Vyzerá ako obyčajný les, no pod stromami skrýva boháčov aj bojovníkov. Unikátny mohylník prežil tisícročie plienenia aj socialistickú orbu

Lesík na Záhorí skrýva tisícročné tajomstvo. Pod machom uchoval desiatky mohýl, v ktorých odpočívajú bojovníci, jazdci aj šľachta. Miesto, ktoré donedávna rušili hľadači pokladov, má pamiatkovú ochranu. Archeológovia výskumom zistili, že ani po sto rokoch nevedia o masívnom pohrebisku všetko.

Blízko Skalice, na svahu kopca Turecký stôl v Bielych Karpatoch, sa nachádza priestor, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako bežný les. Pod machom a trávou hlboko medzi stromami však ukrýva ojedinelé a rozsiahle pohrebisko z obdobia Veľkej Moravy.

Archeológovia objavili skalické pohrebisko z 9. storočia pred vyše sto rokmi. V tom čase sa mu venoval český archeológ Inocenc Červinka. Podľa jeho záznamov sa v lesíku západného cípu Karpát nachádzala stovka mohýl. Osem z nich ležalo na blízkom poli, už mimo lesa.

Neskôr, pred koncom II. svetovej vojny, ich počas ďalšieho výskumu bádateľ Vojtech Budinský-Krička narátal už iba 63. Dôvodom môže byť podľa Petra Bistáka, riaditeľa odboru archeológie Pamiatkového úradu SR to, že mohyly rozobral necitlivými výkopmi sám Červinka. Poháňalo ho skúmanie pozostatkov, no zároveň sa tým snažil nálezy zachrániť.

V tom čase už bola lokalita značne narušená amatérskym bádaním, výkopmi hľadačov pokladov, prípadne popretkávaná zvieracími norami. Zásahy vykrádačov hrobov s detektormi podľa Bistáka evidujú ešte aj pár rokov dozadu. Všimli si čerstvé jamky.

Osem mohýl mimo lesa sa zachovalo iba ako hroby pod zemou. Ich násypy v nadzemnej časti zničili roky poľnohospodárskej orby. „Geomagnetický prieskum pod terénom lokalizoval relikty dvoch mohýl, ktoré boli rozorané pri obrábaní poľa a dnes už v teréne nie sú viditeľné,” vysvetlil Bisták.

Mohylníky v Skalici, ktoré pri bežnom pohľade pôsobia ako lesný terén Foto: Petra Kmeťová, Pamiatkový úrad SR Mohylníky v Skalici, ktoré pri bežnom pohľade pôsobia ako lesný terén

Tisícročné tajomstvá pod lesom

Väčšina pohrebiska sa však zachovala nepoškodená a podľa výskumníkov má aj časti, ktoré doteraz preskúmané neboli. Potvrdil to citlivý výskum pomocou leteckého laserového skenovania a povrchového overenia terénu. Vďaka tomu sa podarilo identifikovať aj mohyly s nízkym násypom, ktoré by si inak v teréne kvôli zeleni a porastu bádatelia nevšimli.

„Lidarom sa podarilo objaviť osamotenú skupinu troch mohýl, vzdialenú asi 100 m severne od mohylníka. Zistené boli aj ďalšie potenciálne archeologické objekty, ale bez klasických výkopov je ťažké určiť ich funkciu alebo datovanie,” dodal Bisták.

Archeológovia zaevidovali 66 mohýl, z toho 48 je viditeľných voľným okom a 18 má povrchové navŕšenie plytšie. Hrobové násypy majú kruhový až oválny pôdorys, nad povrchom sú navŕšené vo výške od 30 cm až po 2,5 metra. Majú aj pomerne veľký priemer - miestami v južnej časti je na úrovni 28 metrov. „Aktuálne ide o najväčší dochovaný včasnostredoveký mohylník na Slovensku,” uviedol archeológ.

Potvrdenie nálezov pomohlo k prísnejšej ochrane. „Zmyslom vyhlásenia za pamiatku nie je lokalitu podrobiť intenzívnejšiemu výskumu, rozkopať alebo rovno celú vykopať, ale prísnejšie ju chrániť v čo najviac nedotknutom stave pre budúce generácie,” vysvetlila Petra Kmeťová, archeologička pamiatkového úradu. Pozemky mohylníkového náleziska patria Skalici, pričom Bisták vyzdvihol najmä ochotu mesta sprístupniť ich na skúmanie.

Pohrebisko sa datuje približne do rokov 800 až 900, najintenzívnejšie sa v ňom pochovávalo v druhej polovici 9. storočia. Archeologička Kmeťová však upozornila, že mohylník v Skalici bol zaradený do veľkomoravského obdobia staršou generáciou bádateľov. Dodala, že nálezy sa po stáročiach a v týchto podmienkach nedajú zaradiť presne, iba do rozmedzia niekoľkých desaťročí či storočia. Nové výskumy to však môžu spresniť alebo mohylník posunúť do iného obdobia.

Pôvodní bádatelia datovali pohrebisko na základe výbavy pochovaných - výzbroje, šperkov, súčastí odevu a nádob. „Ale aj pohrebného rítu. Pod jednou mohylou bol pochovaný jeden alebo viacero zomrelých vo forme nespálených tiel umiestnených zvyčajne v dubových rakvách, len malý počet hrobov obsahoval kremačné pohreby,” pripomenula archeologička.

Rakvy, zbrane aj drahé šperky

Spôsob uloženia mŕtvych a ich vybavenie vypovedá podľa Kmeťovej o pozostalej komunite, ktorá svojich mŕtvych na mohylníku pochovávala. Dopriala im pietny pohreb v dubových rakvách aj oblečenie.

Archeológovia našli pod zemou zachované zvyšky textilu, pracky z opaskov, šperky (náušnice, náhrdelníky zo sklenených korálikov, prstene), ale aj výbavu bojovníkov zbraňami (meč, sekera a šípy) či výstroj a jazdecké ostrohy. V niektorých hroboch boli pracovné nástroje ako nožík, kosák či vreteno. „Súčasťou boli tiež milodary v podobe drevených vedierok so železným okutím či keramických nádob s potravou,” dodala expertka.

„To všetko je ešte pozostatkom pohanských rituálov a zároveň dokladom viery v život na druhom svete,” vysvetlila odborníčka s tým, že práve výstroj, šperky, kovové súčasti odevu, či textílie ako ľan, vlna, či hodváb dokazujú spoločenské postavenie zosnulého alebo jeho rodiny.

Podľa odborníkov ukázali úctu k mŕtvym aj obrovským množstvom práce vynaloženej na ich pochovanie, keďže niektoré z najväčších mohýl majú priemer 27 a 28 metrov. „Vyššie spoločenské vrstvy sa odlišovali použitým materiálom šperkov. Drahšie boli strieborné náušnice, pozlátené ozdoby, zlaté prstene. Týkalo sa to aj textílií, pri niektorých bol použitý pravý hodváb. Zbrane a ostrohy zase indikujú, že pochovaní boli bojovníci a jazdci,” vysvetlila Kmeťová.

Zaujímavý paradoxom je, že mohylové pochovávanie už v tomto období ustupovalo. „Mohylník je výnimočný tým, že v 9. storočí, kedy sa už v iných centrách presadzovali veľké radové pohrebiská alebo cintoríny v blízkosti kostolov a bez mohylového násypu, stále zachováva archaický spôsob pochovávania pod mohyly. Boli skôr typické pre staršie obdobie v rámci včasného stredoveku, a to najmä pre 8. storočie a jeho koniec až prvú polovicu 9. storočia – takto sú datované aj iné mohylníky na Slovensku,” vysvetlila vzácnosť náleziska odborníčka.

Mohylové pochovávanie bolo v ranom stredoveku u nás rozšírené. Dokazujú to aj ďalšie mohylníky, najbližšie na severnom Záhorí, napríklad pri Gbeloch. Podobne staré náleziská sú aj na severnom a strednom Považí, v Nitre, Turci či na Zemplíne. Pohrebný rituál a výbava toho skalického však majú bližšie k moravským náleziskám než k väčšine slovenských.

Jedno veľkomoravské mohylové pohrebisko z raného stredoveku je totiž asi 14 km od toho v Skalici, v Mikulčiciach. Je možné, že rozsiahly komplex niekdajšieho osídlenia, ktorý tvorilo hradisko, podhradie a ďalšie sídelné časti, mal vplyv aj na dnešné skalické územie.

Anketa

Mali by sa podľa vás hroby v mohylách zachovať, alebo vykopať?

Celkovo hlasov: 19

Čo bude s mohylami ďalej?

Pohrebisko ukrýva okrem toho oveľa staršiu vrstvu. Pod mohylami a v ich okolí archeológovia okrem nedotknutých hrobov našli aj pozostatky sídliska. Predbežne ho datujú do doby bronzovej. Našli aj pozostatky mladších ciest pre vozy.

Mohylník už bol v minulosti intenzívne skúmaný. „Bádatelia z neho získali na svoju dobu množstvo informácií. Predmety, ale aj ľudské kostry z hrobov je možné ďalej skúmať s využitím najmodernejších metód,” ozrejmila Kmeťová.

Odborníčka vidí možnosti v preskúmaní ľudských ostatkov z hľadiska DNA či izotopov. Tým, že výskumníci už viacero materiálov vykopali, nepotrebujú do hrobov zasahovať znova. S tým, čo majú by mohli zistiť rodinné väzby, pôvod či prípadnú migrácie, ale aj typ preferovanej stravy. Kmeťová by chcela skúmať aj prvkové zloženie kovových predmetov, čím by sa dalo pozrieť na výrobu šperkov. „Samozrejme, vyžadovalo by si to projekty s vyššími finančnými nákladmi,” pripomenula.

Bisták však upozornil na to, že lidarovým výskumom získali indície a vytipovali si miesta, kde predpokladajú nedotknuté hroby. Podľa bádateľa si zaslúžia, aby zostali na mieste zachované.

„Do budúcna však nevylučujem ani cielený, no dobre pripravený a dostatočne finančne zabezpečený deštruktívny výskum (teda fyzické výkopy, pozn.red.) malého rozsahu. Vzhľadom na aktuálne možnosti rôznych prírodovedných analýz by určite priniesol množstvo nových informácií o prírodnom prostredí a komunite ľudí, ktorá tu svojich mŕtvych pietne pochovávala pod mohylami,” uzavrel.

内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab