Rusko chce vytlačiť NATO z bývalých sovietskych republík. Plán vyvolal poplach na Kaukaze

Ruské požiadavky v rámci rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine by mohli výrazne zasiahnuť aj do bezpečnostnej spolupráce NATO s krajinami južného Kaukazu a Strednej Ázie. Moskva podľa medializovaných informácií požaduje návrat vojenskej prítomnosti aliancie na úroveň z roku 1997. Odborníci upozorňujú, že takýto krok by mohol obmedziť nezávislosť zahraničnej politiky bývalých sovietskych republík.

Americkí a gruzínski vojaci na vojenskom cvičení Agile Spirit v Gruzínsku.

Nová americká iniciatíva zameraná na obnovenie rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine vyvolala pozornosť aj v krajinách, ktoré nie sú priamo zapojené do konfliktu. Predstavitelia a bezpečnostní analytici v Strednej Ázii a na južnom Kaukaze sledujú najmä možné dôsledky ruských požiadaviek na budúce pôsobenie NATO v týchto regiónoch.

Denník The New York Times 13. novembra informoval o ruskom rokovacom dokumente, ktorý opakuje dlhodobú požiadavku Moskvy na stiahnutie síl NATO do pozícií z roku 1997. Dokument mal podľa dostupných informácií kolovať počas mierových rokovaní predstaviteľov USA, Ruska a Ukrajiny v Abú Zabí 10. a 11. novembra.

Prípadné prijatie takejto požiadavky by neovplyvnilo iba vojenskú prítomnosť aliancie v Európe, ale mohlo by zasiahnuť aj jej partnerstvá s krajinami bývalého Sovietskeho zväzu, upozorňuje Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL). Dosiahnutie dohody však zatiaľ zostáva neisté.

Video

Elektronický boj: nemeckí vojaci sa z Litvy pozerajú do Ruska

Nemecká brigáda v Litve bude pomocou prostriedkov elektronického boja monitorovať ruský Kaliningrad a Bielorusko.

Zdroj: Reuters

Spolupráca s NATO trvá viac ako tri desaťročia

Bezpečnostné vzťahy NATO s krajinami južného Kaukazu a Strednej Ázie sa začali rozvíjať v roku 1994, keď sa Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Turkménsko a Uzbekistan zapojili do programu Partnerstvo za mier. Tadžikistan sa pridal v roku 2002.

Program umožňuje spoluprácu s alianciou bez potreby členstva v NATO. Postupne sa rozšíril o vojenský výcvik, ochranu hraníc, boj proti terorizmu, kybernetickú bezpečnosť či modernizáciu ozbrojených síl.

V minulosti Gruzínsko a Kazachstan pravidelne hostili mnohonárodné vojenské cvičenia. Spojené štáty mali zároveň vojenské zariadenia v Uzbekistane a Kirgizsku. Tieto základne sú už zatvorené a spomínané cvičenia sa neuskutočňujú. Bezpečnostná spolupráca však pokračuje, hoci vzťahy medzi Washingtonom a Tbilisi sa výrazne zhoršili.

Gruzínsko naďalej spolupracuje s NATO v oblasti kybernetickej bezpečnosti, špeciálnych jednotiek a krízového riadenia. Arménsko a Azerbajdžan udržiavajú užšie zamerané partnerstvá. Stredoázijské štáty využívajú spoluprácu predovšetkým na odborné vojenské vzdelávanie a rozširovanie bezpečnostných vzťahov aj mimo tradičných partnerov.

Bývalý náčelník gruzínskeho generálneho štábu Vachtang Kapanadze, ktorý pôsobil aj ako vojenský predstaviteľ pri NATO a Európskej únii, upozornil, že obmedzenie spolupráce by tieto krajiny pripravilo o prístup k alternatívnym vojenským skúsenostiam, výcviku a západným štandardom.

Podľa Kapanadzeho by oslabenie partnerstiev mohlo viesť k tomu, že dotknuté štáty začnú hľadať ďalších bezpečnostných partnerov, najmä Rusko alebo Čínu.

NATO odmieta rozhodovanie o partnerstvách bez dotknutých krajín

Severoatlantická aliancia v reakcii na otázky Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) zdôraznila, že o budúcnosti jej partnerstiev nemôžu rozhodovať tretie krajiny.

„Akékoľvek rozhodnutie o ďalšom vývoji týchto partnerstiev patrí výlučne do právomoci spojencov NATO a príslušných partnerských krajín,“ uviedol predstaviteľ aliancie v písomnom stanovisku.

Kapanadze predpokladá, že NATO sa bude snažiť túto zásadu zachovať. Rozhodujúca však podľa neho bude politická jednota členských štátov, predovšetkým medzi Spojenými štátmi a európskymi spojencami.

Zdôraznil tiež, že dôveryhodnosť aliancie závisí od schopnosti zabrániť tomu, aby sa menšie krajiny stali predmetom vyjednávania medzi veľmocami. Akákoľvek dohoda týkajúca sa Ukrajiny, Gruzínska alebo ďalších postsovietskych štátov by podľa neho mala rešpektovať ich suverenitu a právo samostatne rozhodovať o bezpečnostnej a zahraničnej politike.

V Strednej Ázii zaznievajú obavy o suverenitu

Vlády krajín Strednej Ázie a južného Kaukazu sa k uniknutému ruskému dokumentu zatiaľ verejne nevyjadrili. Nie je ani jasné, či Moskva o svojich požiadavkách tieto štáty oficiálne informovala pred rokovaniami v Abú Zabí.

Kritické reakcie však zaznievajú od odborníkov v Kirgizsku, ktoré s Ruskom udržiava úzke obchodné a bezpečnostné vzťahy a je členom Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) vedenej Moskvou.

Kirgizský politológ Emil Džorojev pre kirgizskú redakciu RFE/RL uviedol, že ruské požiadavky zasahujú do základných práv nezávislých štátov.

„Podkopáva to suverenitu krajín Strednej Ázie. Predovšetkým ide o pokus obmedziť ich právo určovať a formulovať vlastnú nezávislú zahraničnú politiku a samostatne rozhodovať o tom, s kým budú spolupracovať,“ vyhlásil.

Džorojev neočakáva, že Kirgizsko alebo susedné štáty podajú oficiálne diplomatické protesty. Ich predstavitelia by však podľa neho mali tieto otázky otvárať priamo na rokovaniach s Moskvou a jasne odmietnuť zásahy do svojho rozhodovania.

Bývalý kirgizský veľvyslanec v Spojených štátoch Bakyt Amanbajev zastáva ešte dôraznejší postoj. Podľa neho nemá Rusko právo určovať zahraničnopolitické smerovanie stredoázijských republík a samotné mlčanie ich vlád nie je dostatočnou reakciou.

„Bolo by úplne namieste, aby sa ministri zahraničných vecí krajín Strednej Ázie stretli a sformulovali jasné a konkrétne stanovisko,“ povedal Amanbajev pre RFE/RL.

内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab