Zbrojári lovia talenty na školách a preberajú ľudí z automobiliek. Kľúčom k budúcnosti je vlastný výskum
Slovenský obranný priemysel prechádza generačnou aj technologickou obmenou. Aby firmy nezostali len pri montáži cudzích licencií, čoraz masívnejšie investujú do robotizácie, vlastného výskumu a priameho prepojenia so strednými a vysokými školami.
Predstava zbrojárstva ako ťažkej manuálnej práce v zastaraných halách je podľa prezidenta Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu SR Pavla Čahoja dávno prekonaná. Moderná výroba munície či špeciálnej techniky dnes stojí na automatizácii, IT systémoch a špičkovom inžinierstve, ktoré dokáže generovať inovácie využiteľné aj v civilnom sektore – od farmácie až po protipožiarnu ochranu batérií v elektromobiloch.
Video
DEFENCE NEWS - Slovenskí zbrojári si podmaňujú svet, spolupracujú so svetovými gigantami
Odpovedal prezident Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu SR Pavol Čahoj.
V relácii Maroša Košíka Defence News Pavol Čahoj upozornil, že najväčšou výzvou pre domáce podniky je premostiť roky, keď sa do vývoja takmer neinvestovalo, a nahradiť odchádzajúcu generáciu skúsených odborníkov mladými ľuďmi.
„Keď som pred rokmi prišiel do fabriky v Snine, bolo to jedno veľké múzeum, hoci tamojší ľudia vyrábali jedny z najkvalitnejších tiel striel na svete. Dnes tam prídete a vidíte modernú, robotizovanú fabriku, ktorá je zo 75 percent obnovená mladými ľuďmi,“ opísal zmenu v odvetví Čahoj.
Významným impulzom pre modernizáciu procesov je aj presun odborníkov z automobilového priemyslu. Hoci sa musia prispôsobiť neporovnateľne prísnejším bezpečnostným normám pri práci s výbušninami a muníciou, do zbrojoviek prinášajú cenné skúsenosti s efektivitou výroby a automatizáciou. Kombinácia tradičných pyrotechnických znalostí a moderného priemyselného inžinierstva tak znižuje výrobné náklady a zvyšuje kapacity.
Združenie zároveň pripravuje užšiu spoluprácu s rezortom obrany, Vojenskou akadémiou a technickými školami. Cieľom je, aby diplomové a doktorandské práce študentov nekončili v zásuvkách, ale riešili konkrétne zadania z praxe priamo vo fabrikách. Príkladom je nedávna investícia do výroby energetických materiálov a hnacích náplní v areáli niekdajšieho Chemka Strážske, na ktorú okamžite zareagovala miestna chemická škola otvorením špecializovaného odboru.
„Nemôžete hotového inžiniera len tak ľahko kúpiť na trhu. Firmy dnes chodia priamo po školách, vyberajú si študentov a zapájajú ich do projektov. Aj keď vám z dvadsiatich absolventov piati odídu, pätnásť špecialistov vám vo fabrike zostane a pridaná hodnota ostáva na Slovensku,“ zdôraznil Čahoj.
Podľa neho je práve obdobie rastúcich zákaziek ideálnym časom na zaúčanie novej generácie konštruktérov a technológov – firmy si dnes môžu dovoliť investovať do ich rozvoja a tolerovať začiatočnícke chyby, čo by v časoch útlmu nebolo ekonomicky možné.
Maroš Košík sa témam obrany, bezpečnosti a geopolitiky venuje dlhodobo profesionálne aj osobne. Už od mladosti sa zaujíma o históriu, najmä vojenské dejiny a medzinárodné vzťahy, čo sa postupne premietlo aj do jeho novinárskej práce.
Systematicky sa venuje bezpečnostným otázkam, ozbrojeným silám, zbraňovým systémom, mierovým misiám a širšiemu geopolitickému kontextu. Ako redaktor sa osobne zúčastnil aj viacerých zahraničných misií po boku vojakov, okrem iného v Afganistane, Iraku, na Balkáne či na Cypre. V oblasti kolektívnej bezpečnosti považuje NATO za kľúčový pilier demokratického a slobodného sveta.
Práve kombinácia dlhodobého záujmu, odbornej novinárskej praxe a osobnej skúsenosti z terénu tvorí základ jeho moderátorského prístupu v relácii Defence News.
Pozrite si všetky vydania relácie Defence news.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗