológia distribuovanej databázy (distributed ledger technology), záznamy vedie viac počítačov naraz; blockchain je jej najznámejší druh.

Vyrovnanie – konečná výmena cenného papiera za peniaze po uzavretí obchodu.

Peniaze centrálnej banky – v tomto kontexte peniaze, ktoré banky držia na účtoch v centrálnej banke; nenesú riziko úpadku súkromnej firmy.

Eurosystém – Európska centrálna banka a národné centrálne banky krajín eurozóny vrátane NBS.

TARGET – služby Eurosystému na vyrovnanie platieb a cenných papierov v peniazoch centrálnej banky; veľké platby medzi bankami idú cez systém T2.

Pontes – platforma Eurosystému spustená 21. 9. 2026, ktorá prepája platformy DLT so službami TARGET.

Appia – iniciatíva Eurosystému, ktorá má do roku 2028 pripraviť plán integrovaného európskeho tokenizovaného trhu.

Pilotný režim DLT – nariadenie (EÚ) 2022/858, skúšobný režim pre trhové infraštruktúry DLT na obchodovanie s tokenizovanými finančnými nástrojmi a vyrovnanie obchodov s nimi; uplatňuje sa od 23. 3. 2023.

Centrálny depozitár – inštitúcia, ktorá vedie evidenciu cenných papierov a vyrovnáva obchody s nimi.

Centrálna protistrana – inštitúcia, ktorá sa pri obchode postaví medzi kupujúceho a predávajúceho a ručí za jeho dokončenie.

ESMA – Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, dohliada na kapitálové trhy EÚ.

MiCA – nariadenie EÚ o trhoch s kryptoaktívami (2023/1114); na kryptoaktíva, ktoré sú finančnými nástrojmi, sa nevzťahuje.

Stablecoin – token, ktorého hodnota je naviazaná na bežnú menu, napríklad na euro či dolár.

Všeobecné smerovanie – spoločná pozícia Rady EÚ, s ktorou vstupuje do rokovaní s Európskym parlamentom.

Delegovaný akt – predpis Európskej komisie, ktorým na základe splnomocnenia v legislatívnom akte EÚ (nariadení či smernici) dopĺňa alebo mení jeho menej podstatné časti.

Trialóg – neformálne rokovanie Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Komisie o konečnom znení predpisu.

Tento článok má výlučne informačný, vzdelávací a názorový charakter. Článok nie je investičným odporúčaním ani odporúčaním konkrétnej aplikácie či poskytovateľa. Nejde o investičné poradenstvo ani o odporúčanie na nákup, predaj, správu alebo držbu kryptomien či iných finančných aktív. Informácie v článku, názory, analýzy a hodnotenia nepredstavujú záruku budúceho výnosu ani prísľub zisku, pričom investovanie do kryptoaktív je vysoko rizikové a môže viesť k strate investovaných prostriedkov. Každý investor by mal svoje rozhodnutia robiť na základe vlastného posúdenia a zodpovedá za ne samostatne bez akejkoľvek spoluzodpovednosti prevádzkovateľa spravodajského webového portálu alebo autora článku.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab