Drony zmenili bojisko. Technológie na obranu potrebujú aj elektrárne či letiská

Dostupné bezpilotné prostriedky menia spôsob vedenia vojenských operácií aj ochrany civilnej infraštruktúry. Obrana proti nim vyžaduje prepojenie rôznych senzorov, spoľahlivú komunikáciu a rýchle spracovanie dát. Odborníci zo slovensko-kanadskej spoločnosti Aliter Technologies vysvetľujú, ako tieto technológie fungujú a prečo nachádzajú uplatnenie aj v civilnom sektore.

Drony dokážu prenášať obraz, sledovať pohyb techniky, dopraviť nebezpečný náklad alebo likvidovať nepriateľské ciele. Stal sa z nich významný nástroj vojenských operácií, ktorý mení aj ekonomiku konfliktu. Proti relatívne lacnému prostriedku musí obranca nasadiť obranu, ktorej cena môže byť niekoľkonásobne vyššia, pričom ani nemusí byť efektívna.

Význam tejto zmeny presahuje frontovú líniu. Ohrozené môžu byť zásobovacie trasy, energetické zariadenia, komunikačné uzly aj priemyselné areály. Poškodenie jedného objektu sa následne môže prejaviť vo fungovaní dopravy, dodávkach energií či dostupnosti služieb. Ochrana pred bezpilotnými prostriedkami sa preto stáva kľúčovou témou aj pre prevádzkovateľov civilnej infraštruktúry.

Z technologického hľadiska ide o viac než o nákup radaru alebo rušičky. Potrebné je hrozbu zachytiť, vyhodnotiť a odovzdať informáciu ľuďom alebo systémom, ktoré dokážu efektívne reagovať.

Najprv treba vidieť a vedieť

Pre ochranu pred bezpilotnými vzdušnými systémami sa používa skratka C-UAS, odvodená z anglického Counter Unmanned Aircraft Systems. Zahŕňa detekciu, vyhodnocovanie aj protiopatrenia. Takéto riešenia ponúka aj spoločnosť Aliter Technologies, pričom pri ich návrhu spolupracuje so zahraničnými výrobcami s cieľom prispôsobiť ochranu konkrétnej lokalite a predpokladaným hrozbám.

„Budúcnosť nepatrí jednému drahému systému, ale kombinácii radarov, senzorov, elektronického boja, laserov a AI,“ zdôrazňujú odborníci z Aliter Technologies pri vysvetľovaní princípu vrstvenej obrany. Jednotlivé technológie sa majú dopĺňať podľa povahy hrozby a podmienok nasadenia.

Súčasťou efektívnej ochrany môžu byť rádiofrekvenčné snímače, zachytávajúce komunikáciu medzi dronom a operátorom, radary, zisťujúce polohu a pohyb objektu prostredníctvom odrazených rádiových vĺn a denné a infračervené (nočné) kamery pomáhajú pri jeho rozpoznávaní a sledovaní. Doplnkom môžu byť akustické senzory reagujúce na zvuk motorov a vrtúľ.

Každý z použitých komponentov má však aj svoje obmedzenia. Akustické snímanie ovplyvňuje okolitý hluk, optika potrebuje dobrý výhľad a jej účinnosť môže znižovať počasie. Rádiofrekvenčná detekcia zase vychádza z prítomnosti zachytiteľného signálu. Kombinácia viacerých zdrojov preto poskytuje oveľa väčšiu mieru bezpečnosti.

Na detekciu nadväzuje rozhodnutie o zásahu. Do úvahy prichádza elektronické rušenie, zachytenie či fyzické zneškodnenie dronu. Pri výbere treba zohľadniť aj okolie chráneného objektu a možné následky zásahu, napríklad padajúce časti dronov. Iné riešenie preto bude vyhovovať vojenskému priestoru a iné priemyselnému areálu.

Rušička nevyrieši každú hrozbu

Vývoj bezpilotných prostriedkov zároveň mení možnosti obrany. Ak dron používa na prenos riadiacich povelov optické vlákno, rádiové rušenie takéhoto spojenia nepomôže. Podobne nemusí prerušenie komunikácie zastaviť zariadenie, ktoré dokáže časť úlohy vykonať autonómne.

To vysvetľuje, prečo sa popri rušení rozvíjajú aj ďalšie spôsoby ochrany vrátane záchytných dronov či systémov využívajúcich usmernenú energiu. Lasery pôsobia na cieľ sústredeným lúčom, vysokovýkonné mikrovlnné systémy sú určené na ovplyvnenie alebo vyradenie elektroniky.

Ochranný systém musí zodpovedať tomu, aké prostriedky môže protivník použiť, čo treba chrániť a v akom prostredí bude obrana fungovať. Rýchle zmeny dronových technológií zároveň zvyšujú význam softvéru a možnosti priebežne upravovať spôsob vyhodnocovania hrozieb.

Boj prebieha aj v elektromagnetickom spektre

Protidronová ochrana úzko súvisí s elektronickým bojom. Ten zahŕňa získavanie informácií zo signálov, narúšanie elektronických systémov protivníka aj ochranu vlastných zariadení. Týka sa rádiového spojenia, radarov a navigačných systémov, od ktorých závisí veľká časť modernej techniky.

Zachytený signál pritom môže byť sám o sebe zdrojom informácií. Jeho analýza pomáha určiť charakter vysielajúceho zariadenia a rádiové zameranie smer, z ktorého prichádza. Dlhodobejšie sledovanie umožňuje lepšie porozumieť činnosti protivníka.

Aliter Technologies v tejto oblasti integruje aj taktické komunikačné riešenia, mobilné pracoviská velenia a riadenia a rádiové siete. Ich úlohou je prepojiť jednotlivé súčasti prostredia tak, aby informácie zo senzorov mohli podporiť rozhodovanie a koordináciu operácií.

Z toho vyplýva aj praktická požiadavka na návrh systému. Nestačí získavať čo najviac údajov, potrebné je dostať relevantnú informáciu včas na miesto, kde sa podľa nej rozhoduje. Inak bude aj sofistikovaná ochrana neefektívna.

Cloud musí fungovať aj bez stáleho spojenia

V teréne nemožno automaticky počítať so spoľahlivou dátovou linkou. Spojenie môže byť obmedzené, prerušované alebo dočasne nedostupné. Práve pre takéto podmienky Aliter vyvíja systémy, určené pre vojenské aj civilné krízové operácie.

Základom taktického cloudu je spojenie centrálnej infraštruktúry a distribuovaných prvkov s IKT zariadeniami priamo v mieste nasadenia. Tento prístup sa označuje ako edge computing - spracovanie dát prebieha do určitej miery lokálne, blízko používateľov a zdrojov údajov.

Vybrané služby tak môžu zostať dostupné aj pri dočasnom prerušení spojenia. Po jeho obnovení sa údaje synchronizujú. Centrálna správa a automatizované nasadzovanie služieb zároveň znižujú potrebu prítomnosti špecializovaných IT pracovníkov priamo v teréne. Lokálny výpočtový výkon vytvára aj podmienky na využívanie nástrojov umelej inteligencie.

Konkrétnym príkladom takéhoto mobilného vybavenia je prenosný IKT modul AT25101 z modelového radu COMTANET. V kompaktnom boxe vo veľkosti bežného kufra a s hmotnosťou cca 34 kg spája sieťové, hlasové a napájacie prvky. Umožňuje rýchlo vytvoriť komunikačné pracovisko a podľa dostupných možností ho pripojiť prostredníctvom dátového rádia, mobilnej siete, optického alebo metalického vedenia. Takéto vybavenie nachádza využitie aj pri riadení krízových udalostí.

Vojenské skúsenosti s civilným využitím

Spoločným menovateľom týchto technológií je schopnosť pracovať aj tam, kde bežná infraštruktúra zlyháva. Ozbrojené sily potrebujú udržať velenie a komunikáciu počas operácie, záchranné zložky či krízové štáby zase koordinovať zásah pri poškodenej sieti alebo rozsiahlej mimoriadnej udalosti. Aliter Technologies preto vo svojich riešeniach prepája rádiové, satelitné a káblové technológie, aby spôsob komunikácie zodpovedal dostupným možnostiam a podmienkam nasadenia.

Skúsenosti spoločnosti v obrannom sektore dokladá aj rámcový kontrakt s Agentúrou NATO pre komunikácie a informácie na dodávky IKT zariadení, podpory a služieb do maximálneho objemu 150 miliónov eur. Nároky na spoľahlivosť, dostupnosť dát a fungovanie v sťažených podmienkach však majú svoj význam aj v civilných firmách. Elektráreň, priemyselný podnik či logistické centrum potrebujú pri výpadku spojenia alebo bezpečnostnom incidente naďalej riadiť prevádzku a koordinovať ľudí.

Práve tu nachádzajú technológie vyvíjané pre obranu ďalšie uplatnenie. Pre civilného zákazníka môžu znamenať odolnejšiu komunikačnú sieť, dostupnosť dôležitých aplikácií aj pri prerušení spojenia či včasné upozornenie na hrozbu.

Silnou stránkou riešení Aliter Technolgies je integrácia hardvéru, softvéru a spracovania dát do systému schopného stabilne fungovať aj v neštandardných či extrémnych podmienkach. Zákazníci ich oceňujú v každodennej prevádzke a svoje kvality naplno potvrdzujú aj pri krízových situáciách. Organizáciám a bezpečnostným zložkám zabezpečujú nepretržitý chod, odolnosť voči výpadkom a rýchlu obnovu kľúčových procesov.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab