Slovensko má najhoršie vyhliadky z celej V4. Brusel odkazuje: Čaká vás drahota, dlhy a slabý rast
Slovensko sa zadlžuje rýchlejšie, než dokáže šetriť, a Brusel už bije na poplach. Európska komisia (EK) vo svojej jesennej prognóze varuje, že deficit nám v budúcom roku stúpne na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP) a dlh sa do dvoch rokov priblíži k 70 percentám.
Video
Predstavitelia energetických spoločností a premiér Robert Fico. Jess a Westinghouse podpísali zmluvu.
TK predstaviteľov energetických spoločností a premiéra Roberta Fica - Jess a Westinghouse podpísali zmluvu
Zdroj: Pravda
Za rastom schodku vidí tri veľké výdavky – investície do obrany, novú jadrovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach a slovenský podiel na eurofondoch. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) má štát na atómku za najmenej 10,9 miliardy eur v rozpočte na budúci rok vyčlenených sto miliónov eur. S ďalšími peniazmi po roku 2027 už ale nepočíta.
Z prognózy EK vyplýva, že deficit verejných financií dosiahne tento rok 4,4 percenta HDP. Zlepšenie sa tak nekoná a Brusel za tým vidí armádu. „Napriek konsolidačnému balíku na rok 2026 sa očakáva, že deficit zostane v porovnaní s rokom 2025 nezmenený, čo odráža oneskorené dodanie vojenskej techniky pôvodne očakávanej v roku 2025,“ píše Komisia.
V roku 2027, keď budú parlamentné voľby, sa podľa Komisie konsolidácia zastaví a deficit ďalej porastie. K trom veľkým výdavkom, ktoré Brusel vo svojej správe menuje, sa pridá aj pomoc poľnohospodárom zasiahnutým suchom. Zo zákona o štátnom rozpočte na budúci rok vyplýva, že na opatrenia proti suchu vyčlenila vláda 100 miliónov eur.
Spolufinancovanie eurofondov znamená, že štát musí k peniazom z Únie pridať aj vlastné zdroje. Vláda ich chcela vyňať spod dlhovej brzdy, teda ústavného zákona, ktorý pri vysokom dlhu nariaďuje vláde šetriť. Za minulý rok išlo o takmer 600 miliónov eur. Rozpočtová rada s tým nesúhlasí. „Čerpanie ani spolufinancovanie fondov EÚ nie je povinnosťou vyplývajúcou z medzinárodnej zmluvy, ide o dobrovoľné rozhodnutie Slovenska a plánovaný výdavok,“ uvádza RRZ vo svojom hodnotení rozpočtu.
V roku 2028 má deficit podľa Komisie vystúpiť na 5,5 percenta HDP, najmä pre ďalšie dodávky vojenskej techniky. Slovensko sa tak zaradí medzi osem krajín Únie so schodkom nad päť percent HDP, spolu s Belgickom, Francúzskom, Maďarskom, Poľskom, Lotyšskom, Rumunskom a Litvou. Dlh má v tom roku dosiahnuť 69,5 percenta HDP. Brusel tiež upozorňuje, že okrem vysokých deficitov ho ženie nahor aj to, že štát platí čoraz vyššie úroky a ekonomika ich už nedokáže prerásť tak ako v minulosti.
Kto zaplatí Bohunice
Najväčší otáznik visí nad výstavbou novej jadrovej elektrárne. Na čo presne má ísť sto miliónov eur z Národného jadrového programu, nevie povedať ani rozpočtová rada. V zákone o štátnom rozpočte totiž táto suma nemá ani samostatný riadok. „Z rozpočtových podkladov pritom nie je dostatočne zrejmé, aké konkrétne výdavky má táto suma pokryť. RRZ však aktuálne neeviduje v rozpočte výdavky nad rámec tejto sumy, pričom predpokladáme, že aj EK vychádzala z týchto informácií,“ povedal pre Pravdu vedúci oddelenia rozpočtových analýz a prognóz RRZ Pavol Majher.
Z materiálu, ktorý vláda schválila v septembri, vyplýva, že nový blok s inštalovaným výkonom do 1 200 megawattov (MW) sa má začať stavať v budúcom roku a dokončiť približne v roku 2040. Pôvodné odhady jeho ceny sa pohybovali okolo 15 miliárd eur, vládny materiál už ráta s nižšou sumou.
Projekt pripravuje Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS), za ktorou stojí štátna Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS). Prípravu a výstavbu riadi vládny splnomocnenec pre jadrovú energetiku Peter Líška, bývalý manažér trnavskej jadrovej firmy VUJE. Najväčším favoritom na stavbu reaktora zostáva americký Westinghouse, s čím súvisí aj jadrová dohoda, ktorú Slovensko podpísalo so Spojenými štátmi začiatkom tohto roka.
Koncom októbra s ním JESS podpísala zmluvu o úvodnej technickej a projektovej štúdii. Jej prvú fázu za päť miliónov dolárov zaplatí americké ministerstvo zahraničných vecí. Zmluvu na samotnú výstavbu by mohla vláda podľa premiéra Roberta Fica (Smer) podpísať v roku 2027. Fico zároveň priznal, že projekt sa zdržal o osem až desať mesiacov. „Ak ide o financovanie prípravy alebo výstavby nového jadrového zdroja, treba počítať s možnosťou ďalších výdavkov aj v nasledujúcich rokoch,“ upozorňuje Majher.
Deficit by sa tak podľa hodnotenia RRZ mohol v roku 2028 vyšplhať na šesť percent HDP a o rok neskôr na 6,5 percenta, najmä ak vláda zároveň zruší transakčnú daň. Či si Slovensko takú investíciu vôbec môže dovoliť, sa podľa Majhera z dostupných údajov zatiaľ spoľahlivo posúdiť nedá. Okrem ceny stavby treba rátať aj s nákladmi na jej financovanie.
Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý na ministerstve financií posudzuje, či štát míňa peniaze efektívne, upozornil v revízii výdavkov v energetike z decembra 2024, že v zahraničí výstavba jadrových elektrární často trvala dlhšie a stála výrazne viac, než sa plánovalo. „Pri súčasnom deficite a rastúcom verejnom dlhu má Slovensko obmedzený priestor na financovanie takejto investície z verejných zdrojov,“ hovorí odborník z RRZ.
Veľa bude závisieť aj od toho, či štatistici zaradia firmu, ktorá bude elektráreň stavať, do verejnej správy. Tam patria ministerstvá, samosprávy, ale aj štátne firmy, ktoré sa neuživia samy a žijú najmä z peňazí štátu. Ak by JESS skončila medzi nimi, jej výdavky aj úvery na stavbu by sa rátali priamo do deficitu a dlhu Slovenska. Posudzuje to Štatistický úrad po konzultácii s Eurostatom, európskym štatistickým úradom. Majher však upozorňuje, že ani zaradenie mimo verejnej správy neznamená, že sa štát vyhne účtu.
Rast vďaka automobilke
Z prognózy EK vyplýva, že slovenská ekonomika tento rok porastie len o 0,8 percenta. Spotrebu domácností podľa Bruselu brzdí konsolidácia a reálne mzdy rastú len mierne. V budúcom roku sa má rast zrýchliť na 1,6 percenta, najmä vďaka exportu, ktorému pomôže spustenie novej automobilky. Investície naopak klesnú, keďže končí plán obnovy. V roku 2028 má ekonomika spomaliť na 1,5 percenta. „Celkovo však riziká pre rast zostávajú v horizonte prognózy vychýlené smerom nadol, najmä v dôsledku vonkajšej závislosti Slovenska, predovšetkým od energetických komodít, a geopolitického napätia,“ uvádza Komisia.
Inflácia má tento rok klesnúť na 3,8 percenta a v budúcom roku na 3,2 percenta. V roku 2028 však stúpne na štyri percentá, čo bude najviac v celej Únii. Ceny podľa Bruselu potiahne nahor koniec energopomoci, keď padnú stropy na plyn a elektrinu, a štart nového emisného systému ETS2, ktorý spoplatní emisie z vykurovania a dopravy.
Z hodnotenia rozpočtu od RRZ vyplýva, že výdavky na obranu v budúcom roku dočasne klesnú z 2,8 miliardy eur na 2,5 miliardy, potom však opäť porastú. Rada pritom odhaduje, že investície do armády môžu byť už budúci rok o 437 miliónov eur vyššie, než ráta rozpočet. Vojenská technika sa totiž do deficitu započíta až vtedy, keď ju štát dostane. „Odklad dodávok pritom nepredstavuje trvalú úsporu, ale presun ich vplyvu na deficit do nasledujúcich rokov,“ upozorňuje RRZ.
Zo zákona o štátnom rozpočte vyplýva, že vláda si môže od Únie požičať na obranu až tri miliardy eur cez úverový nástroj SAFE. Na úroky a obsluhu štátneho dlhu pôjde budúci rok 2,44 miliardy eur.
Deficit 4,9 percenta HDP, s ktorým vláda ráta na budúci rok, považuje rozpočtová rada za dosiahnuteľný, no len ak vláda nesiahne na rezervy a armáda dostane menej techniky. Dlh, ktorý tento rok podľa RRZ dosiahne 63,5 percenta HDP, sa v budúcom roku vyšplhá na 98,4 miliardy eur. Za bezpečnú hranicu pritom Rada považuje približne 74,7 miliardy. „Medziročne tak príde k nárastu deficitu o 0,4 percenta HDP (vyše miliardy eur) napriek tomu, že ekonomika bude rásť rýchlejšie a daňová prognóza sa oproti predchádzajúcim odhadom zlepšila,“ konštatuje Rada.
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗