Nanoplasty podporili rast nádorov hrubého čreva u myší, zistili vedci

Myši vystavené nanoplastom mali takmer dvojnásobný počet nádorov hrubého čreva. Vedci navrhujú mechanizmus, ktorý môže vysvetľovať prečo.

V priemere päť nádorov na myš oproti deviatim. Takýto rozdiel zaznamenali čínski vedci pri experimentoch na myšiach, ktorým chemicky vyvolali rakovinu hrubého čreva. Zvieratá v oboch skupinách prešli rovnakým postupom, no jedna skupina navyše prijímala polystyrénové nanoplasty. Rozdiel v počte nádorov bol štatisticky významný. Vyšetrenia zároveň potvrdili vyššiu aktivitu nádorových buniek u zvierat vystavených plastovým časticiam.

Štúdia publikovaná v odbornom časopise Molecular Cancer naznačuje, akým spôsobom môžu drobné plastové častice podporovať rozvoj rakoviny. Výskumníci z nemocnice Xiangya pri čínskej Central South University zistili, že nanoplasty môžu narušiť črevné baktérie a tým oslabiť prirodzenú obranu organizmu proti nádorom.

Plastové častice poškodili črevnú výstelku

Výskumníci pracovali s polystyrénovými nanoplastmi s priemernou veľkosťou približne 50 nanometrov. Sú teda približne tisíckrát menšie, než je hrúbka ľudského vlasu. Polystyrén sa bežne využíva pri výrobe jednorazových pohárov či potravinových obalov a jeho postupným rozpadom môžu v prostredí vznikať čoraz menšie plastové častice.

Experiment trval 14 týždňov a pri hlavnom porovnaní počtu nádorov vedci sledovali šesť myší v každej skupine. Rakovinové zmeny vyvolali pomocou azoxymetánu a opakovaného podávania dextránsulfátu sodného, ktorý poškodzuje črevnú výstelku a spôsobuje zápal. Jedna skupina následne dostávala do pitnej vody aj polystyrénové nanoplasty s koncentráciou 10 miligramov na mililiter.

Podrobnejšie vyšetrenia odhalili, že plastové častice sa hromadili predovšetkým v hrubom čreve, kde poškodzovali mikroklky. Tieto drobné výbežky na povrchu črevných buniek pomáhajú pri vstrebávaní látok a ich narušenie môže meniť podmienky v črevách.

Poškodenie mikroklkov sa pritom objavilo aj u myší, ktorým rakovinu nevyvolali. Vedci u nich nezaznamenali výrazný zápal hrubého čreva. Plastové častice teda dokázali narušiť črevnú výstelku aj bez zjavnej zápalovej reakcie.

Zaujímavý bol aj ďalší výsledok. Pri trojmesačných laboratórnych testoch nanoplasty neurýchľovali delenie skúmaných rakovinových buniek a nevyvolali ani zhubnú premenu zdravých črevných buniek. Testy sa však zameriavali najmä na delenie buniek a ich schopnosť rásť bez prichytenia k podkladu. Iné možné účinky, napríklad zmeny pohyblivosti buniek či ich metabolizmu, zostali mimo rozsahu experimentu.

Z čriev ubudla prospešná baktéria

Pri analýze črevného mikrobiómu objavili vedci výrazný pokles baktérie Faecalibaculum rodentium. Tá sa prirodzene vyskytuje v črevách hlodavcov a pomáha udržiavať zdravé črevné prostredie. Jej úbytok sprevádzala aj nižšia produkcia kyseliny propiónovej, ktorá vzniká pri spracovaní potravy črevnými mikroorganizmami.

Kyselina propiónová patrí medzi mastné kyseliny s krátkym reťazcom a okrem metabolizmu ovplyvňuje aj fungovanie imunitného systému. U myší vystavených nanoplastom jej hladina výrazne klesla. Rozdiel oproti kontrolnej skupine bol štatisticky významný.

Znížené množstvo tejto látky sa následne prejavilo slabšou aktivitou imunitných buniek Th17 a poklesom produkcie molekuly IL-17A. V skúmanom modeli rakoviny tieto zmeny oslabili procesy, ktorými imunitný systém brzdí rast nádorov. Pri iných typoch rakoviny však môžu bunky Th17 pôsobiť aj opačne, preto ich nemožno všeobecne označiť za ochranné.

Vedci sa rozhodli overiť, či je možné tento proces zvrátiť. Keď myšiam doplnili baktériu F. rodentium alebo podávali propionát, počet nádorov klesol. Pri ďalšom pokuse zablokovali molekulu IL-17A, čím ochranný účinok baktérie oslabili.

Tieto výsledky podporujú predpoklad, že nanoplasty môžu ovplyvňovať rast nádorov prostredníctvom črevného mikrobiómu. Otázkou však zostáva, prečo plastové častice spôsobujú úbytok práve F. rodentium. Vedci zatiaľ nevedia, či ju poškodzujú priamo, alebo menia podmienky, v ktorých žije.

Mikroplasty objavili aj v ľudských nádoroch

Výskumníci skúmali aj vzorky od pacientov s rakovinou hrubého čreva a konečníka. Celkovo uvádzajú 28 pacientov, pričom pri jednotlivých analýzach použili 12 vzoriek nádorového tkaniva, 12 vzoriek krvi a štyri nádorové vzorky na podrobnejšie chemické vyšetrenie.

V tkanivách aj krvi identifikovali viacero druhov plastov. Okrem polystyrénu sa objavil polyetylén či polyvinylchlorid. Pri štyroch podrobnejšie skúmaných vzorkách vedci pozorovali možnú súvislosť medzi vyšším množstvom plastov a kratším prežívaním pacientov. Takýto malý súbor však neumožňuje spoľahlivo hodnotiť vzťah medzi množstvom plastov a prognózou ochorenia.

Autori tiež skúmali súvislosť medzi zastúpením mikroplastov a ukazovateľom Ki-67, ktorý vypovedá o tom, aký podiel nádorových buniek sa aktívne delí.

Na prítomnosť plastových častíc v nádoroch upozornil už výskum z roku 2025. Vedci vtedy zaznamenali vyššie koncentrácie mikroplastov v nádorovom tkanive hrubého čreva než v okolitom zdravom tkanive.

Novozélandský chirurg Frank Frizelle z University of Otago, ktorý sa na najnovšej štúdii nepodieľal, upozornil pre The Washington Post na ďalšiu možnosť. Podľa jeho úvah môžu plastové častice narúšať ochrannú hlienovú vrstvu hrubého čreva. Škodlivým mikróbom a toxínom by sa tak otvorila cesta k črevnej stene.

Frizelleho hypotéza zatiaľ nebola potvrdená, no zapadá do širšieho výskumu poškodzovania črevnej bariéry plastovými časticami. Takéto narušenie by mohlo mať význam aj pri rakovine hrubého čreva, ktorej výskyt medzi ľuďmi mladšími ako 50 rokov v posledných desaťročiach rastie.

Myši dostávali obrovskú dávku nanoplastov

Pri hodnotení výsledkov je však potrebná opatrnosť. Výskumníci pracovali s relatívne malým počtom zvierat a používali model, v ktorom rakovinu cielene vyvolali chemickými látkami. Zatiaľ nie je známe, či by nanoplasty podobným spôsobom ovplyvňovali aj zdravé črevá človeka pri bežnom príjme plastových častíc z potravy a vody.

Ďalším problémom je samotná baktéria Faecalibaculum rodentium. Prirodzene obýva črevá hlodavcov, zatiaľ čo v ľudských črevách sa vyskytujú iné, príbuzné mikroorganizmy. To znamená, že ani mechanizmus objavený u myší nemusí fungovať u ľudí úplne rovnako.

Najväčší rozdiel však predstavuje dávkovanie.

Myši prijímali približne 2 000 až 2 500 miligramov nanoplastov na kilogram telesnej hmotnosti denne. Autori štúdie tento údaj porovnali s odhadom ľudského príjmu 0,2 až 14 miligramov na kilogram denne. Tento odhad však vychádza zo starších výpočtov expozície mikroplastom, nie z presného merania príjmu samotných nanoplastov.

Navyše aj pôvodné odhady množstva plastov prijímaných človekom sú predmetom odbornej diskusie. Štúdia z roku 2021 pracovala s rozmedzím 0,1 až 5 gramov mikroplastov týždenne. Neskoršie analýzy upozornili, že horná hranica môže byť nadhodnotená o niekoľko rádov. Priame porovnanie s nanoplastmi použitými v laboratóriu je preto problematické.

Výskum tak zatiaľ nedokazuje, že bežný príjem nanoplastov u človeka podporuje rakovinu hrubého čreva. Preukazuje však zvýšený počet nádorov v konkrétnom myšacom modeli a ponúka biologické vysvetlenie tohto výsledku. Na posúdenie skutočného rizika bude potrebné experimenty zopakovať pri podstatne nižších koncentráciách. V aktuálnej štúdii totiž každá myš prijímala priemerne približne 50 miligramov polystyrénových nanoplastov denne.

内容来自 Pravda - Veda a technika (VAT),版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab