Merz tlačí na spoločné financovanie Ukrajiny, inak hrozí blokovaním rozpočtu EÚ. Costa navrhuje škrty aj nové dane
Budúci sedemročný rozpočet Európskej únie musí zabezpečiť robustnú a udržateľnú podporu Ukrajiny, na ktorej sa bude podieľať všetkých 27 členských štátov. Vyhlásil to v sobotu nemecký kancelár Friedrich Merz v reakcii na nový kompromisný návrh rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034, ktorý predstavil predseda Európskej rady António Costa. Ten počíta so škrtmi vo výške 204 miliárd eur a zavedením nových daní vrátane zdanenia technologických gigantov. Merz však považuje navrhovaný rozpočet stále za príliš vysoký a požaduje jeho ďalšie zníženie.
Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz.
„Zodpovednosť za bezpečnosť v Európe patrí Európanom spoločne a je solidárnou úlohou, ktorú máme my všetci,“ uviedol nemecký kancelár. „Viacročný finančný rámec musí zabezpečiť robustnú a udržateľnú viacročnú podporu Ukrajiny za účasti všetkých 27 členských krajín,“ zdôraznil.
Merz už pred časom vyzval, aby sa na finančnej podpore Ukrajiny podieľali všetky krajiny EÚ bez výnimky. Zároveň pohrozil, že v opačnom prípade Nemecko zablokuje rokovania o budúcom rozpočte Únie.
Jeho vyjadrenia vyvolali kritiku v niektorých členských štátoch. Český premiér Andrej Babiš sa proti Merzovým slovám ohradil, zatiaľ čo slovenský premiér Robert Fico označil postup nemeckého kancelára dokonca za vydieranie. Ďalšiu finančnú pomoc Kyjevu odmietajú okrem Česka a Slovenska aj Maďarsko a Bulharsko.
Video
Fico odkázal Merzovi: Z veľkého Nemecka sa nepokakáme. Ukrajine nedáme ani euro
Costa navrhuje škrty za 204 miliárd eur
Predseda Európskej rady António Costa v sobotu predstavil prepracovaný rokovací rámec budúceho sedemročného rozpočtu EÚ. Oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie počíta so znížením výdavkov o 204 miliárd eur.
Európska komisia vlani navrhla viacročný finančný rámec na roky 2028 až 2034 v objeme dvoch biliónov eur. Tento návrh však narazil na odpor viacerých členských štátov, ktoré ho považovali za príliš zaťažujúci. Nemecko sa postavilo na čelo úsilia o jeho výrazné zníženie.
Berlín kritizoval aj upravený návrh zverejnený minulý mesiac, ktorý predpokladal škrty vo výške 140 miliárd eur. Costa preto teraz prišiel s ďalším kompromisom, ktorým sa snaží priblížiť rozdielne postoje členských štátov.
„Verím, že tento návrh nás môže priblížiť k dosiahnutiu konečnej dohody,“ povedal Costa na tlačovej konferencii.
Nemecký kancelár jeho iniciatívu vo všeobecnosti ocenil, zároveň však upozornil, že predložený dokument predstavuje iba prvý krok a navrhovaný objem rozpočtu zostáva príliš vysoký.
„Prakticky všetky členské krajiny stoja pred výzvou, ako konsolidovať svoje rozpočty. Rozpočet EÚ, ktorý zároveň rastie o viac ako 40 percent, sa do tejto doby nehodí,“ uviedol Merz vo vyhlásení.
Zároveň vyzval na spravodlivé rozloženie finančnej záťaže medzi členskými krajinami vrátane korekcií na príjmovej strane rozpočtu.
Podľa kancelára musí nový finančný rámec zohľadňovať aj nové priority Európskej únie, predovšetkým posilňovanie konkurencieschopnosti a obranyschopnosti. Merz deklaroval pripravenosť podieľať sa na príprave „realistického“ rozpočtu a zdôraznil, že dosiahnutie dohody do konca tohto roka je v záujme celej Európy.
Technologickí giganti by mohli platiť trojpercentnú daň
Súčasťou Costovho kompromisného návrhu nie sú iba výdavkové škrty. Predseda Európskej rady predstavil aj nové možnosti financovania spoločného rozpočtu, ktorými chce vyvážiť príspevky členských štátov a vlastné príjmy Únie.
Jedným z najvýraznejších opatrení je návrh na zavedenie dane pre najväčšie svetové digitálne spoločnosti. Veľké technologické firmy by podľa neho mali odvádzať tri percentá z príjmov pochádzajúcich z online reklamy, platformových služieb a speňažovania používateľských údajov.
Daň by sa vzťahovala na spoločnosti, ktorých príjmy z digitálnych činností v Európskej únii presahujú 50 miliónov eur a ktorých celosvetové ročné tržby dosahujú viac ako 750 miliónov eur.
Tento plán však môže vyvolať odpor amerického prezidenta Donalda Trumpa, upozornila agentúra AFP. Jeho administratíva v posledných rokoch ostro reagovala na pokuty, ktoré Európska únia udeľovala veľkým technologickým spoločnostiam, ako aj na opatrenia prijímané v rámci európskych pravidiel upravujúcich obsah a hospodársku súťaž.
Costa okrem digitálnej dane navrhuje aj zavedenie poplatku za elektronický odpad a zvýšenie daní z tabakových výrobkov.
Video
Zelenskyj s koalíciou ochotných. Chcú udržať Ukrajinu silnou
Autor: Reuters
Čistí platitelia žiadajú úspory, Švédsko odmieta nové dane
Znížením rozpočtu sa Costa snaží vyjsť v ústrety najmä Nemecku a ďalším krajinám, ktoré do spoločnej pokladnice odvádzajú viac peňazí, než z nej získavajú.
K takzvaným čistým prispievateľom presadzujúcim výrazné rozpočtové škrty patria okrem Nemecka aj Holandsko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko. Tieto štáty požadujú zníženie budúceho finančného rámca o niekoľko stoviek miliárd eur.
Švédsko pritom vyjadruje pochybnosti aj o navrhovanom zavedení nových daní.
„Sú to peniaze, ktoré sa vezmú z iného zdroja. Nevyrieši to finančnú rovnicu,“ vyhlásila tento týždeň švédska ministerka pre záležitosti EÚ Jessica Rosencrantzová.
Podľa nej sa pozornosť musí sústrediť predovšetkým na znižovanie výdavkov a finančných príspevkov členských štátov.
„Pozornosť by sa mala sústrediť na výdavkovú stranu, ktorú treba znížiť, a znížiť by sa mal aj príspevok členských štátov,“ dodala ministerka.
Nie všetci čistí prispievatelia však zastávajú rovnaký postoj. Francúzsko, ktoré je druhou najväčšou ekonomikou EÚ a takisto do spoločného rozpočtu prispieva viac, než z neho dostáva, upozorňuje, že Únia potrebuje dostatočné finančné zdroje na zvládanie pribúdajúcich výziev.
Video
Spojenci pripravujú svoje armády na misiu na Ukrajine
Cvičenie v Poľsku Koalicja 26.2. Vojaci viacerých krajín testujú spôsoby presunu, ochrany a zásobovania v rámci misie na obnovu ozbrojených síl Ukrajiny po skončení vojny.
Autor: Reuters
Slovensko je medzi krajinami, ktoré odmietajú škrty
Proti výraznému znižovaniu spoločného rozpočtu vystupuje aj skupina 17 krajín južnej, strednej a východnej Európy známa ako Priatelia kohézie.
Patria do nej okrem Slovenska aj Taliansko, Španielsko, Poľsko či Česko. Tieto štáty presadzujú zachovanie vyššieho financovania poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja, ktoré patria medzi dôležité výdavkové oblasti európskeho rozpočtu.
Rozdielne postoje členských krajín tak naďalej komplikujú snahu dosiahnuť dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci. Na jednej strane stoja štáty požadujúce výrazné úspory, na druhej krajiny, ktoré sa obávajú obmedzenia financií určených na podporu regiónov a poľnohospodárstva.
Dohodu môže zablokovať aj Európsky parlament
Ani prípadná dohoda medzi členskými štátmi nebude znamenať definitívne schválenie budúceho rozpočtu. O jeho podobe bude potrebné rokovať aj s Európskym parlamentom, ktorý už teraz signalizuje výhrady voči smerovaniu diskusií.
Spravodajca Európskeho parlamentu pre rozpočet Siegfried Murešan upozornil, že parlament môže návrh zablokovať, pokiaľ členské štáty budú naďalej ignorovať jeho pripomienky.
„Domnievame sa, že diskusia sa príliš sústreďuje na škrty,“ vyhlásil tento týždeň.
Nový kompromisný návrh bude predmetom rokovaní už na budúci týždeň, keď sa prezidenti a premiéri členských štátov stretnú na dvojdňovom summite Európskej únie v Bruseli.
内容来自 Pravda - Svet,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗