Majú toľko obyvateľov ako Slovensko, ale štyrikrát viac hráčov. Za 15 rokov urobili brutálny pokrok. Čo robia inak?

Krajina s takmer rovnakým počtom obyvateľov ako Slovensko, s neporovnateľne drsnejšími zimami a obrovskou vášňou pre lyžovanie. Ešte pred niekoľkými rokmi sa jej futbalisti nedokázali prebojovať ani na majstrovstvá Európy. Dnes zdolávajú najlepšie mužstvá na svete.

Nórski futbalisti po návrate s MS si takto ,,zaveslovali" so svojimi fanúšikmi v centre Osla.

Má Erlinga Haalanda, jedného z najlepších útočníkov pod slnkom. Ale za jej vzostupom je viac ako len výnimočný talent rodeného kanoniera.

V utorok večer prehrávali Nóri v Kodani po štrnástich minútach už 0:2, zdalo sa, že do štvrťfinále Ligy národov postúpia Dáni. Hostia však skóre otočili a v šiestej minúte nadstaveného času rozhodol z pokutového kopu o ich víťazstve 3:2 práve Haaland.

,,Je to jeden z najbláznivejších rokov, aké som vo futbale zažil," vravel po stretnutí útočník Manchestru City pre nórsku televíziu TV2.

Mal na to milión dôvodov. Pred rokom Nóri zavŕšili kvalifikáciu na majstrovstvá sveta triumfom 4:1 nad Talianskom na milánskom San Sire. Vyhrali všetkých osem zápasov, nastrieľali 37 gólov, o osem viac ako ktorékoľvek iné európske mužstvo.

Na svetovom šampionáte zdolali Brazíliu a zastavili sa až vo štvrťfinále, v ktorom podľahli Angličanom 1:2 po predĺžení. V lete bolo v ich nominácii sedemnásť futbalistov zo štyroch najlepších európskych líg.

A to všetko v krajine, ktorá medzi rokmi 2000 a 2026 nehrala na jedinom veľkom mužskom futbalovom turnaji.

Kedysi hrali na ľade

Hakon Grottland začal pracovať pre Nórsky futbalový zväz v lete 2010. Spomína si, že všade, kam prišiel, sa hovorilo o majstrovstvách sveta vo Francúzsku 1998.

Nórov vraj unavovalo neustále spomínať na slávne víťazstvo nad Brazíliou či na generáciu Oleho Gunnara Solskjaera a Toreho Andrého Floa.

Domáci futbal stagnoval a neprichádzali hráči, ktorí by sa kvalitou vyrovnali svojim predchodcom. Grottland, dnes šéf rozvoja hráčov a trénerov na nórskom zväze, vidí začiatky súčasného úspechu ešte v období pred svojím nástupom do funkcie.

Nóri začali masívne investovať do umelej trávy. V krajine, kde na mnohých miestach leží sneh niekoľko mesiacov v roku, to zásadne zmenilo možnosti prípravy. Len v sezónach 2016 až 2025 vybudovali 539 nových ihrísk s umelým povrchom, ďalších 586 zrekonštruovali.

,,V mojich časoch sme v zime hrávali na príšerných škvárových ihriskách, na ľade a podobne," spomínal Grottland pre BBC.

Kvalita hracej plochy napokon významne ovplyvnila charakter nórskeho futbalu. Kým v minulosti produkoval najmä fyzicky disponovaných hráčov, ktorí sa dobre cítili v osobných súbojoch a vo vzduchu, dnes vychováva čoraz viac technicky zdatných futbalistov.

Na kvalitnom povrchu možno aj v decembri nacvičovať kombinácie na malom priestore, pracovať na prvom dotyku či zdokonaľovať individuálne zručnosti.

Grottland dokonca s istým nadhľadom priznáva, že zmena futbalového myslenia zašla v Nórsku tak ďaleko, až krajina začína pociťovať nedostatok kvalitných obrancov.

Ihriská vďaka tipujúcim

Kde na to všetko berú Nóri peniaze? Odpovede by sme prirodzene mohli hľadať v bohatstve krajiny, ktorá celé desaťročia profituje z ťažby ropy a zemného plynu. Nórsko však má aj veľmi zaujímavý systém financovania športu.

Významná časť prostriedkov pochádza zo zisku štátnej lotériovej a stávkovej spoločnosti Norsk Tipping. Až 64 percent z jej zisku putuje na športové účely.

Jednou z hlavných oblastí je výstavba a modernizácia športovísk. V roku 2026 tak bolo na športovú infraštruktúru vyčlenených viac ako dve miliardy nórskych korún.

Peniaze smerujú aj do malých obcí. Nórsko má približne sedemkrát väčšiu rozlohu ako Slovensko, navyše je to krajina s mimoriadne členitým terénom.

Predstava, že by rodičia denne vozili jedenásťročného syna na tréning do veľkého klubu vzdialeného desiatky či stovky kilometrov, je nereálna.

Haalandov tréner nedostával peniaze

Pred odchodom na letné majstrovstvá sveta vznikla nezvyčajná spoločná fotografia. Každý z nórskych reprezentantov si obliekol dres svojho prvého futbalového klubu.

Haaland mal na sebe dres Bryne, Odegaard sa vrátil k Drammenu Strong. Nórsky zväz tak chcel pripomenúť ľudí, ktorí stáli pri začiatkoch ich kariéry.

Video

TB Rudolf Huliak - Slovenský futbalový zväz v ofsajde

Zdroj: ta3

,,Erlinga až do tínedžerského veku trénovali dobrovoľníci. Nedostávali za to ani cent. Rovnako to bolo s Martinom," povedala prezidentka Nórskeho futbalového zväzu Lise Klavenessová pre agentúru Reuters.

Haalandov niekdajší tréner Alf Ingve Berntsen mal v Bryne skupinu štyridsiatich chlapcov. Budúci najlepší svetový útočník sa k nej pridal ako osemročný, hoci ostatní boli o rok starší.

Bryne malo v tom čase dvanásťtisíc obyvateľov, jeho futbalový klub nepatril medzi najvýznamnejšie v krajine, ale Haaland v ňom zostal až do šestnástich rokov. ,,Veľa ľudí si myslelo, že je príliš malý a chudý," spomínal Berntsen pre portál The Coaches' Voice.

Jeho trénerovi sa však už vtedy páčilo, ako sa pohybuje bez lopty, s akou ľahkosťou sa dostáva do streleckých pozícií a ako dokáže predvídať vývoj situácie.

,,Desaťročné deti sa nemusia správať ako dospelí," vysvetľoval Berntsen. Podľa neho bolo pre Haalanda prospešné aj to, že vyrastal medzi kamarátmi v malom meste, mimo pozornosti médií.

Pohár za víťazstvo? Až od trinástich

V Nórsku majú osobitné pravidlá pre organizovaný šport detí do dvanástich rokov. Futbalový zväz napríklad nepripúšťa, aby bol na turnajoch v tejto vekovej kategórii korunovaný celkový víťaz.

Deti, pochopiteľne, hrajú zápasy, dávajú góly a chcú vyhrávať. Zmyslom pravidiel však je, aby sa ich tréneri a rodičia nepodriadili výsledku natoľko, že začnú prehliadať slabších hráčov.

,,Keď má dieťa dvanásť rokov, veľmi dobre vie, kto je najlepší. Nepotrebuje, aby za to niekto dostal cenu. A o dve minúty už aj tak zabudne na výsledok," vraví Anne Marte Pensgaardová, tamojšia športová psychologička.

Nóri vychádzajú z predpokladu, že v desiatich rokoch sa ešte nedá dostatočne spoľahlivo určiť, kto bude v dvadsiatich dobrým futbalistom.

V prostredí orientovanom na úspech majú tendenciu dominovať fyzicky vyspelejšie deti, ktoré dostávajú najviac príležitostí. Tie ostatné sa postupne vytrácajú. Niektoré zmenia šport, iné s ním skončia úplne.

Príkladom je aj samotný Haaland, ktorý sa v detstve nevenoval iba futbalu. Hrával hádzanú, skúšal atletiku a beh na lyžiach. Podobne Sorloth kombinoval futbal s hádzanou a rýchlokorčuľovaním. Nóri veria, že skúsenosti z rôznych disciplín môžu byť v budúcnosti užitočné.

,,A keďže sme malá krajina, potrebujeme každý talent, ktorý máme," vraví Thomas Brantsaeter, šéf identifikácie talentov na nórskom zväze.

Ten sa pred ´pár rokmi blysol ešte jedným zaujímavým výrokom: ,,Tvrdiť, že najdôležitejšou časťou futbalistu sú jeho nohy, je asi také, ako tvrdiť, že najdôležitejšou časťou šachistu sú jeho ruky."

Prehrali všetko, ale medaily dostali

Keď sa dcéra bývalej slovenskej biatlonistky Sone Mihokovej vrátila z futbalového turnaja, matka zostala prekvapená. Dievčatá prehrali všetky zápasy, no dcéra mala na krku medailu a v ruke diplom.

Mihoková, ktorá už dvanásť rokov žije v Nórsku, sa jej spýtala, za čo dostala ocenenie. Odpoveď bola jednoduchá: ,,V tomto veku sa tu nič nerobí na poradie."

O tom, ako Nóri vychovávajú deti, rozprávala Mihoková vo februárovom rozhovore pre Športweb. Keď sa do krajiny prisťahovala, jej dcéra mala tri roky.

Už v škôlke si všimla, že deti trávia vonku množstvo času bez ohľadu na počasie. Lyžujú, korčuľujú sa, hrajú futbal, skúšajú všeličo. A športujú s nimi aj rodičia. Predstava, že by sa už v útlom veku venovali výlučne jednej disciplíne, je podľa nej Nórom cudzia.

Mihoková upozornila aj na dostupnosť športu. Kto nemá doma lyže, korčule či snoubord, môže si ich bezplatne požičať, pokojne aj na tri týždne. Jej šestnásťročná dcéra sa môže autobusom za dvadsať minút dostať na slávny Holmenkollen a ísť si zabežkovať.

Lyžiarske trate sú aj v okolitých lesoch, neďaleko má ľadovú plochu či zjazdovky. Nie všetko je teda otázkou peňazí, hoci Nóri ich majú nepochybne viac ako Slováci.

Bývalá reprezentantka si dobre pamätá, ako to chodilo v slovenskom športe. Za výsledky sa chválilo, za neúspechy kritizovalo. V Nórsku podľa nej rodičia ani tréneri na malé deti takto netlačia.

Mihoková je presvedčená, že práve tlak môže mnohých od športu odradiť. A keď sme sa jej pýtali, čo by Slovensko mohlo zmeniť, odpovedala: ,,Zmeňme filozofiu, hľadajme radosť v pohybe."

Vychovávajú aj trénerov

Okolo roku 2010 si Nóri priznali jednu vec. Hoci patrili medzi najúspešnejšie zimné športové krajiny a mali rozsiahle poznatky z fyziológie či kondičnej prípravy, nie všetko, čo fungovalo pri výchove bežcov na lyžiach, dávalo zmysel vo futbale.

Zmenili teda metodiku tréningov, väčší dôraz kládli na prácu s loptou a riešenie herných situácií.

Bolo by však naivné tvrdiť, že Nóri dokážu svojím systémom vyprodukovať každých desať rokov nového Haalanda. Výnimočné talenty sa jednoducho rodia a významnú úlohu zohráva aj rodinné zázemie.

Haalandov otec odohral vyše sto zápasov v Premier League, Odegaardov otec Hans Erik bol profesionálnym futbalistom a neskôr trénerom. Aj Alexander Sorloth či Patrick Berg pochádzajú z futbalových rodín.

Za nimi dnes vyrastajú ďalší zaujímaví hráči. Antonio Nusa, Oscar Bobb, Andreas Schjelderup či Jorgen Strand Larsen patria k mladšej generácii, ktorá môže v reprezentácii pôsobiť ešte dlhé roky.

Mimochodom, z pätnástich futbalistov, ktorí v lete nastúpili pri víťazstve nad Brazíliou, štrnásti prešli nórskymi mládežníckymi reprezentáciami.

Bodo/Glimt v uplynulej sezóne Ligy majstrov zdolal Manchester City 3:1, vyradil milánsky Inter a dostal sa medzi šestnásť najlepších mužstiev súťaže. Pred mesiacom sa zasa o šokujúci výsledok postarali mladíci z Vikingu Stavanger, ktorí v mládežníckej Lige majstrov zdolali Bayern Mníchov 2:0.

Video

Fair Play: Športové legendy - Diego Armando Maradona

Vypočujte si prvý diel nového podcastu Športové legendy o bývalom argentínskom futbalistovi Diegovi Armandovi Maradonovi.

Takmer štyrikrát viac futbalistov

Pre slovenského fanúšika je najzaujímavejšie porovnanie členskej základne. Nórsko má približne 5,6 milióna obyvateľov, Slovensko 5,4. Prezidentka nórskeho zväzu Klavenessová však na jar informovala, že počet aktívnych futbalistov v krajine dosiahol 413-tisíc.

Podľa údajov Slovenského futbalového zväzu bolo v sezóne 2025/2026 na Slovensku registrovaných 111 287 hráčov.

Hoci metodika oboch zväzov nemusí byť úplne totožná, rozdiel je priepastný. A ešte výraznejší je pri pohľade na ambície Nórov. Do roku 2030 chcú mať 470-tisíc aktívnych futbalistov.

,,Ale nie je to len o tom, že máme neuveriteľne dobrých futbalistov. Sú to aj dobrí ľudia, ktorí sa nepovyšujú nad ostatných. Sú tímoví hráči. Presne takých ľudí chceme vychovávať," upozorňuje Grottland.

Kým na Slovensku často uvažujeme nad tým, ako vychovať lepšieho futbalistu, Nóri si pred rokmi položili trochu inú otázku - ako dostať k futbalu čo najviac detí a udržať ich pri ňom. Súčasnosť dáva za pravdu práve im.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab