Jazero, ktoré pravidelne zmizne, ale nevyparuje sa, poplietlo hlavu aj vedcom

Ešte nedávno pokrývalo jazero celé údolie. O pár mesiacov sa však po jeho dne preháňajú traktory, kravy sa pokojne pasú na miestach, kde sa predtým plavili člny, a z vodnej hladiny zostane len spomienka. Nie je to následok sucha ani klimatickej katastrofy. V Slovinsku takto funguje prírodný kolobeh už stáročia.

Jazero Cerknica je jedným z najpozoruhodnejších prírodných úkazov Európy. Raz je obrovskou vodnou plochou, inokedy mokraďou a napokon lúkou. A hoci vyzerá, akoby sa rozhodovalo podľa vlastného rozvrhu, jeho miznutie má presné geologické vysvetlenie.

Keď sa voda vráti, údolie sa zmení na jazero

Cerknica leží v slovinskom regióne Notranjska, približne 50 kilometrov južne od Ľubľany. Krajina tu pôsobí pokojne: široká zelená kotlina, okolité kopce, dedinky a lúky. Lenže práve táto nenápadná rovina dokáže predviesť prírodné divadlo, aké by ste v strede Európy nečakali.

Keď sa na jeseň alebo na jar nazbiera dosť vody, údolie sa začne zaplavovať. Nie z jednej rieky, ktorá by sa vyliala z brehov. Voda priteká aj z podzemia, z krasových prameňov a z okolitých náhorných plošín. Rozhodujúce je, či jej pritečie viac, než dokáže odtiecť. Ak áno, vznikne jazero, ktoré môže zaberať približne 20 až 26 štvorcových kilometrov. V plnom stave je najväčším jazerom Slovinska.

A jeho nástup vie byť poriadne rýchly. Po výdatných jesenných dažďoch sa môže naplniť už za dva až tri dni. Voda sa rozleje po lúkach, zaplaví plytké údolie a premení ho na rozsiahlu hladinu. Na jar k tomu prispieva aj topiaci sa sneh z okolitých kopcov.

Jazero nemá odtok

Cerknica je krasové jazero a jeho dno je doslova deravé. Voda odteká cez množstvo ponorov, priepastí a podzemných otvorov, ktoré fungujú ako prírodné odtoky. Niektoré z nich sa pri vysokom stave vody správajú dokonca opačne – voda nimi môže vyvierať na povrch.

Keď prestane pršať, jazero sa začne strácať. Nie tak, že by sa vyparilo do oblakov. Voda mizne pod zemou a pokračuje v ceste rozsiahlym krasovým systémom. Časť sa objaví v malebnom údolí Rakov Škocjan ako rieka Rak, ďalšia smeruje k prameňom rieky Ľubľanica na okraji Ľubľanskej kotliny.

Ak neprichádza nový dážď, hladina môže ustúpiť za tri až štyri týždne. Z jazera, ktoré ešte nedávno pokrývalo desiatky štvorcových kilometrov, zostanú malé vodné plochy a potoky.

To, čo by inde znamenalo koniec turistickej sezóny, je pre miestnych začiatkom úplne iného života.

Video

mReportér: Šútovské jazero

Zdroj: mReportérka Janka Chovanová

Na dne jazera sa začína poľnohospodárska sezóna

Keď voda ustúpi, odkryjú sa rozsiahle mokré lúky a trávnaté plochy. Miestni ich kosia, odvážajú seno a pasú na nich dobytok. Traktory sa pohybujú po území, na ktorom sa ešte nedávno dalo plaviť na člne. V priebehu jediného roka tak možno na rovnakom mieste veslovať, loviť ryby, prechádzať sa aj kosiť trávu.

Nie je to však náhodné využívanie územia, ktoré zostalo po vode. Tunajšia krajina je výsledkom stáročí spolužitia ľudí s pravidelnými záplavami. Miestni sa naučili hospodáriť tak, aby rešpektovali rytmus jazera. Poznajú miesta, ktoré voda zaplaví ako prvé, aj tie, ktoré zostávajú suché dlhšie.

Kosenie má navyše význam, ktorý presahuje výrobu sena. Bez pravidelného hospodárenia by lúky postupne zarastali a menili sa na les. Tým by mizli aj biotopy druhov, ktoré potrebujú otvorenú krajinu. Správcovia prírodného parku preto sledujú, ktoré plochy sa majú kosiť, kedy a ktoré treba nechať nedotknuté. Niektoré časti sa kosia až po prvom auguste, aby mali vtáky čas vyviesť mláďatá.

Viac než 300 druhov vtákov na jednom mieste

Cerknické jazero nie je iba geologickou kuriozitou. Je to aj jeden z najcennejších prírodných priestorov Slovinska. Doteraz tu zaznamenali viac ako 300 druhov vtákov – teda vyše polovice všetkých druhov, ktoré sa vyskytujú v Európe. Približne stovka z nich tu aj hniezdi.

Na hladine a v trstinových porastoch možno pozorovať vodné vtáky, v mokradiach brodivce a nad lúkami dravce. Medzi tunajšie vzácne druhy patrí napríklad orliak morský či bocian čierny. Keď sa jazero stiahne, vtáky využívajú mokré lúky a bahnité okraje, kde nachádzajú potravu. Keď sa voda vráti, pribudnú ďalšie možnosti na hniezdenie a lov.

Práve striedanie zaplavených a suchých období vytvára pestrú mozaiku prostredí, ktorá je pre množstvo živočíchov mimoriadne dôležitá. Územie preto patrí do európskej siete Natura 2000 a je aj mokraďou medzinárodného významu podľa Ramsarského dohovoru.

Jazero, ktoré zamestnalo aj vedcov pred stáročiami

Zvláštny prírodný úkaz pri Cerknici fascinoval ľudí dávno pred vznikom moderných hydrologických meraní. V 17. storočí ho podrobne skúmal slovinský prírodovedec Johann Weikhard von Valvasor. Jeho výskum krasového jazera prispel k tomu, že ho prijali do britskej Kráľovskej spoločnosti – jednej z najvýznamnejších vedeckých inštitúcií svojej doby.

Dnes je Cerknica súčasťou Notranjského regionálneho parku. Návštevníci sem nechodia len obdivovať vodnú hladinu. Zaujímavá je aj krajina v čase, keď jazero zmizne.

Jednou z možností je náučný chodník Drvošec, odkiaľ sa otvárajú výhľady na rozsiahle územie a jeho premenlivú podobu. Pred cestou sa oplatí skontrolovať aktuálny stav vody – park zverejňuje údaje z hydrologických staníc aj zábery z kamier.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab