Američania prišli s prelomovým plánom. Ukrajina môže do NATO, no cena je obrovská. Čo na to Kremeľ?
Spojené štáty pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine otvorili možnosť, ktorá sa ešte donedávna považovala za prakticky vylúčenú. Kyjev by sa mohol stať členom Severoatlantickej aliancie výmenou za územné ústupky Rusku. Podľa amerického denníka The Wall Street Journal sa o takomto scenári diskutovalo na viacerých uzavretých stretnutiach amerických, ukrajinských a európskych predstaviteľov. Washington však zvažuje aj alternatívu, ktorá by Ukrajine poskytla bezpečnostné záruky bez členstva v NATO. Problémom zostáva postoj Moskvy, ktorá naopak požaduje, aby sa Kyjev svojich ambícií vstúpiť do aliancie definitívne vzdal.
Video
Kushner a Witkoff opäť rokovali s Putinom
Autor: Reuters
O možnosti zásadnej zmeny amerického prístupu k budúcemu bezpečnostnému usporiadaniu Ukrajiny informoval denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje oboznámené s priebehom mierových rokovaní. Návrh sa podľa nich objavil pri rozhovoroch, na ktorých sa zúčastnili osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a prezidentov zať Jared Kushner.
Kushner mal o tejto možnosti hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a európskymi predstaviteľmi počas stretnutia na vojenskom letisku v írskom Dubline. Téma sa následne objavila aj pri rokovaniach v Spojených arabských emirátoch, kde americkí vyjednávači diskutovali so zástupcami Ukrajiny, Ruska a európskych krajín.
Podľa amerického denníka ide o jednu z možností, ktorými sa Washington pokúša prekonať pretrvávajúce rozpory medzi Kyjevom a Moskvou. Zatiaľ nie je jasné, nakoľko vážne americká administratíva vstup Ukrajiny do NATO zvažuje a či prezident Trump skutočne zmenil svoj doterajší odmietavý postoj.
Dva scenáre: členstvo v NATO alebo zmrazenie frontu
Americkí vyjednávači podľa The Wall Street Journal diskutovali o dvoch základných scenároch možného ukončenia vojny.
Prvý predpokladá, že Ukrajina by sa vzdala území v Donbase, ktoré má stále pod svojou kontrolou. Na oplátku by získala plnohodnotné členstvo v NATO, a tým aj ochranu vyplývajúcu z princípu kolektívnej obrany.
Druhý scenár počíta so zastavením bojov pozdĺž súčasnej frontovej línie. Časť Donbasu by tak zostala pod ukrajinskou kontrolou, zatiaľ čo Kyjev by namiesto vstupu do aliancie získal bezpečnostné záruky zakotvené v medzinárodnej zmluve so Spojenými štátmi a prípadne ďalšími európskymi spojencami.
Takéto usporiadanie by malo Ukrajinu chrániť pred ďalšou ruskou agresiou bez toho, aby sa automaticky stala členským štátom NATO.
Americký predstaviteľ pre The Wall Street Journal zdôraznil, že vyjednávači posudzujú viacero návrhov a akákoľvek konečná dohoda by si vyžadovala súhlas Ukrajiny aj Ruska.
K americkému návrhu sa už vyjadril aj samotný Zelenskyj. Ukrajinský prezident potvrdil, že americkí vyjednávači sa ho pýtali na možnosť stiahnutia ukrajinských jednotiek z Donbasu výmenou za členstvo v NATO.
Zelenskyj zároveň zopakoval, že Ukrajina nie je pripravená dobrovoľne sa vzdať svojho územia. Pripustil však, že ak by Kyjev dostal komplexný návrh zahŕňajúci dôveryhodné bezpečnostné záruky, zachovanie silnej ukrajinskej armády bez obmedzení a financie na povojnovú obnovu krajiny, predložil by otázku verejnosti v referende.
Video
Zelenskyj s koalíciou ochotných. Chcú udržať Ukrajinu silnou
Autor: Reuters
Moskva žiada opak. Ukrajina sa má vzdať NATO
Najväčšou prekážkou amerických úvah zostáva postoj Ruska. Moskva dlhodobo označuje prípadné členstvo Ukrajiny v NATO za neprijateľné a požiadavku ukrajinskej neutrality opakovane predkladá ako jednu z podmienok mierového urovnania.
Podľa The Wall Street Journal ruskí vyjednávači počas novembrových rokovaní v Abú Zabí predložili dokument obsahujúci rozsiahle bezpečnostné požiadavky.
Rusko v ňom žiada, aby Ukrajina odstránila zo svojej ústavy ustanovenia týkajúce sa svojho smerovania do NATO. Aliancia by sa zároveň mala zaviazať, že na ukrajinskom území nerozmiestni vojakov ani vojenskú techniku. Moskva požaduje aj zastavenie západných dodávok zbraní Kyjevu.
Ruské požiadavky sa však netýkajú iba Ukrajiny. Kremeľ podľa denníka žiada aj obmedzenie vojenskej infraštruktúry NATO vo východnej Európe na úroveň z roku 1997, teda z obdobia pred rozšírením aliancie o viaceré stredoeurópske a východoeurópske štáty. Súčasťou požiadaviek sú aj ďalšie obmedzenia raketových systémov a bezpečnostných záväzkov európskych krajín.
Európski vyjednávači tieto návrhy odmietli ako maximalistické východiskové požiadavky Moskvy, nie ako realistický základ budúcej mierovej dohody.
Rozpor medzi americkými úvahami a ruskými požiadavkami zvýraznili aj najnovšie vyjadrenia oboch strán. Kushner naznačil, že Rusko by mohlo akceptovať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu podobné tým, ktoré poskytuje NATO svojim členom.
Ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov však v piatok vyhlásil, že pre Moskvu by bolo neprijateľné aj faktické pridružené postavenie Ukrajiny k NATO bez formálneho členstva.
Odborníci upozorňujú na zásadné prekážky
Aj keby Rusko od svojho odmietavého postoja ustúpilo, vstup Ukrajiny do NATO by zďaleka nebol automatický. Severoatlantická aliancia prijíma nových členov jednomyseľne a súhlas by preto muselo udeliť všetkých 32 členských krajín.
Nemecký bezpečnostný analytik Frank Umbach z Centra pre pokročilé bezpečnostné, strategické a integračné štúdie (CASSIS) na Univerzite v Bonne považuje vstup Ukrajiny do NATO za mimoriadne nepravdepodobný. Rozhodujúca podľa neho nie je samotná politická podpora ukrajinského členstva, ale ochota spojencov niesť bezpečnostné riziká, ktoré by s jeho prijatím súviseli.
Za realistickejšiu možnosť považuje dlhodobé bezpečnostné záruky a úzku vojenskú spoluprácu Ukrajiny so Západom bez jej formálneho členstva v aliancii.
Podobne opatrne hodnotí návrh aj rakúsky vojenský analytik Gustav Gressel. V rozhovore pre nemeckú televíziu ZDF uviedol, že základná myšlienka výmeny územných ústupkov za členstvo v NATO by z ukrajinského pohľadu mohla byť prijateľná.
Ukrajina totiž potrebuje záruky, ktoré zabránia opakovaniu vývoja po minských dohodách z rokov 2014 a 2015, keď sa napriek diplomatickým snahám nepodarilo dosiahnuť trvalý mier.
Gressel však upozornil, že uskutočnenie takéhoto scenára by bolo mimoriadne komplikované. Vyžadovalo by si nielen súhlas všetkých členských štátov NATO, ale aj prímerie s Ruskom a presne dohodnutý postup odovzdania území.
Za súčasných okolností nepovažuje za pravdepodobné, že by Moskva s podobným riešením súhlasila.
Ukrajinci odmietajú odovzdanie Donbasu
Významnou prekážkou prípadnej dohody je aj postoj ukrajinskej verejnosti. Donbas nie je pre Kyjev iba otázkou územnej celistvosti, ale aj dôležitou súčasťou obranyschopnosti krajiny.
Ukrajinské jednotky naďalej kontrolujú viaceré strategické mestá v Doneckej oblasti vrátane Kramatorska a Slovianska. Ich opustenie by znamenalo stratu dôležitých obranných pozícií.
Podľa nemeckej verejnoprávnej stanice Deutsche Welle ukázal októbrový prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu, že 61 percent opýtaných Ukrajincov kategoricky odmieta stiahnutie armády z kontrolovaných častí Donbasu aj výmenou za americké a európske bezpečnostné záruky. Naopak, 35 percent respondentov by takúto dohodu za určitých okolností neochotne prijalo.
Ukrajinskí odborníci zároveň upozorňujú na riziko, že bezpečnostné prísľuby bez jasného záväzku vojenskej pomoci by nemuseli odradiť Rusko od ďalšieho útoku.
Analytik Oleksandr Krajev z ukrajinského výskumného centra Ukrainian Prism v rozhovore pre Deutsche Welle pripomenul skúsenosť s Budapeštianskym memorandom z roku 1994. V ňom sa Rusko, Spojené štáty a Británia zaviazali rešpektovať suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny výmenou za jej vzdanie sa jadrových zbraní. Memorandum však neobsahovalo záväzok Washingtonu alebo Londýna vojensky brániť Ukrajinu v prípade napadnutia.
Video
Výbuchy, plamene olizujúce oblohu. Ukrajinské drony zaútočili na Nižnekamsk
Autor: Reuters
Európa presadzuje záväzné bezpečnostné záruky
O budúcnosti ukrajinskej bezpečnosti rokovali v Berlíne aj európski lídri a predstavitelia Spojených štátov. Stretnutie takzvanej koalície ochotných sa zameralo na možnosti bezpečnostného usporiadania po prípadnom prímerí.
Európske krajiny presadzujú vytvorenie právne záväzných záruk, ktoré by Ukrajine zabezpečili pokračujúcu vojenskú, finančnú a technickú podporu, ako aj schopnosť brániť sa prípadnej ďalšej ruskej agresii.
Diskutuje sa tiež o medzinárodnom mechanizme dohľadu nad prímerím a o možnom nasadení mnohonárodných síl pod európskym vedením s podporou Spojených štátov.
Otázka vstupu Ukrajiny do NATO pritom zostáva otvorená. Aliancia už na summite vo Washingtone v roku 2024 potvrdila, že budúcnosť Ukrajiny vidí vo svojich štruktúrach a jej cesta k členstvu je nezvratná. Pozvánku však môže Kyjev dostať až vtedy, keď sa na tom spojenci zhodnú a budú splnené potrebné podmienky.
Ukrajina požiadala o urýchlené prijatie do NATO v septembri 2022, niekoľko mesiacov po začiatku rozsiahlej ruskej invázie.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗