Samovražda alebo nešťastná náhoda? Jack London bol nielen dobrodruh, ale aj filozof
Zažil časy, keď bol najobľúbenejším, najpredávanejším a najlepšie plateným americkým spisovateľom. Kým bol mladý, nevedel sa života nabažiť, no keď sa mu prestalo dariť, upadal do depresie. Od smrti Jacka Londona uplynulo už 110 rokov. Jeho koniec je tak trochu záhadou. Dlhé roky sa tradovalo, že spáchal samovraždu, ale podľa novšej teórie ide o mýtus, ktorý rozšíril jeho životopisec.
Americký spisovateľ Jack London (12. 1. 1876 - 22. 11. 1916)
Prvým, kto ho ráno 22. novembra 1916 našiel, bol Londonov japonský sluha. Vydesený utekal za jeho nevlastnou sestrou Elizou. "Rýchlo, slečna, pánovi je zle, asi sa opil!" vykreslil udalosť Irving Stone v životopisnej knihe Námorník na koni (1938).
Eliza zistila, že Jack je v bezvedomí, a tak rýchlo privolala lekára. Chvíľu trvalo, kým dorazil na Londonov kalifornský ranč, ale jeho závery neveštili nič dobrého - slávny spisovateľ si vraj siahol na život. Na podlahe našli prázdne ampulky, na stolíku poznámky o dávke.
Doktor síce zatelefonoval do lekárne, aby pripravili protijed na otravu morfiom, aj ho rýchlo nasadil, Jackovi prepláchol žalúdok a pichol adrenalín, no nič nepomáhalo. Len raz sa zdalo, že sa preberá. Otvoril oči, zamumlal čosi ako "Hello!" a zase stratil vedomie.
So smrťou bojoval celý deň až do večera. Keď jej 40-ročný umelec napokon podľahol, jeho druhá žena Charmian lekára presvedčila, aby ako príčinu smrti uviedol urémiu, chorobu obličiek, na ktorú trpel.
To je aj dôvod, prečo neskôr odborníci spochybňovali, že sa chcel sám zabiť. Mnohí vychádzajú z toho, že sa nechtiac predávkoval liekmi, aby potlačil veľké bolesti.
Ako to naozaj bolo, sa už nedozvieme. Zmieriť sa s tým, že spáchal samovraždu, odmietala najmä jeho rodina - Charmian, Eliza či jeho dcéry, čo však možno vysvetliť aj tým, že chceli ochrániť jeho pamiatku.
Viacerí ľudia, ktorí Jacka poznali, o jeho dobrovoľnom odchode zo sveta nepochybovali. Vždy tvrdil, že chce žiť, len kým to bude stáť za to, a keď dokončí svoje dielo, rozlúči sa.
Nad samovraždou rozmýšľal už veľakrát a týmto spôsobom nechal odísť i svojho hrdinu z románu Martin Eden, ktorý nesie silné autobiografické prvky.
Filozofia za dobrodružstvom
Mnohí ľudia, ktorí Londonove knihy nečítali a poznajú skôr ich filmové spracovanie ako Biely tesák či Volanie divočiny, ho pokladajú za predstaviteľa dobrodružnej literatúry. To je však veľmi zjednodušený pohľad.
V skutočnosti bol totiž aj veľkým filozofom a psychológom. Do tvorby premietal nielen názory svojich obľúbených učencov Herberta Spencera či Friedricha Nietzscheho, ale aj evolučnú teóriu Charlesa Darwina a ďalších vedcov.
Dokonca ani Biely Tesák či Volanie divočiny nie sú iba príbehom nejakého vlka či psa. Ich "dobrodružstvá" opisuje ako dobrý znalec psychológie, ktorý sa snaží vcítiť do myslenia zvierat.
Podobne stavané sú i ďalšie diela. V slávnom románe Morský vlk je jeho hlavná postava stelesnením individualizmu a aj Martin Eden je hotová učebnica filozofie. V iných dielach sa zase blysol originálnymi myšlienkami.
Foto:
Little Pilgrimages
Jack London v roku 1903
Román Tulák po hviezdach o väzňovi, ktorý sa dokáže dostať mimo svojho tela a vstupuje do minulých životov, je vlastne predchodcom science-fiction, a životopisné dielo Majster Alkohol zase pozoruhodnou polemikou o alkoholizme a abstinencii - téme, ktorú London veľmi dobre poznal už od čias, keď sa ako 15-ročný námorník snažil vyrovnať skúseným pijanom.
V románe Michael, brat Jerryho upozornil na kruté zaobchádzanie so zvieratami v cirkusoch a v jeho predslove vyzval na bojkotovanie takých vystúpení, čo z neho robí jedného z prvých bojovníkov za ochranu zvierat.
Ako vizionár sa prejavil i v apokalyptickom románe Šarlátový mor, kde predstavil svet budúcnosti zasiahnutý neznámou smrteľnou chorobou.
To, že čitatelia nechápali hlbší zmysel toho, o čom písal, ho dlho trápilo, no napokon sa s tým zmieril. Zistil, že ľudia sa môžu presláviť aj niečím úplne iným, ako je to, čo si želali.
Svedectvo o skutočnom živote
Z dnešného pohľadu je obdivuhodné, čo London za svoj krátky život dokázal. Nemanželský syn chudobného profesora, ktorého vychovával farmár a psychicky labilná matka, vyrastal v biede, a tak si napriek nadaniu nemohol dovoliť navštevovať školy.
Ťažko pracoval, neraz hladoval, ako "tramp" načierno cestoval vlakmi po celej Amerike, skúšal šťastie ako námorník alebo zlatokop na Aljaške, rád sa bil a riskoval, až kým ako samouk nedohnal to, čo by mu inak dala škola.
Začal písať poviedky, no šťastie bolo vrtkavé. Ak už nemal z čoho žiť, zašiel do záložne a nechal tam bicykel či kabát.
Keď mu došiel honorár, vyplatil veci zo záložne, uhradil nájomné, nakúpil papier do písacieho stroja a pustil sa znova do práce. Spisovateľom sa stal, lebo od života čakal viac, ako hrdlačiť za pár dolárov v pote tváre.
Dúfal, že ako umelec si zarobí toľko, aby nemusel fyzicky pracovať. A keďže bol vytrvalý, podarilo sa mu vydavateľov presvedčiť, že to, čo čitatelia potrebujú, je realita - surový, neprikrášlený obraz Ameriky tých čias. Spôsob, akým to vedel podať, ľudí uchvátil.
Foto:
jacklondonpark.com
Jack London počas plavby na mori
Najosamelejší človek na svete
Jeho život bol pritom plný rozporov. Uznával učenie Karla Marxa a nadšene hlásal socializmus, pretože poznal chudobu, mal rád ľudí a chcel za nich bojovať.
Na druhej strane sa však pod vplyvom nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho a jeho teórie o nadčloveku považoval za čosi viac - za bájneho vikinga, individualistu, ktorý nemusí brať ohľad na druhých.
Rád sa smial a zabával, ale prepadali ho aj silné záchvaty malomyseľnosti. K ľuďom bol prívetivý a nikdy neodmietol pomôcť (mnohí si od neho požičiavali peniaze, ktoré mu nikdy nevrátili, a jemu pripadalo trápne pýtať si ich), no pritom ublížil svojim najbližším.
Keď sa rozviedol a druhý raz oženil, s dvoma dcérami z prvého manželstva sa takmer nestýkal. To, ako ich zanedbával, si uvedomil až krátko pred smrťou.
Nakoniec sa cítil zradený a unavený. Trápili ho choroby, nenarodil sa mu syn, po ktorom tak túžil, niekto mu podpálil veľký dom, ktorý si staval, ľudia, ktorým dával prácu, ho okrádali, a knihy, pri ktorých písaní sa toľko trápil, kritika prijala chladne.
Napriek všetkému, čo vytvoril a zažil, ho ku koncu života trýznili pochybnosti a pocit beznádeje. O to viac, že bol zarytý ateista. "Jack, ty si najosamelejší človek na svete. Nikdy si nemal to, po čom si toľko túžil," povedala mu sestra Eliza. "Ako to, dočerta, vieš?" začudoval sa.
Pre svet však znamenal a stále znamená veľa. Ukázalo sa to už po jeho smrti. Hoci zomrel iba o deň neskôr ako rakúsko-uhorský cisár František Jozef, o jeho úmrtí sa vraj v Európe písalo oveľa viac ako o skone staručkého habsburského panovníka.
Výber z tvorby
Volanie divočiny (1903)
Ľudia z priepasti (1903)
Morský vlk (1904)
Biely tesák (1906)
Cesta (1907)
Železná päta (1908)
Martin Eden (1909)
Majster Alkohol (1913)
Mesačné údolie (1913)
Tulák po hviezdach (1916)
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗