Šťava z kyslej kapusty je poklad pre vaše črevá. Čo obsahuje a prečo by ste ju nemali vylievať
Keď sa povie kvasená kapusta, väčšina ľudí si predstaví kapustnicu, segedínsky guláš alebo prílohu k pečenému mäsu. Cenná však nie je iba samotná kapusta.
Šťava, ktorá ju obklopuje v súdku či pohári, obsahuje živé baktérie mliečneho kvasenia, organické kyseliny a ďalšie látky, ktoré vznikajú počas fermentácie. Práve vďaka svojmu zloženiu predstavuje zaujímavú súčasť jedálnička a vedci skúmajú aj jej možné pôsobenie na tráviaci systém.
Čo sa skrýva v kapustovej šťave?
Pri príprave kvasenej kapusty soľ pomáha uvoľňovať vodu z nakrájaných listov. Vzniknutá šťava obsahuje prirodzené cukry, rozpustné látky z kapusty a soľ. Baktérie mliečneho kvasenia potom premieňajú časť cukrov predovšetkým na kyselinu mliečnu. Tá dodáva kapuste charakteristickú kyslú chuť a znižuje pH, čím pomáha potravinu konzervovať.
Počas fermentácie vznikajú aj ďalšie organické kyseliny a metabolity, teda látky produkované mikroorganizmami. V náleve sa nachádzajú minerálne látky, časť vitamínov a rastlinných zlúčenín vrátane fenolických látok, ktoré sa skúmajú aj pre svoje antioxidačné vlastnosti. Ich množstvo závisí od odrody kapusty, množstva použitej soli, priebehu kvasenia aj skladovania.
Kapustová šťava tak ponúka niektoré zložky fermentovanej zeleniny v tekutej podobe. Nenahrádza však samotnú kapustu, pretože veľká časť vlákniny zostáva v jej listoch. Z výživového hľadiska je preto najlepšie využívať oboje.
Živé baktérie pre črevá
Jednou z najzaujímavejších vlastností čerstvej, nepasterizovanej kapustovej šťavy je prítomnosť živých baktérií mliečneho kvasenia. Ich zastúpenie sa počas fermentácie mení. Spočiatku sa môžu viac uplatňovať baktérie rodu Leuconostoc, neskôr napríklad Lactiplantibacillus plantarum a ďalšie druhy, ktorým vyhovuje kyslé prostredie.
Pri pití nepasterizovanej šťavy sa tieto mikroorganizmy dostávajú do tráviaceho traktu. Niektoré dokážu črevami prejsť živé a dočasne sa v nich vyskytovať. Fermentované potraviny tak môžu do jedálnička prinášať mikroorganizmy, s ktorými sa pri konzumácii tepelne spracovaných potravín nestretávame v rovnakej podobe.
Často sa označujú za probiotiká, hoci z odborného hľadiska medzi týmito pojmami existuje rozdiel. Za probiotiká sa považujú mikroorganizmy, pri ktorých bol v primeranom množstve preukázaný konkrétny zdravotný prínos. Pri domácej kapustovej šťave zvyčajne nepoznáme presné zastúpenie jednotlivých baktérií ani ich množstvo, preto ju nemožno automaticky stotožňovať s probiotickým prípravkom.
Zaujímavé pritom nie sú len samotné mikroorganizmy. Počas kvasenia vznikajú aj látky, ktoré môžu vstupovať do interakcií s prostredím tráviaceho traktu. Ich pôsobenie patrí medzi oblasti, ktorým sa vedci v súčasnosti venujú.
Foto:
SHUTTERSTOCK
Čo na jej účinky hovoria výskumy?
Záujem o fermentované potraviny nie je založený iba na tradičných skúsenostiach. Vedecké štúdie skúmajú ich vplyv na črevnú mikrobiotu, tráviace ťažkosti aj látky vznikajúce počas fermentácie.
Zaujímavé výsledky priniesla napríklad nórska klinická štúdia z roku 2018, do ktorej sa zapojilo 34 pacientov so syndrómom dráždivého čreva. Po šiestich týždňoch konzumácie kvasenej kapusty sa účastníkom zmiernili tráviace ťažkosti. Zlepšenie zaznamenali pri nepasterizovanej aj pasterizovanej kapuste. V skupine konzumujúcej nepasterizovanú kapustu sa zároveň výraznejšie zvýšilo zastúpenie niektorých baktérií mliečneho kvasenia v črevnej mikrobiote.
Ďalšia štúdia publikovaná v roku 2025 sledovala 87 zdravých účastníkov, ktorí počas štvortýždňových období konzumovali čerstvú alebo pasterizovanú kvasenú kapustu. Vedci zaznamenali zmeny v zastúpení niektorých črevných baktérií, hoci celková rozmanitosť črevnej mikrobioty sa výrazne nezmenila.
Tieto výsledky ukazujú, prečo si fermentovaná kapusta zaslúži pozornosť aj z hľadiska trávenia. Treba však rozlišovať medzi výskumom celej kvasenej kapusty a samotnej šťavy. Klinických štúdií zameraných priamo na pitie kapustovej šťavy je zatiaľ podstatne menej, preto jej konkrétne účinky nemožno vyvodzovať zo všetkých výsledkov získaných pri konzumácii kapusty.
Video
VIDEORECEPT: koložvárska kapusta
Vitamíny a rastlinné látky
Kapusta prirodzene obsahuje vitamín C, ktorý prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému, tvorbe kolagénu a ochrane buniek pred oxidačným stresom. Časť tohto vitamínu prechádza aj do šťavy, jeho množstvo však závisí od spracovania a skladovania. Dlhšie skladovanie a pôsobenie vyšších teplôt môžu jeho obsah znižovať.
V kapustovej šťave sa môžu nachádzať aj niektoré vitamíny skupiny B a minerálne látky, napríklad draslík. Ich zastúpenie však nie je pri domácej fermentácii stále, preto nemožno automaticky predpokladať, že pohár šťavy pokryje významnú časť dennej potreby týchto živín.
Zaujímavé sú tiež rastlinné zlúčeniny typické pre kapustovitú zeleninu. Patria medzi ne glukozinoláty, z ktorých pri enzymatických reakciách vznikajú ďalšie biologicky aktívne látky. Vedci skúmajú ich antioxidačné pôsobenie a úlohu v rôznych bunkových procesoch. Aj tieto zlúčeniny prispievajú k tomu, že kapustovitá zelenina patrí medzi hodnotné súčasti pestrej stravy.
Koľko kapustovej šťavy denne vypiť?
Kapustová šťava má výraznú kyslú chuť a jej znášanlivosť je individuálna. Pri jej pravidelnom pití je preto vhodnejšie začať menším množstvom než hneď plným pohárom.
Na prvé ochutnanie môže stačiť približne 30 až 50 ml. Ak vám šťava vyhovuje, môžete si príležitostne dopriať aj menší pohár, napríklad 100 až 150 ml. Nejde však o vedecky stanovenú dennú dávku, ktorú by bolo potrebné dodržiavať na dosiahnutie zdravotného účinku.
Niektorým ľuďom môže kyslá šťava spôsobiť nafukovanie, nevoľnosť alebo redšiu stolicu. V takom prípade je vhodné množstvo znížiť alebo ju prestať piť. Nemusíte ju konzumovať nalačno ani presne 20 minút pred raňajkami. Ak máte citlivý žalúdok, príjemnejšie môže byť vypiť ju spolu s jedlom.
Pozor na soľ
Pri tradičnej výrobe kvasenej kapusty sa používa približne 18 až 20 gramov soli na kilogram kapusty. Časť zostáva v listoch, časť prechádza do nálevu. Výsledný obsah sodíka v šťave preto môže byť pomerne vysoký a medzi jednotlivými výrobkami sa líši.
Práve obsah soli je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa kapustová šťava nehodí na pitie vo veľkých množstvách. Opatrní by mali byť najmä ľudia s vysokým krvným tlakom, niektorými ochoreniami obličiek a tí, ktorí musia zo zdravotných dôvodov obmedzovať príjem sodíka.
Fermentované potraviny môžu obsahovať aj biogénne amíny vrátane histamínu. Ich množstvo závisí od priebehu kvasenia a u citlivých ľudí môžu vyvolávať nepríjemné reakcie.
Domáca alebo kupovaná? Nie každá obsahuje živé baktérie
Ak chcete kapustovú šťavu konzumovať pre prítomnosť živých baktérií mliečneho kvasenia, dôležitý je spôsob spracovania. Šťava z dobre vykvasenej, nepasterizovanej kapusty ich spravidla obsahuje. Pri pasterizácii sa však väčšina živých baktérií inaktivuje.
Tepelne ošetrená šťava pritom nemusí byť bez výživovej hodnoty. Organické kyseliny a časť ďalších látok vzniknutých počas fermentácie v nej zostávajú. Rozdiel je predovšetkým v prítomnosti živých mikroorganizmov.
Pri domácej kapuste dbajte na hygienu a správne skladovanie. Šťavu odoberajte čistým náčiním a nikdy nepite nálev z kapusty, na ktorej sa objavila pleseň alebo známky hnilobného kazenia. Zvyšná kapusta musí zostať ponorená pod hladinou nálevu. Odobratú nepasterizovanú šťavu uchovávajte v čistej, uzavretej nádobe v chladničke.
Šťava má využitie aj v kuchyni. Môžete ňou dochutiť polievky, omáčky, dusené jedlá alebo ju v menšom množstve pridať do studených zeleninových šalátov. Pri varení sa živé baktérie zničia, kyslá chuť a časť ďalších látok však zostávajú.
Šťavu z kvasenej kapusty preto netreba považovať za odpad. Ak vám chutí a dobre ju znášate, môže byť zaujímavým doplnkom jedálnička. Spolu so samotnou kapustou predstavuje jednoduchý spôsob, ako využiť tradičnú fermentovanú potravinu bez zbytočného plytvania.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗