Covid sa vracia v novej podobe. Európou sa šíri variant s nezvyčajnými mutáciami. Čo odhalili vedci?
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozornila na nový variant koronavírusu s označením PJ.2.1, ktorý sa po rozšírení v Severnej Amerike postupne presadzuje aj v Európe. Vedcov znepokojuje predovšetkým nezvyčajne vysoký počet jeho mutácií a schopnosť účinnejšie sa viazať na ľudské bunky.
Ilustračné foto.
Svetová zdravotnícka organizácia zaradila nový variant vírusu SARS-CoV-2 s označením PJ.2.1 medzi takzvané sledované varianty (Variants Under Monitoring – VUM). Ide o genetické línie koronavírusu, pri ktorých odborníci zaznamenali zmeny vyžadujúce zvýšenú pozornosť a ďalšie skúmanie ich možného vplyvu na verejné zdravie.
Podľa hodnotenia WHO sa nový variant šíri najmä v Kanade a Spojených štátoch amerických, kde sa jeho výskyt zvyšuje. Postupne však preniká aj do ďalších častí sveta vrátane Európy.
Organizácia napriek tomu zatiaľ nevidí dôvod na vyhlásenie zvýšeného globálneho ohrozenia. Na základe dostupných vedeckých poznatkov hodnotí dodatočné riziko, ktoré PJ.2.1 predstavuje pre svetovú populáciu, ako nízke. Zároveň upozorňuje, že toto hodnotenie sprevádza nízka miera istoty, pretože údaje o novom variante sú stále obmedzené.
Z Kanady sa dostal do Európy, zaznamenali ho už v 18 krajinách
Genetická línia PJ.2.1 bola prvýkrát identifikovaná v máji 2026 v Kanade. Následne sa začala šíriť v Spojených štátoch a postupne sa objavovala aj v ďalších krajinách.
Podľa údajov WHO bolo k 8. novembru do medzinárodnej databázy GISAID vložených 722 genetických sekvencií tohto variantu pochádzajúcich z 18 krajín. Údaje naznačujú, že jeho zastúpenie medzi analyzovanými vzorkami rastie, pričom najvýraznejší nárast vedci sledujú v Severnej Amerike.
Na jeho šírenie v Európe upozornilo aj Nemecké centrum pre výskum infekčných ochorení (DZIF). Podľa jeho správy sa PJ.2.1 rýchlo rozširuje v Španielsku, pričom jeho podiel na infekciách rastie aj v Holandsku a vo Francúzsku.
Nemeckí vedci preto považujú ďalšie šírenie variantu do susedných európskych krajín za pravdepodobné. Nová genetická línia sa pritom podľa dostupných údajov vyskytuje vo všetkých vekových skupinách.
Nezvyčajný vývoj vírusu. Množstvo mutácií vzniklo naraz
Pozornosť vedcov pri variante PJ.2.1 priťahuje predovšetkým jeho genetická výbava. Ide o potomka línie JN.1, ktorá patrí do rozsiahlej rodiny variantov omikronu. Na rozdiel od mnohých predchádzajúcich variantov, pri ktorých sa genetické zmeny hromadili postupne, sa však PJ.2.1 vyznačuje nezvyčajne veľkým množstvom mutácií.
Odborníci ho preto označujú ako takzvaný saltačný variant, teda variant vzniknutý evolučným skokom.
Takéto varianty môžu vzniknúť počas dlhodobej infekcie, keď vírus pretrváva v organizme nakazeného človeka a má dostatok času na opakované množenie a genetické zmeny. V priebehu tohto procesu sa môže výrazne odlišovať od pôvodnej vírusovej línie.
Vedci predpokladajú, že podobným mechanizmom vznikol aj PJ.2.1. Presné okolnosti jeho vzniku však zatiaľ nie sú potvrdené.
Významná časť zmien sa nachádza na takzvanom spike proteíne, teda povrchovej bielkovine, ktorú koronavírus využíva na prenikanie do ľudských buniek. Mutácie v tejto oblasti môžu ovplyvňovať schopnosť vírusu infikovať bunky aj to, ako účinne ho rozpoznávajú protilátky vytvorené po očkovaní alebo prekonaní infekcie.
Video
Vedci zo SAV odprezentovali dlhoočakávanú analýzu: mRNA vakcíny proti covidu sú bezpečné
Slovenská akadémia vied (SAV) odmietla tvrdenia poslanca Petra Kotlára o škodlivosti mRNA vakcín. Analýza Biomedicínskeho centra SAV potvrdila, že množstvo zvyškovej DNA vo vakcínach je v normách. SAV označila Kotlárove vyjadrenia za nevedecké a nebezpečnú manipuláciu s verejnosťou, ktorá môže ohroziť verejné zdravie. Archívne video.
Zdroj: ta3
Výskum odhalil účinnejšie prenikanie do buniek
Zmeny na spike proteíne sa prejavujú aj vo vlastnostiach nového variantu. Výskumníci z Nemeckého centra primátov a Hannoverskej lekárskej fakulty skúmali, ako PJ.2.1 preniká do ľudských buniek a do akej miery ho dokážu zastaviť protilátky.
Výsledky ich práce boli publikované vo vedeckých časopisoch Journal of Infection a The Lancet Infectious Diseases.
Vedci zistili, že nový variant sa dokáže mimoriadne účinne viazať na receptor ACE2. Ide o bielkovinu na povrchu ľudských buniek, ktorú SARS-CoV-2 využíva ako vstupnú bránu do organizmu.
V laboratórnych experimentoch PJ.2.1 prenikal do niektorých typov buniek efektívnejšie než porovnávané varianty, a to aj v prípadoch, keď bunky obsahovali iba malé množstvo receptorov ACE2.
Podľa výskumníkov by práve táto vlastnosť mohla prispievať k jeho rastúcemu zastúpeniu medzi novými infekciami.
„Naše zistenia naznačujú, že PJ.2.1 sa šíri po celom svete pravdepodobne vďaka zlepšenej schopnosti viazať sa na ACE2,“ uviedol výskumník Markus Hoffmann, ktorý sa na štúdii podieľal.
Vakcíny podľa vedcov naďalej poskytujú ochranu
Povzbudivé výsledky priniesla druhá časť nemeckého výskumu, ktorá sa zamerala na účinnosť protilátok vytvorených po očkovaní.
Vedci skúmali, ako dokážu protilátky neutralizovať PJ.2.1, a zistili, že nový variant je naďalej citlivý na imunitnú odpoveď vyvolanú aktualizovanou vakcínou Comirnaty prispôsobenou variantu XFG, ktorá sa používa v Nemecku počas očkovacej sezóny 2026/2027.
Laboratórne výsledky ukázali, že tieto protilátky dokážu PJ.2.1 účinne neutralizovať napriek jeho početným mutáciám.
Podobné zistenia uvádza aj WHO. Podľa jej hodnotenia dokázali nový variant v laboratórnych testoch neutralizovať protilátky zo vzoriek od ľudí očkovaných vakcínami prispôsobenými variantom LP.8.1 a XFG. Dostupné výsledky zatiaľ nepreukázali výrazne zvýšenú schopnosť PJ.2.1 vyhýbať sa protilátkovej odpovedi v porovnaní s ďalšími skúmanými variantmi.
WHO však upozorňuje, že laboratórne experimenty nemožno automaticky považovať za priamy dôkaz konkrétnej účinnosti očkovania v reálnych podmienkach.
Nemeckí vedci sú napriek tomu vo svojich záveroch optimistickí.
„Predpokladáme, že vakcína prispôsobená variantu XFG poskytuje účinnú ochranu proti PJ.2.1, ako aj proti naďalej cirkulujúcim vírusom XFG – prinajmenšom dovtedy, kým tieto vírusy nezískajú mutácie, ktoré im umožnia účinnejšie unikať protilátkovej odpovedi,“ uviedol Hoffmann.
Výskumníci zároveň upozornili na odlišné výsledky pri ďalšom variante BA.3.2, proti ktorému boli skúmané protilátky podstatne menej účinné. Podľa vedca Stefana Pöhlmanna by preto bolo vhodné skúmať, či budúce vakcíny nemajú obsahovať aj zložku cielene zameranú na tento variant.
Spôsobuje nový variant ťažší priebeh covidu?
Jednou z najdôležitejších otázok zostáva, či PJ.2.1 spôsobuje závažnejší priebeh ochorenia covid-19 než doteraz cirkulujúce varianty.
WHO vo svojom hodnotení konštatuje, že zatiaľ neexistujú dôkazy, ktoré by potvrdzovali vyššiu závažnosť infekcií spôsobených novou genetickou líniou.
Zároveň však zdôrazňuje, že dostupné klinické údaje sú zatiaľ nedostatočné na spoľahlivé porovnanie rizika ťažkého priebehu ochorenia, hospitalizácií či úmrtí.
Ani nemeckí vedci doteraz nezaznamenali presvedčivé dôkazy o tom, že by PJ.2.1 vyvolával nové príznaky alebo závažnejšie ochorenie v porovnaní s inými variantmi SARS-CoV-2.
Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zostáva pri cirkulujúcich variantoch koronavírusu dôležitá ochrana pred ťažkým priebehom ochorenia, najmä u starších ľudí a osôb s pridruženými zdravotnými problémami.
ECDC vo svojom novembrovom hodnotení pripomenulo, že ochrana získaná očkovaním a predchádzajúcimi infekciami môže znižovať riziko závažných následkov covidu. Úroveň ochrany však postupne klesá, a preto zostáva očkovanie rizikových skupín dôležitou súčasťou prevencie. Toto hodnotenie sa vzťahovalo na vtedy klasifikované cirkulujúce varianty, nie osobitne na PJ.2.1.
内容来自 Pravda - Veda a technika (VAT),版权归原作者所有。
阅读原文 ↗