Štátni tajomníci zarábajú viac ako ministri, jeden si pripísal až 182-tisíc eur. Odmeny už nemajú horný limit
Štátni tajomníci si môžu prilepšiť o desiatky tisíc eur a ich odmeny už nemajú horný limit. Jeden z nich vlani zarobil dokonca viac ako trojnásobok svojho ministra. Kto rozhoduje o tom, koľko peňazí dostanú najbližší spolupracovníci členov vlády, z akých zdrojov sa ich odmeny môžu vyplácať a kto kontroluje, či ministri s verejnými peniazmi nešetria na nesprávnom mieste?
Video
Novinári sa pýtajú Tomáša Tarabu na stotisícové odmeny pre jeho spolupracovníkov.
Aktuálne rezonujú najmä odmeny na ministerstve životného prostredia, no vysoké príjmy sa objavili aj v majetkových priznaniach predstaviteľov ďalších rezortov. Osobitnou otázkou je financovanie odmien z eurofondov. Môžu sa z európskych peňazí vyplácať státisíce eur na odmeny úradníkov? A ak sa ukáže, že peniaze boli použité v rozpore so zákonom, existuje cesta, ako ich dostať späť?
Koľko zarábajú štátni tajomníci?
Štátnemu tajomníkovi po nástupe do funkcie prislúcha plat vo výške platu poslanca Národnej rady (NR) SR. Vlani teda išlo o sumu 4 115 eur mesačne. K platu patria aj paušálne náhrady, z ktorých sa neplatia dane ani odvody. Tento príplatok je v prípade štátnych tajomníkov stanovený vo výške 121 percent z 9. platovej tarify (1 626 eur), čo predstavuje 1 968 eur. Celkový mesačný príjem týchto štátnych zamestnancov tak vlani dosahoval 6 083 eur.
Žiadne stropy nie sú
Do polovice roka 2024 platili v prípade štátnych tajomníkov pomerne prísne pravidlá, ktoré regulovali výšku ich odmien. Tie boli zastropované sumou 20 percent z ročného funkčného platu. Teda v priebehu jedného roka nemohli dostať na odmenách viac ako 10-tisíc eur.
V polovici roka 2024 však bol akýkoľvek strop na výšku odmien zrušený. Zmena sa konkrétne týka štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii, ktorých do funkcie vymenúva prezident, vláda, predseda Národnej rady SR alebo predstavitelia najvyšších súdnych orgánov. Návrh na zrušenie stropu predložil vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra.
„V súčasnosti tak platia len všeobecné zákonné pravidlá a obmedzenia, akými sú najmä dodržiavanie hospodárnosti a účelnosti či rozpočtových pravidiel. Ministerstvo by zároveň malo uplatňovať spravodlivú internú politiku odmeňovania, ktorá rešpektuje princípy transparentnosti, rovnakého odmeňovania a rovnakého zaobchádzania,“ hovorí advokátka Gabriela Janíková z kancelárie Saxinger, ktorá poskytuje poradenstvo aj v oblasti pracovného práva.
O odmenách pre vysokopostavených úradníkov sa v súčasnosti hovorí najmä v súvislosti s ministerstvom životného prostredia, kde Tomáš Taraba ešte vo funkcii šéfa rezortu rozdal za tento rok svojim najbližším spolupracovníkom na odmenách niekoľko stotisíc eur. Informácie z majetkových priznaní verejných činiteľov však ukazujú, že k svojim podriadeným sú podobne štedrí aj ďalší ministri.
Z údajov za rok 2025 vyplýva, že viacerí štátni tajomníci zarobili viac ako šéfovia ich rezortov. Najvyšší ročný príjem z výkonu verejnej funkcie vykázal štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Michal Sedliak. Za minulý rok si pripísal 182-tisíc eur. Oproti predchádzajúcemu roku ide o výrazný nárast – v priznaní za rok 2024 uviedol 101-tisíc eur.
Sedliakov príjem je zároveň viac ako trojnásobkom sumy, ktorú vykázal jeho nadriadený, minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). Ten za rok 2025 zarobil uviedol 55-tisíc eur. Priemerný mesačný príjem Sedliaka tak v prepočte dosahoval približne 15-tisíc eur, zatiaľ čo ministrov 4 590 eur.
Druhý najvyšší príjem vykázal teraz už bývalý generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala. Za rok 2025 uviedol takmer 100-tisíc eur z výkonu verejnej funkcie. Aj v jeho prípade ide o medziročný nárast. V roku 2024 zarobil 89-tisíc eur, teda takmer o desaťtisíc eur menej. Jeho príjem je zároveň o viac ako 44-tisíc eur vyšší ako príjem jeho nadriadenej, ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS). Tá za minulý rok vykázala 55-tisíc eur.
Príjem Machalu podľa riaditeľky odboru komunikácie ministerstva kultúry Petry Demkovej tvoril funkčný plat, paušálne náhrady a odmeny. V roku 2025 dostaval podľa nej odmeny za kvalitné plnenie služobných úloh a tiež štyritisíc eur ako vianočnú odmenu.
Vysoké príjmy sa objavili aj na ďalších ministerstvách. Spomedzi štátnych tajomníkov sa za Michalom Sedliakom umiestnil Richard Maraček z ministerstva investícií. Z výkonu verejnej funkcie vykázal 90-tisíc eur. Nasleduje štátna tajomníčka ministerstva financií Daniela Klučková s príjmom 85-tisíc eur. Na ministerstve dopravy dosiahol príjem štátneho tajomníka Igora Chomu takmer 82-tisíc eur.
Je to vôbec bez limitov?
Podľa zákona o štátnej službe o poskytnutí odmeny štátnemu zamestnancovi rozhoduje služobný úrad. O priznaní odmeny vysokopostavenému štátnemu zamestnancovi, akým je napríklad štátny tajomník alebo generálny tajomník služobného úradu, rozhoduje spravidla minister. Návrh na vyplatenie odmeny vrátane jej výšky musí byť písomne odôvodnený, zdôrazňuje Janíková.
„Zákon nešpecifikuje obsah odôvodnenia, vo všeobecnosti by sa však malo opierať o konkrétne zákonné ustanovenie, na základe ktorého vedúci štátny zamestnanec navrhuje poskytnúť odmenu. Ďalej by malo obsahovať opis skutočností, na základe ktorých sa odmena poskytuje,“ vysvetlila advokátka.
Aj keď bol strop pred dvoma rokmi zrušený, odmeny na ministerstvách nemožno rozdávať len tak. Platy, príplatky a odmeňovanie štátnych tajomníkov reguluje zákon o štátnej službe, pripomína Janíková.
Dodáva, že zákon zároveň jasne vymedzuje dôvody, pre ktoré môže štátny zamestnanec dostať odmenu. Je ich celkovo desať. Patrí medzi ne napríklad kvalitné plnenie služobných úloh, plnenie úloh neprítomného zamestnanca, vynikajúce výsledky za kalendárny rok alebo odmeny pri príležitosti dovoleniek a vianočných sviatkov. Výšku týchto odmien zákon nijako nelimituje.
Advokát Patrik Patáč z advokátskej kancelárie Patáč & Partners k tomu dopĺňa, že samotná možnosť priznať odmenu neznamená, že ju možno vyplatiť bez splnenia zákonných podmienok. Vysvetľuje, že pozície štátneho tajomníka a generálneho tajomníka služobného úradu patria do kategórie štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii - vymenúva a odvoláva ich vláda.
„Z tohto zaradenia vyplývajú tri praktické dôsledky: nemôžu dostať osobný plat, ich funkčný plat je zo zákona vo výške platu poslanca NR SR a odmeny im možno priznať v neobmedzenej výške,“ zhŕňa Patáč. „Pokiaľ ide o otázku, či možno poskytovať aj ďalšie druhy odmien nad rámec zákona, odpoveď je áno, ale len vo veľmi úzko vymedzenom rozsahu,“ hovorí advokát.
Takéto odmeny môže obsahovať napríklad kolektívna zmluva vyššieho stupňa. „Ani minister, ani služobný úrad, ani podniková kolektívna zmluva nemôžu vytvoriť nový dôvod na udelenie odmeny mimo zákona. Každá odmena musí byť zaradená pod niektorý z dôvodov vymenovaných v zákone,“ podotkol Patáč.
Môžu sa odmeny platiť z eurofondov?
Prípady nadštandardných odmien, ktoré zarezonovali najmä v súvislosti s vysokopostavenými zamestnancami envirorezortu, otvorili aj ďalšiu zaujímavú otázku. Exminister Taraba totiž vysoké prémie pre generálneho tajomníka služobného úradu Mareka Chovana obhajoval aj tým, že neboli vyplatené zo štátneho rozpočtu, ale z eurofondov, konkrétne z prostriedkov určených na takzvanú technickú pomoc.
„Eurofondy nie sú peniaze mimo štátneho rozpočtu. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy hovorí jasne: prostriedky Európskej únie (EÚ) sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu. Čerpajú sa cez rozpočtovú kapitolu konkrétneho ministerstva a ide o verejné prostriedky so všetkým, čo z toho vyplýva,“ oponuje mu advokát Patáč.
„Rovnako to vidí aj zákon o Najvyššom kontrolnom úrade (NKÚ), ktorý prostriedky EÚ výslovne považuje za prostriedky štátneho rozpočtu. Argumentácia, že nešlo o štátny rozpočet, ale o eurofondy, preto nie je právnym argumentom,“ podotkol.
Patáč ďalej vysvetľuje, že to samo osebe neznamená, že z eurofondov nemožno vôbec platiť odmeny úradníkov. „Áno, možno, avšak pri dodržaní osobitných podmienok príslušného programu a európskych aj vnútroštátnych pravidiel oprávnenosti výdavkov. Ide typicky o projekty technickej pomoci, teda o tú časť programu, z ktorej sa financuje samotná administratíva eurofondov. Jej objem je limitovaný priamo európskym nariadením,“ poukazuje advokát na existujúce obmedzenia.
Zdôrazňuje, že pri konkrétnej odmene je potrebné preveriť predovšetkým to, či príslušný program umožňoval financovanie daného personálneho výdavku, či zamestnanec vykonával činnosti súvisiace s týmto programom, či boli dodržané prípadné finančné limity a či nedošlo k neoprávnenému alebo duplicitnému financovaniu.
„Financovanie odmien vysokopostavených úradníkov z technickej pomoci nie je samo osebe zakázané. Ak však neboli dodržané podmienky konkrétneho programu, môže ísť o neoprávnený výdavok, ktorý môže viesť k finančnej oprave alebo povinnosti vrátiť príslušné prostriedky,“ podotýka Patáč.
„Druhá vec, na ktorú treba upozorniť, je, že zdroj financovania z eurofondov nijako nemení povinnosti vyplývajúce zo zákona o štátnej službe. Odmena musí mať zákonný dôvod a musí sa dodržať predpísaný postup jej priznania vrátane požiadavky na písomné odôvodnenie návrhu tam, kde ho zákon vyžaduje,“ dodal.
Kontroluje to niekto?
Logicky sa tak vynára otázka, či má slovenská legislatíva aj nástroje na kontrolu toho, či niektorý z ministrov nie je až príliš štedrý k svojim najbližším podriadeným. Pri štátnom tajomníkovi a generálnom tajomníkovi je minister tým, kto odmenu navrhuje, písomne odôvodňuje a zároveň schvaľuje. „To je štrukturálna slabina systému, keďže v týchto dvoch prípadoch chýba akýkoľvek nezávislý druhý stupeň kontroly a jediným vnútorným korektívom je základná finančná kontrola,“ hovori Patáč.
Prvou úrovňou je kontrolný systém samotného ministerstva. „Ten má okrem iného overovať súlad finančnej operácie s právnymi predpismi, rozpočtom, vnútornými predpismi a ďalšími záväznými podmienkami. To sa vzťahuje aj na rozhodnutia o použití verejných prostriedkov na odmeny. Pri podozrení na neoprávnené alebo nehospodárne vyplatenie odmien môžu vzniknúť rôzne druhy právnej zodpovednosti,“ upozorňuje advokát.
Na hospodárenie jednotlivých rezortov dohliada aj ministerstvo financií ako ústredný orgán štátnej správy pre finančnú kontrolu a audit. „Rovnako aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, územnej samosprávy a s finančnými prostriedkami Európskej únie. Do jeho pôsobnosti patrí vláda, jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné orgány,“ pokračuje Patáč.
V prvom rade môže ísť o porušenie finančnej disciplíny, v druhom o zodpovednosť zamestnancov a v treťom o zodpovednosť ministra, vymenúva odborník. „Minister nenesie automaticky osobnú majetkovú alebo trestnú zodpovednosť za každé pochybenie rezortu. Jeho zodpovednosť môže byť politická alebo trestnoprávna. Do úvahy prichádza najmä porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, zneužívanie právomoci verejného činiteľa a pri eurofondových zdrojoch poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, prípadne subvenčný podvod,“ uvádza príklady Patáč.
Čo ak bola odmena nezákonná?
Advokát ďalej zdôrazňuje, že samotná nehospodárnosť alebo neprimeranosť odmeny automaticky neznamená spáchanie trestného činu. „Trestnoprávna zodpovednosť by prichádzala do úvahy až pri naplnení všetkých zákonných znakov konkrétnej skutkovej podstaty vrátane príslušnej formy zavinenia, prípadne spôsobenia škody, ak ju daná skutková podstata vyžaduje,“ spresnil advokát.
Oprávnenosť už vyplatených odmien možno preskúmať aj spätne, hovorí Patáč: „Predmetom následnej kontroly môže byť napríklad to, či existoval zákonný dôvod na priznanie odmeny, či bol dodržaný príslušný zákonný limit, či rozhodovala oprávnená osoba, či bol dodržaný predpísaný postup, či existovalo požadované písomné odôvodnenie a či nedošlo k porušeniu pravidiel hospodárnosti alebo oprávnenosti výdavkov z fondov EÚ“.
Anketa
Mali by byť odmeny vysokopostavených úradníkov zastropované?
Celkovo hlasov: 872
Treba však rozlišovať medzi konštatovaním nezákonnosti výdavku a možnosťou vymáhať vyplatenú sumu priamo od zamestnanca. „Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca vrátenie neprávom vyplatených súm, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené. Tento nárok možno uplatniť v lehote troch rokov od ich výplaty,“ priblížil Patáč. Ak tieto skutočnosti sa nenaplnili, niet dôvodu na vymáhanie priznanej odmeny.
Zistenie nehospodárnosti výdavku však nemusí postačovať na vymáhanie odmeny priamo od zamestnanca. „Ak bola odmena priznaná v súlade so zákonom a zamestnancovi na ňu vznikol platný nárok, nemožno požadovať jej vrátenie len preto, že jej výška neskôr vyvolala verejnú alebo politickú kritiku. Dobrovoľné vrátenie je, samozrejme, možné kedykoľvek,“ uzavrel právnik.
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗