NATO dalo zelenú na zostrel ruskej strely. Pilot Gripenu bol pripravený páliť, v poslednej chvíli však nastal zvrat
Švédsky pilot stíhačky JAS 39 Gripen dostal 20. novembra povolenie zostreliť nad Poľskom objekt, ktorý pravdepodobne predstavoval ruskú strelu s plochou dráhou letu Ch-101. Pre mimoriadne nepriaznivé počasie však nedokázal cieľ spoľahlivo identifikovať, a preto nevystrelil. Incident sa odohral počas rozsiahleho ruského útoku na Ukrajinu, pri ktorom poľský vzdušný priestor narušili tri objekty.
Video
Ruský dron zasiahol bytovku v Dymeri pri Kyjeve
Zdroj: Reuters/State Emergency Service of Ukraine in Kyiv region
Informoval o tom operačný veliteľ poľských ozbrojených síl, generálporučík Ireneusz Nowak, v rozhovore pre denník Rzeczpospolita.
Podľa Nowaka švédsky pilot nedokázal podozrivý objekt identifikovať ani vizuálne, ani pomocou palubných elektrooptických systémov. Stíhačky Gripen pritom pôsobili pod velením Spojeného centra vzdušných operácií NATO v nemeckom Uedeme, ktoré povolilo zásah za predpokladu splnenia podmienok na identifikáciu cieľa.
Švédske lietadlá sa zúčastňovali na dvojmesačnej misii NATO zameranej na ochranu poľského vzdušného priestoru. Hoci mali svoju hlavnú základňu vo Švédsku, podľa švédskych ozbrojených síl mohli operovať aj z predsunutého letiska v Poľsku.
Poľská armáda sledovala 11 podozrivých objektov
Počas ruského útoku na Ukrajinu z 20. novembra zaznamenali poľské ozbrojené sily 11 potenciálne nebezpečných vzdušných objektov. Tri z nich prenikli do poľského vzdušného priestoru.
Na ich zachytenie vzlietli dve švédske stíhačky Gripen a dve poľské F-16. Operáciu podporovalo lietadlo včasnej výstrahy Saab 340, holandské tankovacie lietadlo a pozemné systémy protivzdušnej obrany.
Nowak uviedol, že poľské jednotky dostávali informácie o sledovaných objektoch aj z Ukrajiny prostredníctvom systému vzdušného prieskumu Virazh.
Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz predtým informoval, že počas útoku dopadli na poľské územie dve ruské strely a pravdepodobne aj dron s prúdovým pohonom. Incidenty si podľa dostupných informácií nevyžiadali žiadnych zranených.
Nejde o prvý prípad, keď lietadlá NATO zasahovali proti ruským vzdušným hrozbám nad územím členského štátu. V septembri 2025 poľské a holandské stíhačky zostrelili ruské drony, ktoré narušili poľský vzdušný priestor počas rozsiahleho útoku na Ukrajinu. Išlo o prvé známe použitie sily členskými štátmi NATO proti ruským vzdušným hrozbám počas plnohodnotnej invázie na Ukrajinu.
Tusk nevylučuje úmyselnú ruskú provokáciu
Poľský premiér Donald Tusk označil novembrové narušenia vzdušného priestoru za možnú zámernú provokáciu Moskvy. Podľa agentúry Reuters upozornil, že ich načasovanie pravdepodobne nebolo náhodné, keďže v rovnakom období prebiehali vojenské cvičenia európskych spojencov Ukrajiny.
Na incident reagoval aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý 21. novembra navštívil Varšavu.
„Môžem zaručiť, že NATO bude brániť každý centimeter poľského územia,“ vyhlásil Rutte podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na poľskú tlačovú agentúru.
Rutte označil incident za nebezpečný a zdôraznil, že jeho okolnosti sa stále vyšetrujú. Vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe, generál Alexus Grynkewich, má podľa neho posúdiť možné hrozby pre obranné a odstrašujúce schopnosti aliancie. V prípade potreby navrhne príslušné úpravy.
Poľsko zároveň plánuje požiadať o dodatočné sily a kapacity pre operáciu NATO Eastern Sentry, ktorej cieľom je posilniť obranu východného krídla aliancie.
NATO bude o incidente rokovať v Bruseli
Narušenie poľského vzdušného priestoru odsúdil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Upozornil, že ruské útoky na Ukrajinu predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre celú Európu.
„Zatiaľ čo sa Moskva pokúša iniciovať diskusie o novej bezpečnostnej architektúre Európy, ruské rakety a drony priamo podkopávajú existujúci bezpečnostný poriadok v Európe,“ uviedol Sybiha vo vyhlásení, o ktorom 20. novembra informoval Poľský rozhlas.
Ukrajinský minister vyzval na zvýšenie tlaku na Rusko a posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Zdôraznil, že pomoc Ukrajine zároveň prispieva k ochrane členských štátov NATO. Kyjev podľa neho spolupracuje s Varšavou na vyšetrovaní incidentov a predchádzaní podobným udalostiam.
Severoatlantická rada NATO sa má podľa agentúry Reuters stretnúť 23. novembra v Bruseli, kde bude rokovať o narušení poľského vzdušného priestoru a reakcii aliancie na ruské hrozby pozdĺž jej východného krídla.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗