Nenápadná huba, ktorú nájdeme v našich lesoch, môže napadnúť pľúca aj mozog človeka

Vyzerá ako drobná sivobiela mušľa prilepená na odumretom strome. Väčšina ľudí by si ju pri prechádzke lesom ani nevšimla. Klanolupeňovka obyčajná však patrí medzi huby, ktoré dokážu za mimoriadnych okolností vyvolať infekciu aj u človeka.

Video

Aj na Slovensku rastú zombie huby

Volajú sa žezlovky a za obete si vyberajú mravce, osy, húsenice alebo rôzne chrobáky. Viac prezradí mykológ Milan Zajac.

Zdroj: Andrej Barát

Vedci poznajú prípady, keď spôsobila zdravotné komplikácie v dýchacích cestách či prínosových dutinách. Bežná je aj na Slovensku.

Na prvý pohľad pripomína malý vejárovitý útvar, ktorý niekto pripevnil na kôru stromu. Nemá klasický hlúbik, jej plodnice sú drobné, belavé až sivasté a často rastú jedna nad druhou. Kým hubári sa za ňou do lesa rozhodne nevyberajú, mykológovia a vedci majú dôvod venovať jej pozornosť.

Reč je o hube s latinským názvom Schizophyllum commune, v slovenčine označovanej ako klanolupeňovka obyčajná. V Česku ju poznajú pod názvom klanolístka obyčajná.

Téma sa dostala do pozornosti po upozornení českého mykológa Jaroslava Malého, upozornila CNN Prima NEWS. Odborník pripomenul, že výtrusy tejto huby sa môžu dostať do ľudského organizmu a za určitých okolností v ňom vytvárať hubové vlákna. Najväčšie riziko predstavuje pre ľudí s výrazne oslabenou imunitou.

Malá huba, ktorá rastie po celom svete

Klanolupeňovka patrí medzi takzvané kozmopolitné druhy. Vyskytuje sa na rôznych kontinentoch a dokáže sa prispôsobiť rozličným klimatickým podmienkam.

Najčastejšie ju nájdeme na odumretom dreve listnatých stromov. Obľubuje napríklad buky, duby, hraby či brezy. Objavuje sa na kmeňoch, konároch aj zvyškoch dreva v lese.

Jej plodnice sú malé, spravidla široké dva až päť centimetrov. Povrch majú jemne chlpatý, za sucha belavý až sivý, po navlhnutí tmavnú. Zaujímavým poznávacím znakom sú lupene na spodnej strane, ktorých okraje sú pozdĺžne rozštiepené. Práve odtiaľ pochádza jej názov.

Slovenský elektronický systém integrovanej ochrany lesa eviduje klanolupeňovku obyčajnú na našom území vo všetkých oblastiach, od nížin až po horské polohy. Podľa lesníckej databázy Národného lesníckeho centra napáda predovšetkým chradnúce a odumreté konáre, prípadne kmene stromov. Z lesníckeho hľadiska však nejde o významného škodcu.

Video

Vysoké Tatry: Zakročili proti turistom, Skalnaté pleso „oplotili“ s oznamami o zákaze kúpania

Zdroj: Pravda

Výtrusy sa dostanú do vzduchu

Klanolupeňovka sa rozmnožuje výtrusmi, ktoré sa môžu šíriť vzduchom. Človek ich môže vdýchnuť bez toho, aby si to vôbec uvedomil.

Pre väčšinu zdravých ľudí to nepredstavuje dôvod na obavy. Problém môže nastať v situácii, keď má organizmus výrazne narušenú obranyschopnosť alebo existujú ďalšie predisponujúce zdravotné okolnosti.

Huba sa totiž za určitých podmienok môže správať ako ľudský patogén. V organizme dokáže vytvárať mycélium – spleť mikroskopických hubových vlákien. Infekcie sa najčastejšie spájajú s dýchacím ústrojenstvom a prínosovými dutinami.

Jaroslav Malý upozornil aj na prípady, keď sa v ľudskom tele vytvorili niekoľkocentimetrové hubové útvary, ktoré museli lekári odstrániť chirurgicky. Spomenul približne štyri takéto prípady.

Video

Perfektná mäsová kapustnica s hubami a slivkami

Vedci poznajú aj prípady u ľudí so zdravou imunitou

Hoci sa klanolupeňovka často spomína v súvislosti s oslabenou imunitou, odborná literatúra ukazuje, že výnimky existujú.

V roku 2019 publikoval tím vedcov v odbornom časopise Journal de Mycologie Médicale prípad pacienta, u ktorého diagnostikovali chronický neinvazívny hubový zápal prínosových dutín spôsobený práve druhom Schizophyllum commune. Pacient pritom nemal oslabenú imunitu.

Autori zároveň upozornili na ďalší problém: huba sa pomerne ťažko identifikuje bežnými laboratórnymi metódami. Na presné určenie druhu môžu byť potrebné pokročilé diagnostické techniky vrátane hmotnostnej spektrometrie a genetickej analýzy.

V medicínskej literatúre sa opisujú aj prípady alergickej bronchopulmonálnej mykózy. Ide o ochorenie, pri ktorom hubové antigény vyvolávajú výraznú imunitnú reakciu v dýchacích cestách. Môže sa prejavovať napríklad kašľom, dýchavičnosťou či opakovanými respiračnými ťažkosťami. Takéto ochorenia si vyžadujú odbornú diagnostiku a liečbu.

Dôležité je však rozlišovať medzi alergickou reakciou na hubu a skutočnou invazívnou infekciou.

Video

TOP 10: Najhornatejšie krajiny: Jednotka má 99 % kopcov, Slovensko len 60 %

Zdroj: Pixabay Pexels

Znamená to, že by sme sa mali vyhýbať lesom?

Rozhodne nie. Prítomnosť klanolupeňovky v slovenských lesoch nie je dôvodom na obmedzovanie výletov ani na obavy pri každej prechádzke popri odumretých stromoch.

Infekcie spôsobené touto hubou sú zriedkavé. Ani jej celosvetové rozšírenie neznamená, že by predstavovala bežné nebezpečenstvo pre návštevníkov prírody.

Zmysel má všeobecná opatrnosť pri manipulácii s plesnivým alebo rozkladajúcim sa organickým materiálom, predovšetkým u ľudí s výrazne oslabenou imunitou. Tí by sa mali o individuálnych preventívnych opatreniach poradiť so svojím lekárom.

Klanolupeňovka je predovšetkým prirodzenou súčasťou lesného ekosystému. Pomáha rozkladať odumreté drevo a vracať živiny späť do prírody. To, že za veľmi špecifických okolností môže spôsobiť ochorenie človeka, je skôr pripomienkou toho, aké komplikované a niekedy prekvapujúce sú vzťahy medzi svetom húb a ľudským organizmom.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab