Viac plynu, menej rozumu. Česko povolilo vodičom 150 km/h, výsledok sa obrátil proti nim. Čo to znamená pre nás?
Česko testuje, koľko premávka znesie. Na jednom úseku diaľnice zvýšilo povolenú rýchlosť na 150 km/h. Zatiaľ čo nemeckí vodiči slovo limit ani nemajú v slovníku, Rakúšania idú opačným smerom a spomaľujú. Ako by podobné riešenie vyzeralo u nás?
Video
Práce na D2 v lamačskom úseku počas apríla 2026.
Autor: Michal Feik
Česi povolili vodičom opraty a na úseku ich D3 medzi obcou Tábor a Českými Budejovicami zvýšili maximálnu povolenú rýchlosť. Šoféri tak na 47 kilometrovej časti môžu pridať z bežných 130 km/h na 150 km/h. Limit sa mení podľa počasia - vrátane viditeľnosti, stavu povrchu diaľnice a hustoty premávky. Pokiaľ sa jeden z parametrov zhorší, rýchlosť zmenia nainštalované elektronické dopravné značky pokojne aj na 100 km/h. Systém dynamického značenia využíva 42 dopravných tabúľ.
Pravidlo v tomto úseku nie je zavedené náhodou. Trasa ja ideálna na monitorovanie, pretože je to pomerne nový úsek, teda má vhodnú vozovku. Zároveň je to súvislá diaľnica s viacerými dopravnými vstupmi a výjazdmi, čím do testu vstupujú potrebné reakcie vodičov.
Ušetrené minúty, vyššie riziko nehody
Pilotný projekt skúša, či sa dá rýchlou jazdou ušetriť čas - bez ohrozenia motoristov. Ak by sa experiment osvedčil, vyššiu rýchlosť by mohli zaviesť aj na ďalších úsekoch. Medzi spomínanými adeptami boli najmä D1 medzi Přerovom a Ostravou a D11 pri Hradci Králové.
Vyššia rýchlosť zatiaľ platí rok, pričom podľa dát českej polície v úseku nedošlo ku katastrofám, nehodovosť sa nijak zvlášť nezvýšila. Na druhej strane to však nevypovedá o tom, či sa stal úsek bezpečnejší či o úspechu riešenia. Termín monitorovania predĺžili do konca tohto roka, hoci malo skončiť v máji. Sledovanie neprinieslo dostatok vhodných informácií na vyhodnotenie, či ide o udržateľné riešenie.
Slovenské diaľnice majú dnes limit na 130 km/h, no v stopách odvážneho Česka zatiaľ nejdeme. Podľa dopravného inžiniera Michala Feika takáto zmena ani nemôže byť zavedená plošne. Problémom je v prvom rade to, že naša cestná sieť nie je všade na extrémne rýchlosti prispôsobená.
„Každý úsek musí spĺňať technické parametre zodpovedajúce návrhovej rýchlosti minimálne 140 až 150 km/h - teda veľké polomery zákrut, mierne stúpania a klesania či dostatočné rozhľadové pomery. Vozovka musí mať bezchybný povrch s vysokou drsnosťou a účinným odvodnením, ktoré minimalizuje riziko šmyku,” vysvetlil Feik s tým, že kandidátmi sú niektoré časti diaľnice D1 medzi Trnavou a Trenčínom, a vybrané úseky D1 pri Poprade.
Ďalšou podmienkou je aj nahusto rozložené značenie na riadenie dopravy, asi každé dva kilometre. Tak ako to spravili Česi - s premenlivými tabuľami. Tie by mali byť podľa odborníka doplnené meteostanicami ktoré by sledovali poľadovicu, bočný vietor, či intenzívny dážď.
Feik považuje za dôležité aj kamery s detekciou nehôd, či odolnejšie zvodidlá, ktoré dokážu zachytiť aj ťažšie vozidlo alebo silnejší náraz. To si vyžaduje značné investície, čo pri už teraz komplikovanej výstavbe diaľničnej siete nevyzerá reálne. Podľa odborníka je tiež otázne, či by mali ekonomický zmysel a boli efektívne.
Najmä úspora času pri vyššej rýchlosti môže byť lákavá predstava aj pre slovenských vodičov. Podľa Feika je však minimálna. „Teoreticky 37 sekúnd na 10 km, no výrazne zvyšuje kinetickú energiu vozidla a neúmerne predlžuje dráhu zastavenia,” potvrdil.
Naše diaľnice nie sú pripravené
Pri 150 km/h prejde auto počas toho, kým vodič zareaguje 41,7 metra. „Brzdná dráha sa predĺži na asi 108 metrov, čo je spolu viac ako 150 m. Vozidlo idúce rýchlosťou 150 km/h má v mieste, kde auto idúce rýchlosťou 130 km/h už úplne zastavilo, stále zostatkovú rýchlosť približne 75 km/h,” vysvetlil Feik s tým, že aj mierne zvýšenie rýchlost a pár chýbajúcich metrov môže rozhodnúť o tom, či vodič spôsobí závažnú nehodu.
Auto idúce takou rýchlosťou má pri nehode približne o tretinu silnejší náraz, lebo pri brzdení potrebuje rozptýliť viac energie. „Náraz pri takejto rýchlosti môže prekročiť konštrukčné možnosti deformačných zón bežných automobilov a výrazne znížiť šancu posádky na prežitie,” objasnil Feik.
Foto:
FB/Podkarpacki Urząd Wojewódzki w Rzeszowie
Ilustračný záber. Výstavba viaduktu ES-26, ktorý je súčasťou poľskej rýchlostnej cesty S19.
Dáta Čechov ukázali, že vyšší limit paradoxne nepriniesol disciplínu. Namiesto toho podporil porušovanie pravidiel – v ľavom pruhu podľa meraní českého úseku prekračuje povolenú rýchlosť viac ako 40 percent z nich.
Priemernú rýchlosť znižuje hustota dopravy, predbiehajúce kamióny a dopravné obmedzenia. Za prvých šesť mesiacov na českého pokusu na 47-kilometrovom úseku vodič pri rýchlosti 150 km/h ušetril oproti jazde 130 km/h necelé tri minúty. To nie je práve dramatická zmena.
Pár minútová úspora však podľa Feika narazí hneď pri rannej či poobednej špičke. „Motorista najviac času nestráca tým, že na diaľnici jazdí 130 namiesto 150 km/h, ale státím v kolónach, na križovatkách, pred semaformi či pri prejazde obcami. Každé zbytočné zastavenie a následné rozbiehanie predlžuje cestovný čas,” uzavrel.
Motoristi ani nešli neustále najvyššou rýchlosťou, iba približne 39 percent času. Na diaľničných tabuliach svietilo 150 km/h počas 269 dní. Potvrdil to Adam Koloušek z českého Riaditeľstva ciest a diaľnic (ŘSD). Znamená to, že vodiči mohli ísť rýchlejšie približne tri štvrtiny roka, no nie v zimných mesiacoch.
Zároveň je tu aj riziko takzvaného efektu prenesenia rýchlosti. „Vodiči po opustení rýchleho úseku podvedome udržiavajú vyššie tempo aj na cestách nižších tried,” podotkol Feik. Vyššia rýchlosť prináša aj väčšie riziko. Bez automatického merania rýchlosti zvyknú podľa experta vodiči menej dodržiavať znížené limity, najmä keď prší alebo je zlá viditeľnosť a nehrozí im pokuta.
V Nemecku na diaľnici aj 300 km/h
Nemecko napríklad na diaľnici rýchlostný limit v podstate nemá. Platí tam odporúčaná rýchlosť 130 km/h, čo však nie je zákonný strop. Na úsekoch, kde nie je rýchlosť obmedzená dopravnou značkou, môžu ísť motoristi rýchlosťou akú im dovolí ich auto a zodpovednosť.
Anketa
Mali by Slovenské diaľnice zvýšiť maximálnu povolenú rýchlosť na 150 km/h?
Celkovo hlasov: 14
Neobmedzená rýchlosť na nemeckých diaľniciach však už dlhšie vyvoláva otázky aj z pohľadu životného prostredia. Dokonca aj nemecký autoklub ADAC v prieskume z roku 2026 zistil, že 56 percent jeho členov podporuje zavedenie všeobecného limitu.
Podľa nemeckého Spolkového úradu pre životné prostredie by zavedenie rýchlostného limitu 130 km/h na diaľniciach a 100 km/h na ostatných cestách mimo obcí pomohlo znížiť emisie skleníkových plynov v cestnej doprave o 2,2 percenta. Vyššia rýchlosť znamená spravidla aj vyššiu spotrebu paliva a viac emisií CO₂.
„Pri rýchlosti 150 km/h zvyšuje spotrebu paliva o 15 až 20 percent v porovnaní s jazdou rýchlosťou 130 km/h. Zvyšovať sa môže aj produkcia oxidov dusíka (NOx) a pevných častíc z opotrebenia pneumatík a bŕzd,” pripomenul Feik.
Ak sa pozrieme na ostatné krajiny Európy, ich tendencie sú skôr opačné - v súlade so zelenými cieľmi Bruselu rýchlosť znížilo napríklad susedné Rakúsko. Na niektorých úsekoch krajiny platí podľa enviro systému IG-L (Immissionsschutzgesetz-Luft) 100 km/h celoročne, inde sa mení podľa toho aká je kvalita ovzdušia vzhľadom na rozptyl škodlivín. Na diaľnici A1 v spolkovej krajine Salzbursko je environmentálny limit dokonca 80 km/h.
Rakúšania prihliadajú nielen na efektivitu a bezpečnosť pri nižšej rýchlosti, ale aj na zaťažovanie prostredia výparmi z áut. Nejde pritom iba o zvieratá či zeleň, ale aj o zvýšený hluk či dosahy na zdravie ľudí žijúcich v okolí diaľnic. „Z environmentálneho hľadiska je preto zvyšovanie rýchlosti neobhájiteľné, pretože prináša okamžité zvýšenie uhlíkovej stopy bez reálneho ekonomického prínosu,” skonštatoval Feik.
Tomáš Ferenčák, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti pripomenul, že aj Slovensko malo podobné rýchlostné skúšky. „Medzi Popradom a Spišským Štvrtkom sa testovala jazda rýchlosťou 140 km/h. Výsledok ukázal aj jednu z nevýhod opatrenia – časová úspora nemusí byť taká veľká, ako vodič očakáva,” vysvetlil s odvolaním sa na zápchy, počasie aj ďalšie faktory, ktoré aj podľa Feika jednoducho znemožnia ísť plynulo vysokou rýchlosťou.
Foto:
NDS
Ilustračný záber. Most Čedačka - diaľnica D3
Odhliadnuc od domácich či zahraničných testov, podľa odborníkov zvýšenie limitu nezlepší plynulosť premávky, naopak ju môže zhoršiť. „Jedným z najväčších nepriateľov plynulosti sú veľké rozdiely v rýchlostiach vozidiel. Nákladiaky jazdia spravidla rýchlosťou 80 až 90 km/h, bežné autá 110 až 130 km/h. Ak časť vodičov zrýchli na 150 km/h, rozdiel oproti kamiónom môže dosiahnuť až 70 km/h. Rýchlo idúce vozidlá v ľavom jazdnom pruhu musia prudko brzdiť za pomalšími autami, ktoré predbiehajú kamióny, opísal odborník vznik takzvaných
fantómových kolón.
Dáta síce hovoria o niekoľko ušetrených minútach, to však podľa viacerých zistení nekompenzuje vyššie náklady na palivo, zvýšené opotrebenie vozidla ani väčšiu psychickú únavu vodiča z toho, že sa musí viac sústrediť.
„Práve preto má oveľa väčší zmysel investovať do výstavby obchvatov, mimoúrovňových križovatiek, odstraňovania kapacitných obmedzení a inteligentného riadenia dopravy. Takéto opatrenia prinášajú reálne časové úspory, zvyšujú bezpečnosť a zlepšujú plynulosť premávky pre všetkých vodičov, nielen pre tých, ktorí chcú jazdiť rýchlejšie. Cieľom dopravnej politiky by mal byť čo najkratší, najplynulejší a najbezpečnejší čas cestovania,” uzavrel Feik.
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗